BRATISLAVA (SFZ/UčPS) - Prinášame odbornej športovej verejnosti sumarizáciu výsledkov ankety UčPS k dopadu krízy COVID 19 na oblasť športu. Na základe výsledkov vyhodnotenia pripravujeme návrhy konkrétnych krízových opatrení odporúčaných na zváženie pre národné športové zväzy a orgány verejnej moci.

Učená právnická spoločnosť, o. z. (UčPS) si uvedomuje vážnosť celkovej situácie spôsobenej v súvislosti so šírením pandémie COVID-19, a to i na slovenský šport. Dnes existujúce zákazy organizovať verejné športové podujatia a prevádzkovať telovýchovno-športové zariadenia v mnohých prípadoch znamenajú i definitívne predčasné ukončenie súťaženia počas športovej sezóny 2019/2020. Vylučuje to aj akúkoľvek individuálnu prípravu športovcov na športoviskách v takýchto zariadeniach.

Táto situácia by nás všetkých mala predovšetkým motivovať združiť sa a spojiť navzájom, tak aby sa koordinovali všetky existujúce sily v prospech športu v SR. Napriek tomu, že šport nie je odvetvím, ktoré má produkovať ekonomické zisky, spoločnosti však prináša iné nevyčísliteľné hodnoty. Športové hnutie bude pre aktuálne zákazy odkázané na pomoc a nevyhnutnú podporu štátu v podobnom rozsahu, ako majú i iné odvetvia hospodárstva. Bude však potrebovať aj dobrovoľnú solidaritu nás všetkých vrátane schopnosti navzájom spolupracovať pre dobro športu v SR.

Rozhodli sme sa preto v UčPS zmapovať dopady mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu v SR formou dvoch krátkych dotazníkov, ktoré boli k dispozícii v období od 31.3.2020 do 8.4.2020. Prvý dotazník bol určený pre FYZICKÉ osoby ako sú športovci či športoví odborníci, druhý dotazník bol určený je pre PRÁVNICKÉ osoby - športové organizácie ako sú kluby či zväzy.

V tomto dokumente vám prinášame sumarizáciu hlavných a najdôležitejších výsledkov, ktoré sme na základe realizácie ankety získali.

Celkovo sme za uvedené obdobie obdržali 1666 vyplnených dotazníkov. Ankety sa zúčastnilo spolu 626 respondentov zastupujúcich právnické osoby (najmä zväzy a kluby) s príslušnosťou spolu k 66 športom či národným športovým organizáciám, vrátane neorganizovaného športu a 1040 fyzických osôb pôsobiacich v športe, ako sú športovci, tréneri a ďalší športoví odborníci s príslušnosťou k 54 športom. Zo 69 uznaných národných športových zväzov sa ankety zúčastnilo 36 z nich. Najväčšie zastúpenie v oboch dotazníkoch mali organizácie a jednotlivci v športoch futbal, tenis, tanečný šport, atletika, basketbal, ľadový hokej a plavecké športy.

Presne polovica respondentov v oboch kategóriách uvádza, že v ich športe už nastalo trvalé ukončenie súťaží, druhá polovica konštatuje len dočasné prerušenie súťaží.

Príjem zo športovej činnosti je jediným alebo hlavným zdrojom príjmov u 48,5% fyzických osôb (FO). Najpočetnejšie zastúpenie v celej skupine FO mali športoví odborníci - tréneri dospelých či mládeže, ktorí tvoria 53% respondentov, športovci (profesionálni, amatérski, talentovaní, rekreační) tvorili 37,8% respondentov. Zvýšený záujem o anketu v radoch trénerov nie je náhodný a najmä z ich odpovedí je zrejmé, že sú aktuálne najohrozenejšou skupinou osôb v športe. Tréneri sú však pre slovenský šport a športujúcu mládež základným pilierom, a preto si nemôžeme dovoliť ich stratiť. Problém trénerov, a to nielen tých klubových, žiaľ často zároveň tkvie v tom, že časť ich príjmov môže byť v pásme šedej ekonomiky, na čo v takejto situácii môžu doplatiť a do budúcnosti sa z toho poučiť.

Vyše 80% respondentov muselo z dôvodu pandémie zrušiť súťaženie, či tréningy v športovom zariadení, 48% zrušilo aj tréning mimo športového zariadenia. Je preto logické, že väčšina týchto respondentov volá po aspoň čiastočnom uvoľnení zákazu športovania a otvorení vybraných športových zariadení v obmedzenom režime.

