POPRAD (SFZ) – Dnes (v piatok 14. októbra) pokračoval jubilejný 10. ročník konferencie Šport a právo 2022 v Poprade, ktorej hlavným organizátorom je Slovenský futbalový zväz (SFZ) a odborným garantom Učená právnická spoločnosť (UčPS), druhým dňom prednášok a panelových diskusií. Ten sa niesol pod strešnou témou „Kto tvorí šport a koľko ho to stojí?“ Poslucháči v sále aj na streame si vypočuli a otázkami sa zapojili do dvoch okruhov. Prvým bol Šport a ekonomika, druhým Šport a zápas.
Piatkové ráno patrilo téme Šport a ekonomika
Diskutovali o nej Karol Kučera – splnomocnenec vlády SR pre šport, Peter Dedík – generálny riaditeľ sekcie športu MŠVVaŠ, Martin Schwarc – krízový manažér Steel Arény v Košiciach, Michal Kaliňák – ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS a Milan Ladiver – rozvojový manažér SZĽH.
Niekdajší reprezentant Slovenska v tenise Karol Kučera najskôr hovoril o pridaní tretej vyučovacej hodine telesnej výchovy na školách, voľnočasových poukazoch a o pomoci rodinám.
Následne moderátor Martin Čánik naviedol debatu k téme, ktorá mala byť v tomto bloku nosná – rastúcim nákladom na prevádzku športovísk za elektrinu a plyn a možným riešeniam pre rok 2023.
Milan Ladiver z hokejového zväzu poukázal na nárast priemerných cien elektrickej energie za kWh v roku 2019 a v roku 2022. V roku 2019 to bola 0,1434 a v roku 2022 už kWh stála 0,2339 eura.
„Samosprávy dnes ešte nevedia, kde budú po náraste cien energií škrtať. Ich rozpočet bude aj v ďalšom roku na vode,“ zapojil sa do debaty Michal Kaliňák.
„Od januára 2022 sme sledovali vývoj cien energií a vedeli sme, že bez ich zastropovania je to cesta do pekla. Prosíme vládu, aby niečo prijala. Táto situácia, že sa nič neprijíma, je tragická. Jediné riešenie pre nás je zastrovanie cien,“ pridal sa Martin Schwarc.
„Kvitujem, že sú k dispozícii podrobné dáta a tým pádom ministerstvá hospodárstva či financií si vedia predstaviť možné dopady. Verím, že rozhodnutia padnú čo najskôr, lebo každým dňom je situácia horšia a môže sa zavrieť ďalšie športovisko. Riešenia sa musia prijať rýchlo a musia byť efektívne, ale nesúhlasím, že musia byť prijaté do troch sekúnd. Nemôžeme mať ani pohľad, že buď štát alebo Európska únia preplatia 100 percent,“ uviedol Peter Dedík.
Diskutéri sa pristavili aj pri otázke neexistujúceho ministerstva športu. „Mohli by sme byť lepším partnerom pre štát v rámci vyjednávania,“ vyhlásil Milan Ladiver a ako momentálne riešenie navrhol: „Odporúčal by som ministrovi vytvoriť krízovú radu. Vytvárame prostredie pre budúcnosť, pre naše deti. Aby to bol poradný orgán so všetkými zainteresovanými stranami.“
Na záver témy Šport a ekonomika vyslovil svoje prianie aj Michal Kaliňák: „Želám si asi to, čo všetci, predvídateľnosť. Aby sme vedeli predvídať, kedy a aké rozhodnutia môžu byť prijaté. Možno nebudú také, aké chceme, ale situácia, v ktorej sme, nie je o romantických predstavách. Možno budú rozhodnutia aj nepríjemné, ale aspoň sa budeme vedieť na niečo nachystať. Predvídateľnosť je to, čo nás môže najviac upokojiť.“
Druhým blokom piatka bol Šport a zápas
Rečníkmi boli Lukáš Pitek – vedúci legislatívno-právneho oddelenia SFZ, Marek Rojko – prezident Slovenskej volejbalovej federácie, Miroslav Lažo – člen výkonného výboru SZĽH za hráčov, Róbert Jano – predseda Ligy na ochranu slovenských športovcov (LOSS), predstaviteľ hráčskej asociácie a Ivan Kozák – prezident Únie ligových klubov.
Rečníci na pódiu riešili otázku „kto tvorí šport“ a diskutovali aj na tému trojuholníka hráč - klub - zväz vrátane problematiky majetkových pomerov a vlastníckych štruktúr v športe. „My chceme ochrániť autonómnosť futbalového hnutia, aby sme mali preverených ľudí, ktorí vstupujú do klubov,“ uviedol Lukáš Pitek, ktorého doplnil Ivan Kozák: „Chceme mať zdravé prostredie, zdravú ligu. To je naša ambícia.“
Diskutujúci sa pristavili aj pri problémoch vo futbalových kluboch FK Senica a FC Nitra. „Hráč môže, ak nedostane výplatu tri mesiace, odísť z klubu zadarmo,“ povedal Ivan Kozák počas debaty. „Problémy sú aj v ďalších športoch, aj v našom. Právne vedomie a povedomie športovcov je veľmi nízke. Zaujíma to možno pár ľudí,“ pridal svoj pohľad šéf volejbalu Marek Rojko.
„V hokeji je to tak, že už veľký počet hráčov má agentov. Ten supluje to právne povedomie a on tlačí dodatky do zmlúv, aby bol hráč ochránený,“ priblížil Miroslav Lažo.
Posledný hvizd
Záverečným bodom tohtoročnej konferencie Šport a právo bolo jej zhodnotenie.
„Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii tohto podujatia. Stálo za to!“ poďakoval sa partnerom Juraj Čurný.
Ladislav Križan, predseda správnej rady FNPŠ a stály člen UčPS, zhrnul najzaujímavejšie myšlienky, ktoré odzneli počas štvrtku a piatka a bolo ich naozaj veľké množstvo. „Želám si, aby sme sa aj v ďalšej desaťročnici mohli stretávať pravidelne. Všetkým veľmi pekne ďakujem,“ vravel.
Aj predstavitelia športových odvetví zhodnotili koferenciu. „Svoje pocity som tlmočil priebežne. Som veľmi rád, že som tu bol, diskutoval a vymieňal si názory. Dozvedel som sa veľa nových vecí, teším sa na ďalšie stretnutia. Verím, že spolupráca, ktorú sme deklarovali, sa bude napĺňať a ukážeme, aká by mala byť cesta aj pre ďalšie oblasti života. Šport má úžasnú vlastnosť – prežiť,“ zhrnul prezident SOŠV Anton Siekel. „Všetko, čo sme si chceli povedať, sme si povedali, ďakujem,“ zakončil prezident SFZ Ján Kováčik.
„Ďakujem všetkým, ktorí tu boli s nami, ktorí boli s nami v online priestore a už teraz sa tešíme na konferenciu Šport a právo 2023,“ odpískal záverečný hvizd moderátor Martin Čánik.