Piatkový program odštartoval motivačným príhovorom na tému (Osobnostná) transformácia Andy Winson – mentálny kouč, ktorý spolupracuje s viacerými slovenskými športovcami, napríklad s chodcom Michalom Morvayom. Jeho rukami prešlo viac ako 600 000 ľudí. Účastníkom konferencie hovoril, o čo ide v športe z jeho pohľadu, čo šport potrebuje, čo je potrebné k dosiahnutiu výkonov a čo je dôležitejšie – byť odborníkom, či mať osobnosť. Výrok Kennedyho „Nepýtaj sa, čo môže urobiť tvoja vlasť pre teba. Pýtaj sa čo môžeš urobiť ty pre tvoju vlasť“ transformoval na „Nepýtaj sa, čo môže urobiť šport pre teba. Pýtaj sa, čo môžeš urobiť ty pre šport.“
Šport a ekonomika
Po rannom rozbehu nasledoval už úvodný blok diskusie – Šport a ekonomika. Na pódiu prednášali Boris Miškovič – spolutvorca Vízie a koncepcie rozvoja športu na Slovensku do roku 2030, Ladislav Križan – predseda správnej rady Fondu na podporu športu, a Jaroslav Polaček – primátor mesta Košice.
„Môžeme si kresliť, že Slovensko bude krajinou programátorov. Podľa mňa sa to v najbližších 15 rokov nestane. Takisto si môžeme nakresliť, že automobilky tu budú mať obrovské dizajnové a marketingové štúdiá, čo sa pravdepodobne nestane. Naopak, môže sa stať, že budú utlmovať výrobu. Slovensko sa musí pozrieť na to, aké je, je to krásna krajina, je krajina regiónov, ale nevyužíva svoj potenciál z hľadiska toho, čo môže ponúknuť,“ povedal počas svojho vystúpenia Boris Miškovič, ktorý svoj prezentáciu zakončil konštatovaním: „Pevne vám držím palce, aby ste dokázali okolo športu vytvoriť atmosféru, aby nebol braný iba ako zábava či vrcholový šport. Šport by mal odbremeňovať domácnosti od nadbytočnej záťaže, ktorá súvisí so športovaním detí.“
Po ňom sa k rečníckemu pultu postavil Ladislav Križan. „Na čom sa súdržnosť slovenského športu rozpadá a čo ju posilňuje?,“ položil otázku, na ktorú hneď odpovedal: „Spája nás láska k športu, nezruší ju ani smrť a ani pomyselný múr, ktorý môžu stavať politici. Aj v rámci Fondu na podporu športu sú zastúpené všetky záujmové skupiny. Veľmi som si prial, aby fond bol priestor, kde sa súdržnosť bude budovať. Výsledky za tri roky hovoria, že je kľúčové budovať komunikáciu a dôveru. Dôvera je postupný proces. Ak môže vzniknúť medzi ľuďmi, ktorí viackrát plánovali vraždu jeden druhého, môže vzniknúť medzi každým. Pre začiatok stačí, ak prídete načas na dohodnuté stretnutie.“
Moderátor bloku Martin Čánik položil otázku, kde by mal štát hľadať zdroje financovania, aby mohol napĺňať objemy, o ktorých športová obec túži. „Realita vyznieva negatívne, buďme k sebe úprimní. Šport nebol priorita posledných 30 rokov, preto sú tie čísla také. Budúcnosť môže vyzerať pozitívne, keď sa nájde pochopenie najmä v oblasti verejných zdrojov. Dnes ani rodiny a v stredno-dlhej budúcnosti ani firmy nebudú záchrancami slovenského športu, aj keby sa diametrálne zmenila legislatíva. Ja vám nedokážem povedať, aký je investičný dlh v športovej infraštruktúre, neexistuje pasportizácia slovenskej športovej infraštruktúry. Šport je financovaný zo zdrojov na úrovni štátu a Európskej únie a ako sa to bude vyvíjať, závisí od politického konsenzu z hľadiska štátneho rozpočtu. Vidím príležitosť, nad ktorou sa treba vážnejšie zamyslieť. Ak by bola politická priorita dať viac peňazí do športu a rekreácie, tak sa vieme baviť o veľmi slušných peniazoch. To je otázka, aby došlo ku konsenzu na politickej úrovni a otvorení rokovaní s Bruselom, či by sa mohli presunúť eurofondové alokácie,“odpovedal Boris Miškovič.