Pre 43% FO je riešením na zlepšenie situácie zabezpečenie iných zdrojov mimo športu, ďalších 31% dočasne preruší športovú činnosť počas trvania zákazov pri obdržaní aspoň čiastočnej kompenzácie zo strany štátu a 27% dočasne preruší športovú činnosť s akceptovaním dočasného zníženia odmeny. Iba 6% FO plánuje trvale ukončiť športovú činnosť bez úvah na návrat. Priemerná očakávaná strata FO pri výpadku čistého príjmu počas 3 mesiacov je 2.152€. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivci očakávajú aspoň čiastočnú kompenzáciu svojich príjmov, čím akceptujú solidárny prístup k aktuálnej krízovej situácii a veria, že sa jedná len o dočasný stav. Nízke percento osôb, ktoré uvažujú o ukončení športovej činnosti, je pozitívnym zistením, my však musíme urobiť maximum pre to, aby realita bola ešte oveľa nižšia.

Príjem zo športovej činnosti je jediným alebo hlavným zdrojom príjmov u 67% právnických osôb (PO). Najpočetnejšou skupinou (84%) medzi PO boli športové kluby a najpočetnejšou právnou formou (86%) občianske združenia. To len dokladuje skutočnosť, že športový sektor v SR dlhodobo tvorili, tvoria a budú tvoriť nie najmä profesionálne športové kluby na báze obchodných spoločností a „bohatí a dobre zarábajúci” profesionálni športovci či športoví odborníci vykonávajúci šport ako svoje podnikanie či povolanie, ale naopak tvoria ho najmä športové spolky a v nich často až iracionálne fanatickí dobrovoľníci v pomyselnom športovom nevoľníctve. Preto platí: “Ak bude fungovať ekonomika, samosprávy budú môcť dotovať a podnikatelia sponzorovať športové kluby.”

Vyše 90% respondentov muselo z dôvodu pandémie zrušiť súťaženie, či tréningy v športovom zariadení. Viac ako 55% subjektov zrušilo aj tréning mimo športového zariadenia či propagačné aktivity. Pozastavené boli aj zasadnutia orgánov, projektové aktivity, či vzdelávanie.

Okrem príjmov zo štartovného a z príjmov od športovcov a rodičov uvádza 58% respondentov medzi príjmami, o ktoré prišli, aj dotácie a príspevky na činnosť. Tu sa zrejme jedná vo väčšine prípadov o formu finančnej podpory zo strany národného športového zväzu alebo samosprávy. Priemerný očakávaný výpadok príjmov počas 3 mesiacov (04-06/2020) je vo výške 16.248€. V prípade, že príspevky pre národné športové zväzy zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) nebudú v roku 2020 krátené a bude umožnené rozšíriť účel ich využitia, táto časť finančných prostriedkov by klubom mohla minimálne zostať, prípadne by ju mohli zväzy ešte za účelom sanácie dopadov krízy navýšiť.

Okrem tejto hodnoty športové organizácie vykazujú k 1.3.2020 neuhradené záväzky po lehote splatnosti v priemernej výške 5.767€, ktoré “tlačia” pred sebou a v prípade normálneho fungovania by ich platili z bežných príjmov, o ktoré však kvôli pandémii COVID-19 prišli. Najpočetnejším opatrením, ktoré športové organizácie (ŠO) plánujú uskutočniť, je zníženie personálnych nákladov na trénerov (52% organizácií), na iný personál (43%) a na športovcov (35%), čo opätovne potvrdzuje naše závery uvedené vo vyhodnotení dotazníkov FO, že najohrozenejšou skupinou osôb v športe sú tréneri.

Zavedením týchto úsporných opatrení organizácie plánujú v období 04-06/2020 ušetriť priemerne sumu 5.750€. Z dôvodu neuskutočnenia plánovaných športových aktivít (režijné náklady, energie, reklama, cestovné, ubytovanie, tovary a služby) predpokladajú ŠO priemernú úsporu ďalších 5.535€. Reálny výpadok príjmov jednej športovej organizácie za obdobie 04-06/2020 predstavuje v priemere sumu 4.963€. Bez akéhokoľvek zľahčovania situácie amatérskych športových klubov a s ohľadom na uvedenú sumu, tieto nie sú až tak ohrozené, keďže im v čase krízy vznikajú minimálne náklady. To však platí za predpokladu, že v rámci už zavedených opatrení si kluby môžu časť výpadku príjmov kompenzovať od štátu a zároveň nemajú nadmerné náklady spojené s vlastnou či prenajatou športovou infraštruktúrou. Keď sa k tomu pridajú financie zo zväzu, kluby by v konečnom dôsledku nemuseli byť v existenčnom ohrození, pokiaľ nie je reč o profesionálnych kluboch, ktorých gro príjmov tvoria príjmy z transferov hráčov a vkladov ich majiteľov.

Okrem otázok s uzatvorenými odpoveďami boli v každom z formulárov aj 3 otázky s voľnými odpoveďami, ktoré sa týkali konkrétnych opatrení a pomoci, ktoré by subjekty pôsobiace v športe uvítali zo strany Vlády SR, iných verejných autorít (NR SR, MŠVVaŠ SR, MPSVaR SR, MH SR, ÚVZ a pod.), zo strany samosprávy (VÚC, mestá, obce), zo strany športového sektora (SOŠV, SPV, zväzov, klubov, ale i fyzických osôb), ktoré by mohli kompenzovať dopady pandémie COVID-19 na športovú obec v SR. Zároveň bola respondentom ponúknutá možnosť uviesť na záver akúkoľvek informáciu v súvislosti s dopadmi šírenia epidémie COVID-19 najmä na ich šport.

Napriek faktu, že mnohé odpovede obsahovali a používali veľmi rozličné termíny (podpora, dotácia, subvencia, kompenzácia, pomoc, preplatenie, refundácia atď.), spájal ich jeden a ten istý základný princíp. Týmto ústredným princípom bolo obracanie sa právnických aj fyzických osôb zo športového sektora na vyššie autority s výzvou o pomoc a podporu v čase pandémie, z ktorej plynúce zákazy ochromili život v nich. Veľmi dôležitým poznatkom bol aj fakt, že hoci formulácia otázky smerovala na opatrenia a pomoc zo strany Vlády SR, MŠVVaŠ SR a ďalších verejných autorít, odpovedajúce osoby k nim automaticky radili, alebo im s nimi dokonca splýval ako nadriadená verejná autorita i ich národný športový zväz, od ktorého žiadali pomoc a podporu. Vo všeobecnosti prevláda pocit neistoty z deficitu finančných zdrojov, ktoré boli podľa názorov niektorých respondentov nedostatočné už pred vznikom krízy. Odpovedajúci nemali preferenciu akým konkrétnym kanálom bude pomoc z rozpočtu verejnej správy distribuovaná k nim a subjektom, s ktorými majú vzťah ako najmä športoví odborníci z radov trénerov, podstatné pre nich bolo, aby existovala. Mnohí respondenti uviedli, že za daných okolností by považovali za postačujúce, ak by sa obnovil stav financovania športových klubov do takej podoby, v akej fungoval pred začiatkom koronakrízy.

Respondenti a športová obec si solidárne uvedomujú, že šport v celej jeho šírke je iba súčasť celej pandémiou postihnutej spoločnosti, a že negatívne následky koronakrízy majú vplyv nielen v ekonomickej oblasti, ale aj v iných oblastiach bežného života, napr. následky na zvyky detí športovať, pričom športové organizácie sa obávajú, že deti a mládež prídu o zaužívané návyky a po skončení pandémie sa k športu nevrátia.

Zákaz organizovania hromadných podujatí športovej povahy a následne aj samotnej prevádzky telovýchovno-športových zariadení výrazne zasiahli do pôsobenia športových organizácií a, zjednodušene povedané, paralyzovali ich činnosť. Športové organizácie tak nemôžu usporadúvať nielen športové zápasy, ale do značnej miery sa uzatvorením telovýchovno-športových zariadení znemožnil aj tréning športovcov v kolektívnych ako aj individuálnych športoch. Toto opatrenie zároveň negatívne postihlo aj športovanie mládeže. Zároveň je potrebné podotknúť, že uzatvorenie telovýchovno-športových zariadení neznamená, že športovým organizáciám nevznikajú náklady na ich údržbu a prevádzku (napr. kosenie a závlaha trávnika, mzdové náklady a pod.).

1. Zjemnenie a individualizácia zákazov a obmedzení

Drvivá väčšina relevantných odpovedí sa týkala požiadaviek na tzv. uvoľnenie opatrení vlády, resp. štátnych orgánov na úseku verejného zdravia ohľadom zákazu uskutočňovania akýchkoľvek športových podujatí pre rôznorodosť športu a blahodárneho vplyvu pohybu pre telo i dušu ľudí už skoro mesiac skúšaných pandémiou. Respondenti uvádzali, že jednotlivé telovýchovno-športové zariadenia majú rozličný stavebno-technický charakter a predovšetkým na otvorených plochách, napr. nekrytých štadiónoch, by bola možná príprava a tréning jednotlivých športovcov resp. malých skupín športovcov, čo by umožnilo niektorým športom zúčastniť sa na medzinárodných súťažiach, ktoré zatiaľ smerom do budúcna neboli zrušené. Zároveň by sa deti a mládež opätovne zapojili do športového procesu a neprišli by o vybudované návyky a zručnosti. Ak by došlo k uvoľneniu zavedeného opatrenia, športovci a športoví odborníci (napr. tréneri) by dodržiavali štátom stanovené prísne, konkrétne hygienické opatrenia a podmienky prevádzky jednotlivých zariadení, pričom tieto by zároveň neboli prístupné iným osobám (napr. fanúšikom), čím by bolo možné zabezpečiť bezpečné prostredie pre športovú aktivitu za súčasnej eliminácie nebezpečenstva šírenia nákazy. Uzatvorenie všetkých telovýchovno-športových zariadení en bloc však športové organizácie nepovažujú za správne. Týkalo sa to nielen názoru zástupcov individuálnych, ale aj kolektívnych športov. V neposlednom rade je nepochybné, že pravidelná športová aktivita, v akejkoľvek forme, je zásadná pri vytváraní a posilňovaní imunity človeka.