Ako vníma prepojenie Športu a ekonomiky primátor Košíc Jaroslav Polaček? „Keď som sa stal pred piatimi rokmi primátorom, tak v rebríčku troch až piatich priorít som vôbec nemal šport. Ako primátor som videl úplne iné problémy. Nikdy som nebol ten, kto by utekal k televízii a sledoval šport. Mňa nakopol EYOF, ktorý sme v Košiciach neurobili. Vtedy som si uvedomil, aká hrôza je v Košiciach je a ja sa nechcem hanbiť. Povedal som si, že musíme niečo urobiť. Vybudoval som veľmi dobrý tím, urobil som oddelenie športu, riaditeľ magistrátu má blízko k športu. Zmapovali sme si všetky nedostatky a začali sme pracovať. Musím povedať, že samospráva je dlhodobo na kolenách a súčasná vláda má šport na háku,“ uviedol Jaroslav Polaček.
Na otázku, čo je hlavný dôvod neúspešnosti projektov a či sme dostatočne pripravení projektami na čerpanie výziev Fondu na podporu športu, odpovedal Ladislav Križan: „Odpoveď je ,nie‘ a som veľmi razantný. Po troch rokoch som presvedčený, že hlavný problém nie je v oblasti infraštruktúry nedostatok peňazí, ale absencia projektovej pripravenosti.“ Na tieto slová reagoval Boris Miškovič: „Čiastočne s týmto tvrdením nesúhlasím. Štát musí nastaviť podmienky, aby mestá vedeli, že ak projekt pripravia, tak budú mať relatívne vysokú pravdepodobnosť, že peniaze aj dostanú. Môže byť hocikoľko konferencií, ale Slovensko trpí nedostatkom peňazí v športe.“
„Ak chceme podporiť šport, podporme samosprávy. Tie vlastnia športoviská, tie ich prevádzkujú a tam športujú ľudia. Ako na to vezmeme peniaze? V každom jednom programe politickej strany sa spomína, že financovanie materských škôl by malo prejsť na tzv. normatív a štát by prostredníctvom ministerstva školstva vyčleňoval určitú sumu. Ak by toto urobil a vytvorí dodatočné peniaze, tak vám garantujem, že sa starostom a primátorom uľaví. Opakujem, ak chceme pomôcť športu, pomôžme samospráve,“ hľadal cestu Ladislav Križan, na ktorého reagoval šéf Košíc Jaroslav Polaček: „Ako primátor, ako samospráva nepotrebujem, aby sa nejaký fond prezentoval. Ja mám vedieť, že nejaký fond je. Mám mať nástroje a zručnosti na to, aby som vedel fond osloviť.“
Po slovách primátora Jaroslava Polačeka sa zamyslel nad prepojením športu a samosprávy Boris Miškovič. „Pán primátor prišiel na to, čo šport politike dáva a zároveň čo dáva politika športu. Mesto prišlo na to, že dôležitý je kontakt s masami, s ľuďmi.“
A čo by diskutujúcich najviac potešilo, keby to bolo o rok zrealizované? „Ani my v samospráve to nemáme domyslené. Všetci sa musíme začať rozprávať o tom, akým spôsobom šport financovať. Keď tie zanedbané Košice budú príkladom a budete ich ukazovať, ako sa to dá, že aj z toho mála nájdeme zdroje, tak budem za to vďačný ,“ odpovedal Jaroslav Polaček.
„Veľký úspech by bol, ak by o rok v tomto čase bol človek reprezentujúci šport vo vláde,“ reagoval Boris Miškovič a odpovedi sa nevyhol ani Ladislav Križan: „Veľmi by som si prial, aby ľudia, ktorí budú mať prsteň moci, ho niesli zodpovedne a zároveň vnímali, že to, čo nás spája, je láska k športu.“
Šport a legislatíva
Záverečný blok konferencie Šport a spoločnosť bol venovaný Športu a legislatíve. Na túto tému diskutovali Ján Svák – vysokoškolský pedagóg, podpredseda odvolacej komisie SFZ, Peter Haňdiak – advokát, člen Legislatívnej rady vlády SR, zakladajúci člen UčPS, Patrik Hrbek – predseda Legislatívno-právnej komisie a vedúci právneho oddelenia SOŠV, člen legislatívnej komisie Európskych olympijských výborov, Peter Sepeši – člen Výkonného výboru SFZ, zakladajúci člen UčPS, štátny tajomník MS SR a Alexander Huba hovoril o súčasnom stave Informačného systému športu.