Na základe uvedeného je teda zrejmé, že požiadavka na uvoľnenie opatrení obmedzujúcich činnosť na všetkých športoviskách je dôvodná. Ľudia prahnú po čiastočnom otvorení športovísk, či už z dôvodu fyzického, relaxačného alebo mentálneho, čo dokumentuje výrazný spoločenský význam športu, čo nemožno podceňovať a do istej miery sa jedná o akési motto našich zistení, bez športu sa jednoducho nedá žiť.

2. Finančná podpora

Rýchla pomoc a podpora športovým organizáciám mala v ďalšom kroku pozostávať v neznižovaní už v roku 2020 nimi v ich rozpočtoch predpokladanej či zazmluvnenej podpory. Rovnako dôležité boli vnímané i následné kroky. V čase zákazov ochromujúcich športový sektor bolo opakovane navrhované priniesť plošnú prvú pomoc každému zákazmi dotknutých subjektov.

Ďalej sa opakuje volanie po väčšej flexibilite pri využívaní finančných prostriedkov pridelených športovým organizáciam z rozpočtu verejnej správy nielen vo forme príspevku uznaného športu, ale i dotácii od územnej samosprávy z dôvodu pandémie napr. predĺžením času čerpania poskytnutých zdrojov nielen na rok 2020, ale i na rok 2021, doplnením účelu použitia budúcich dotácií na odstraňovanie dopadov koronakrízy a zrušením či zmiernením obmedzení na používanie finančných príspevkov.

Športové kluby zároveň identifikujú ako svojho ďalšieho úplne kľúčového partnera, okrem NŠZ ako záujmovej samosprávy, i územnú samosprávu - VÚC, mestá a obce, v ktorých pôsobia a majú vybudované dlhodobé vzťahy. V obciach a VÚC je financovanie športu originálnou právomocou samospráv, a vznikajú aj situácie, že niektoré športoviská sú prenajímané za komerčné nájmy a niektoré športoviská sú subvencované či už priamo alebo nepriamo samosprávou, v niektorých prípadoch sú športoviská vo vlastníctve klubov a tie sú povinné platiť obciam daň z nehnuteľností čo im podstatne zvyšuje náklady oproti klubom, ktoré využívajú športoviská vo vlastníctve samospráv. Mnohé športové organizácie si zároveň uvedomujú a predpokladajú asi nevyhnutné rozpočtové škrty na úrovni samospráv a varujú pred ich dopadom na šport.

3. Infraštruktúra a nájom športových zariadení

Opatrenia prijaté doteraz štátom sa na verejný sektor nevzťahujú a môže to mať sekundárny veľmi negatívny dopad na šport, keďže samosprávy sa podieľajú na financovaní najmä mládežníckeho športu. V tejto súvislosti respondenti upozorňujú na “riziko spojených samosprávnych nádob” v podobe nielen (ne)krátenia dotácií, ale i podmienok prevádzky športovej infraštruktúry, ktorá je vo vlastníctve samospráv, ktorú športové organizácie aktuálne pre zákazy nemôžu využívať, no musia pre niektoré individuálne dojednané zmluvy za ňu podobne ako niektoré zatvorené prevádzky podnikov v niektorých veľkých obchodných centrách hradiť nájomné. Viac ako vítané by boli opatrenia smerujúce k čiastočnej kompenzácii nákladov na údržbu vlastnej športovej infraštruktúry, ktorá neprináša príjem počas krízy, ale vyžaduje si isté výdavky na údržbu, aby ju po skončení obmedzení bolo možné využívať. Ako alternatíva sú považované zníženie alebo zrušenie povinnosti platby nájomného, úhrada nájmov telocviční zo strany štátu, prípadne zvýšenie finančných prostriedkov na infraštruktúru vo všeobecnosti.

4. Fond na podporu športu a úprava zákonov

Viacerí respondenti vo svojich návrhoch opatrení zmienili nedávno vytvorený Fond na podporu športu. Ten by sa podľa ich slov mal práve v aktuálnej situácia jednoznačne zamerať na financovanie a podporu sanácie dopadov koronakrízy. Finančné prostriedky alokované na roky 2020 a 2021 by tak mohli byť sprístupnené na čerpanie pre všetkých členov športového hnutia na základe dôsledne a transparentne pripraveného programu a stanovených kritérií.

V rámci problematiky úpravy zákonov a legislatívy sa respondenti najčastejšie zhodujú na troch skupinách opatrení, tou prvou sú opatrenia smerujúce k uvoľneniu účelového viazania finančných prostriedkov, či už voľnejší pohyb prostriedkov medzi už zákonom určeným účelmi, alebo rozšírenie účelu aj o sanovanie následkov mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Druhou skupinou sú návrhy opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu budúcich príjmov do športu či už zo zdrojov hazardných hier alebo daňovými úľavami pre sponzorov či znížením DPH pre šport. Tretia skupina navrhovaných opatrení sa týka návrhov na zmeny zákona o športe s ohľadom na menej administratívy a zohľadnenie požiadaviek a odporúčaní menších športových organizácií a rýchlo sa rozvíjajúcich športových odvetví.

Veľmi pozitívnym zistením je, že v odpovediach či už fyzických alebo právnických osôb sa nevyskytli znevažujúce hodnotenia, či obviňovanie niekoho za stav slovenského športu, hoci niektoré negatívne zistenia z odpovedí nepriamo vyplynuli.

Všeobecne limitujúcim faktorom pre návrh opatrení bolo to že, na otázku odpovedali fyzické osoby pôsobiace v športe v rôznych rolách a nie každá z osôb, môže mať, resp. má toľko relevantných znalostí všetkých ekonomických, právnych a celého radu iných aspektov, ktoré sú rozhodujúce pre definovanie už konkrétnych opatrení.

Respondenti adresovali svoje požiadavky predovšetkým k ich národným športovým zväzom, resp. prostredníctvom nich poukazovali na opatrenia, na ktorých vykonanie je pre národné športové zväzy nutná súčinnosť MŠVVaŠ SR, vlády a prípadne aj samosprávy, resp. vo všeobecnosti prijatie obdobných opatrení, aké už medzičasom vláda prijala z dôvodu aktuálnej mimoriadnej situácie. Národný športový zväz je síce subjektom súkromného práva nachádzajúcim sa maximálne na pomedzí verejnej správy a združovacieho práva, no zároveň je vnímaný respondentmi ako centrum konkrétneho športu. Národný športový zväz by mal ako prvý preto mať záujem na pomoci, podpore a ochrane ekosystému športu, nad ktorým má na území SR vplyvom svojho členstva v svetovej resp. európskej športovej federácii prirodzený monopol. Viaceré názory na túto základnú myšlienku i pre právny nárok na dosiaľ jemu nekrátený príspevok uznanému športu zo strany štátu vystihuje výzva, aby sa prostriedky dostali do klubov, lebo bez klubov budú aj národne zväzy zbytočné.

1. Finančná podpora

Obdobne ako vo vzťahu k štátu, respondenti smerom k národným športovým zväzom očakávajú vyššiu finančnú podporu prípadne, výnimočne, aspoň v takej výške, ako tomu bolo do vzniku koronakrízy. V individuálnych prípadoch jednotlivých odpovedí sa vyskytli požiadavky na výraznejšiu finančnú podporu amatérskeho športu, ktorý predstavuje v rámci každého športového zväzu najväčšiu členskú základňu. Opakovane sa aj v tejto časti objavujú požiadavky pre zachovanie a nerušenie príspevkov, dotácií, grantov do športu a to bez ohľadu na subjekt poskytujúci financie NŠZ, štát (MŠVVaŠ SR, Vláda) samospráva (VÚC, obec, mesto), resp. zachovania dohodnutých alebo určených termínov (časových harmonogramov) poskytnutia týchto príspevkov, dotácií, grantov.

2. Riadenie súťaží NŠZ

V súvislosti s ukončením alebo prerušením jednotlivých športových súťaží respondenti v odpovediach navrhovali napr. zrušenie či zníženie cyklicky sa opakujúcich platieb od športových klubov v prospech ich športového zväzu alebo späť vrátenie zaplatených súm pri zrušení sezóny (vrátenie členských poplatkov, štartovného či poplatkov za uskutočnené transfery počas posledného prestupového obdobia) a v rámci návrhov finančnej pomoci aj odpustenie finančných plnení pre nasledujúci súťažný ročník (poplatky za registrácie a transfery, zníženie alebo odpustenie členských poplatkov a štartovného) s tým, že by objem týchto, inak klubmi uhrádzaných poplatkov, znášal národný športový zväz.