„Tvorba rozumných vyvážených pravidiel, ich poznanie, vysvetľovanie, dôsledné dodržiavanie a vynucovanie je dobrou cestou pre dosiahnutie dlhodobo udržateľného rozvoja a stability nielen právnych ekonomických, ale i medziľudských vzťahov a synergickú tvorbu hodnôt (nielen) v športe,“ prezentoval sa na úvod bloku člen Výkonného výboru SFZ, zakladajúci člen UčPS a štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Peter Sepeši. „Každá jedna strana v parlamente by mala mať ‚šporťáka‘. Jeho aktivitou by malo byť prenášanie informácií ďalším ľuďom v poslaneckom klube,“ uviedol Peter Sepeši.
Svojimi širokými poznatkami sa s obecenstvom podelil člen Legislatívnej rady Vlády SR Peter Haňdiak. „Je nevyhnutné, aby šport fungoval v rámci svojej výsostnej autonómie, aby sme v žiadnom prípade nezasiahli do regulácie športu takými normami, ktoré by ten šport zlikvidovali. Prišli sme s návrhom vytvorenia komory pre šport, mal to byť samosprávny orgán športu, kde by boli všetky zväzy. Nebuďme veľmi skeptickí, lebo kultúra sa zaujíma o to, čo šport má, hoci tá má vlastné ministerstvo, ale nemá takú reformu svojich zákonov. Nastal veľký posun športu,“ povedal Peter Haňdiak.
Predseda Legislatívno-právnej komisie a vedúci právneho oddelenia SOŠV Patrik Hrbek predstavil, prečo je dôležité prijímať legislatívu v športe participatívnym spôsobom. „Hneď ako príde návrh na legislatívny proces, snažíme sa o ňom okamžite diskutovať a posielame ho všetkým našim členom, máme 93 členov. Dáme im lehotu na pripomienkovanie a následne ich komunikujeme našej Legislatívno-právnej komisii. Urobí sa sumár a predkladáme ho Rade pre rozvoj športu a finálna podoba ide na výkonný výbor. Ten to schvaľuje a následne uplatňujeme,“ priblížil Patrik Hrbek.
Do debaty sa zapojil aj vysokoškolský pedagóg, profesor a podpredseda odvolacej komisie SFZ Ján Svák. „Vôbec si nemyslím, že by malo vzniknúť ministerstvo športu. Mám na to jeden jediný dôvod – ministerstvá, ako ústredné orgány štátnej správy, podliehajú politickej skaze. Sme odsúdení na koalície a na hry o počte ministerstiev rôznych politických strán. Keby sa takéto ministerstvo zriadilo, bolo by aj prvé, čo by sa v prípade potreby škrtalo. Tu by som nevidel trvalejšie riešenie. Pre mňa, aby sme zachovali to, čo má ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy, je zriadenie Úradu pre šport. Ten je ostatný ústredný orgán štátnej správy s plnými kompetenciami ministerstva a nepodlieha politickej skaze, pretože je odborný orgán. Je to výhodnejšie pre šport,“ povedal profesor Ján Svák.
Alexander Huba priblížil súčasný stav Informačného systému športu. „Pri slovenskom športe sme viac ako 13 rokov. V Informačnom systéme športu je aktuálne evidovaných vyše 380 000 fyzických osôb, 7879 právnických osôb, 1368 evidovaných sponzorských zmlúv v objeme 25 miliónov eur,“ konštatoval Huba a prítomných oboznámil s očakávanými benefitmi Informačného systému športu 2024+. „Zjednotia sa viaceré informačné systémy so športovou agendou, odstránia sa duplicitné údaje, vytvorí sa jednotný prístupový bod, pokryjú sa legislatívne požiadavky a ďalšie.“
Záver podujatia
„Bolo to skvelé, bol to zážitok, bol to sviatok,“ povedal v záverečnom poďakovaní Peter Sepeši a konferenciu ukončil prezident SOŠV Anton Siekel: „Chcem sa poďakovať všetkým, boli to inšpirujúce dva dni. Ešte potrvá, kým myšlienky spracujeme. Chcem sa poďakovať, moderátorom, diskutujúcim, hosťom a teším sa na budúci ročník, Verím, že budúci rok budeme môcť hodnotiť prvé krok, ktoré nová vláda v oblasti športu zavedie, aj vďaka, tomu, že sa táto konferencia konala a aj vďaka, že jej budúci členovia počúvali stanoviská slovenského športového hnutia.“
TLAČOVÁ SPRÁVA