Zároveň je ohľadom samotných súťaží očakávané zlepšenie komunikácie zväzov ako servisných organizácií (nie nadriadených mocenských štruktúr), ktoré si zložili kluby za účelom zabezpečenia ich spoločných potrieb, smerom ku športovým klubom a ostatným členom, resp. včasné informovanie klubov o zmenách v súťažnom kalendári, legislatíve, prestupových obdobiach alebo o ukončení súťaží v aktuálneho súťažného ročníka a začiatku súťaží v budúcom súťažnom ročníku.

3. Podpora trénerov, športových odborníkov a športovcov

Aj v rámci tejto časti dotazníka sa športové subjekty a jednotlivci zhodujú na tom, že je absolútne kľúčové zaviesť opatrenia smerujúce k udržaniu trénerov v športe, ktorí boli okrem príspevkov od športovcov a ich rodičov často platení z dotácií od štátu, VÚC, miest a obcí, ktoré sa môžu čiastočne alebo celkom zastaviť. Samozrejme tieto by sa mali týkať aj ďalších skupín športových odborníkov a športovcov.

Medzi najzaujímavejšie patria okrem už vyššie spomínaných:

1.  náhrada mzdy alebo príjmu v nejakej percentuálnej miere či už zo strany štátu alebo aspoň zo strany zväzu, resp. z oboch zdrojov súčasne a prispením aj samotného klubu,

2.  zavedenie opatrení na uvoľnenia viazaných prostriedkov zväzu na ich použitie na iné účely a tým aj na úhradu miezd trénerov a športovcov, pre kluby z príspevku uznanému športu alokovať viac než je zákonom o športe povinných 15 % z prispevku s tým, že kľúč prerozdelenia určí zväz v nadväznosti na analýzu dopadov aktuálneho stavu,

3.  vytvorenie “garančného fondu” na prípady, ktoré navodila koronakríza, z ktorého by bolo možné sanovať obdobné krízové situácie ako ukázala a privodila súčasná situácia,

4.  získanie pomoci z medzinárodných federácií a eurofondov,

5.  možnosť zálohovo a vopred obdržať prostriedky pričom tieto by sa vyúčtovali až následne po tom, čo sa vykoná predmetná športová činnosť,

6.  zvýšenie percenta poukázaného podielu zaplatenej dane z príjmov daňovníka zo súčasných 2%, resp. 3%.

4. Športové poukazy vs. športujúca mládež

Ako ohrozená skupina sú identifikované športujúce deti, a to v dvoch rovinách. Tou prvou je budúci druhotný efekt krízy v horšej finančnej situácii rodičov a druhou je to, že dnes v podstate deti nešportujú a šport nevidia ani v TV, čo môže spôsobiť do budúcna úbytok športujúcej mládeže, čo je zle pre celú spoločnosť.

Za týmto účelom riešenia prvej časti problému je očakávané zavedenie opatrení smerujúcich k vytvoreniu systémových nástrojov, ktoré zabezpečia pravidelný systémový prísun prostriedkov do športu na úrovni športu pre všetkých rýchlym zavedením tzv. športových poukazov do praxe, čo by druhotne zachránilo do budúcna aj trénerov.

Druhú časť problému môže riešiť aktivita NŠZ v oblasti organizovania online vzdelávania v športe smerujúceho k zvyšovaniu úrovne poznatkov a znalostného manažmentu v kluboch i zväzoch, zavedenie IT riešení, ktoré zlepšia kontrolu a pomôžu odbúrať alebo znížiť administratívu, ako aj spustenie online súťaženia aspoň v disciplínach všeobecnej zdatnosti, vyhlásenie dotačných výziev na projekty, ktoré je možné realizovať online.

5. Toky informácií a komunikácia

Je nepochybné, že fyzické osoby v športe seba samých vnímajú ako úplne rovnocenné osoby a súčasť ekonomicky činných osôb a tým aj prínosné osoby ako akúkoľvek inú ekonomicky činnú osobu v rámci hospodárstva SR, čo znamená, že vnímajú už vládou prijaté opatrenia. Respondenti pritom apelovali na zástupcov športových zväzov, v ktorých pôsobia, aby komunikovali a vyvíjali aktivitu až tlak smerom k exekutíve. Rovnako tak športové organizácie navrhujú zaviesť lepšiu a transparentnejšiu komunikáciu na úrovni športová organizácia – národný športový zväz. Niektoré športové organizácie sa obávajú, že unáhlené zrušenie súťaží môže spôsobiť problém:

1.  pri vyhodnotení športových kritérií pre zaradenie športovcov do talentovanej mládeže a reprezentácie,

2.  pri zabezpečení potrebného počtu výsledkov do výpočtu príspevku uznanému športu pre rok 2021,

3.  pri rapídnom poklese parametru „počet aktívnych športovcov“ v rámci vzorca pre výpočet príspevku.

Ďalej apelovali respondenti na vytvorenie krízového štábu pre šport z konkrétnych športových odborníkov a včasnú informovanosť klubov a fyzických osôb.

1.  “Malé kluby nevedia dať trénerom toľko roboty, aby im vznikla povinnosť platiť SP, a sú tréneri, ktorí to robia popri práci a aby stíhali robiť trénera, majú prácu napr. na čiastočný úväzok atď. Všetci títo sú mimo balíka pomoci, hrozí, že kluby prídu o svojich športových odborníkov.”

2.  “Hlavné opatrenie je úplná zmena zo SZČO na zamestnancov klubov, lebo sme, či teraz, alebo aj v priebehu sezón len handry klubov bez nároku na dovolenku, stravné lístky a ďalšie veci.... A momentálne určite o dodržanie zmlúv, ktoré má skoro každý do konca apríla. Inak sa nič kompenzovať nedá.”

3.  “Po mesiaci povinnej karantény umožniť profesionálnym športovcom vrátiť sa k ich tréningovým aktivitám (umožniť návrat ku kolektívnym tréningom) s tým, že po dohode s príslušnými orgánmi klubu sa budú zdržiavať výhradne len v spoločnosti svojich spoluhráčov, prípadne rodiny. Pretože pracujúci ľudia chodia do práce, kde sú v dennom styku so svojimi kolegami, z toho dôvodu nevidím rozdiel, že hráči by sa nemohli zdržiavať so svojimi ,,kolegami,, tj. spoluhráčmi. Výpadok dlhodobého tréningu (spoločného s mužstvom) môže mať fatálne následky, jednak aj pre kluby ako také, ale aj na samotných športovcov, ktorí môžu byť vystavený rôznym zraneniam po návrate k aktívnej činnosti. Individuálne tréningy nesiahajú ani pri dokonalom dodržiavaní na úroveň tréningovej jednotky mužstiev, preto si myslím, že ligové mužstvá by sa mali zdržiavať spolu a vyťažiť maximum z momentálnej situácie s tým, že im to môže prospieť najmä z hľadiska zocelenia kolektívu, respektíve udržiavania sa v kondícií na úrovni, na ktorej denne pracujú.”

4.  “Riešenie vidím nasledovné: Finančne odškodniť kluby, ktoré nedostali peniaze od sponzorov alebo z lístkov z predaja zo zápasov, ktoré by sa odohrali. Teda pomôcť klubom ľahšie zabezpečiť spravodlivé vyplatenie hráčov podľa ich zmlúv.”, “Zo strany štátu, autorít, samospráv to vidím v určitom type dotácie na základné prežitie a fungovanie klubov ktoré prišli o zdroje príjmov z reklamy, sponzoringu a pod.”

5.  “Napr. vytvoriť nejaký fond na podporu klubov, ktoré majú pravidelné náklady = systematická činnosť, a určiť podmienky, napríklad: min.ročná nájomná zmluva, min.ročná zmluva na trénerské služby (dokladovať k žiadosti, fotokópie za posledných 6 mesiacov) a podľa počtu členov klubu (podľa úhrady členského - registračného poplatku 2020 vo zväze) k určitému dátumu určiť výšku príspevku na jednu osobu.Veľa trénerov pracuje so športovcami online, aby ich udržali aspoň v akej takej forme. Táto práca je možno ešte náročnejšia na čas, keďže odpovedať treba každému jednotlivo a jednotlivo analyzovať ich videá.”

6.  “Privítal by som vytvoriť finančný fond na podporu hráčov a športových odborníkov pre podobné prípady ako je tento. My čo máme ako jediný zdroj príjmu sme nútení prerušiť , alebo ukončiť športovú činnosť a hľadať nový zdroj obživy. Nie je to ľahké po 30 - 35 ročnej športovej činnosti si hľadať iné pracovné zaradenie a tak vyhnúť sa prepadu na samé dno spoločnosti.”

7.  "Dôležitá bude pomoc najmä dlhodobo, čestne a nedlhovo fungujúcim klubom i od ich NŠZ ktorý ich predstaviteľov a prácu a výsledky klubu pozná. Solidarita športovcov a športových odborníkov."

8.  “Spoločnosti, ktoré sú subjektom verejnej správy (i niektoré športové kluby) sa nemôžu uchádzať o súčasnú podporu udržania zamestnanosti, lebo daná podpora sa nevzťahuje na subjekty verejnej správy. A teda ani na nás sa nevzťahuje, pričom prevádzkujeme viaceré športové objekty - zimný štadión, futbalový štadión, plaváreň s kúpaliskom. Ak mestám vypadnú príjmy vo väčšej miere, budú krátiť dotácie aj na prevádzku športovísk a nielen na prevádzku športových klubov.”

9.  "Myslím si, že výpadok športovej činnosti bude mať v amatérskych regionálnych podmienkach dopad predovšetkým na myslenie ľudí, a to nielen ľudí zainteresovaných v aktivitách klubu, ale aj priaznivcov, obecnej komunity, rodičov detí, a v neposlednom rade aj amatérskych športovcov a funkcionárov klubu. Preto zachovať podporu financovania (napr. kredity, či podiel na členských príspevkoch) a prejav snahy o zachovanie súťažného diania v budúcnosti zo strany vrcholových predstaviteľov oblastných zväzov považujem v danej chvíli za kľúčové. Nie po skončení pandémie, ale teraz hneď, ak už nie je neskoro. Samozrejme všetko závisí hlavne od toho ako dlho táto nútená nečinnosť športovcov všetkých vekových kategórií potrvá, to však nevieme v danej chvíli ovplyvniť."

10. "Stačilo by, aby sa športový sektor začal viac zaujímať o menšie športy, asociácie, ktoré sa venujú hlavne voľnočasovým aktivitám a nepropagovať v médiách len to čo robia naše najväčšie hviezdy, ktoré si samozrejme vážime. Tu vidím veľký potenciál kde to ľudia robia amatérsky, preto, že šport majú veľmi radi a dosahujú úspech aj na medzinárodnej úrovni. SOŠV a MŠVVaŠ upriamovalo pozornosť len na najväčšie športy a ich projektové aktivity hoci sme presvedčení, že sa dali vybudovať jednoduchšie a hlavne podstatne lacnejšie bez takej veľkej záťaže na samosprávne kraje, mestá a obce."

11.  “Jednoznačné zjemnenie opatrení a umožnenie športovej prípravy pre registrovaných športovcov podľa zákona o športe na otvorených športoviskách pre individuálne a bezkontaktné športy ako sú napr. golf, tenis, športová streľba, kanoistika, cyklistika, atletika a iné, samozrejme s dodržaním podmienok stanovených ÚVZ ako napr. športová príprava najviac dvoch osôb a pri minimálnej vzdialenosti medzi nimi 2 metre.”

12.  "Tlak na prepojenie športu na školách s činnosťou klubov, aby sa využila mimoriadna situácia, ktorá nastala na zapojenie čo najväčšieho množstvo mládeže do športovania po epidémii s cieľom zvýšenia kolektívnej imunity mládeže a následná výpomoc pri organizovaní náborových aktivít vo väčších mestách."

13.  “Predčasné ukončenie zimnej súťažnej sezóny 2019/20 a hrozba neuskutočnenia letnej časti sezóny spôsobí, že športovci nevyprodukujú žiadne výsledky, tj. nebudeme mať ako vyhodnotiť športové kritériá na zaradenie do Talentovanej mládeže a Reprezentácie. To spôsobí hádky medzi pretekármi a ich rodičmi a pokus o špekulatívne zaradenie športovcov do týchto štruktúr, ktorí by pravdepodobne požadovanú výkonnosť v normálnom súťažnom režime nedosiahli.”

Údaje, ktoré sme prostredníctvom dotazníkov získali, majú slúžiť predovšetkým ako podklad pre hľadanie čo najúčinnejších nástrojov pre zlepšenie uvedenej situácie v sektore športu. Práve na základe relevantných a aktuálnych dát môžeme posúdiť vznikajúce následky, navrhovať vhodné opatrenia a predkladať ich príslušným orgánom na zmiernenie dopadov krízy, ktorá bola vyvolaná bez akejkoľvek možnosti sa na ňu adekvátne pripraviť.

Chceme sa snažiť profesionálne konštruktívne dopĺňať návrhy z pohľadu sektora športu, keďže poznať a myslieť na všetky špecifiká iba 69 národných športových zväzov je takmer nemožné.

Za najdôležitejšie preto vnímame, aby opatrenia zachytávali športový sektor v jeho celej úžasnej rozmanitosti. Súhrn týchto odpovedí a odporúčaní, vrátane kompletnej podrobnej analýzy ankety, bude predmetom samostatného dokumentu, ktorý bude zverejnený v blízkej dobe.