BRATISLAVA (SFZ) - Akokoľvek sa to zdá nelogické a nepravdepodobné, aj v našich zemepisných šírkach môže dôjsť u futbalistov v zimných mesiacoch k úrazom z chladu.  Konkrétne závažným poškodeniam pokožky z omrznutia a k celkovým problémom s podchladením organizmu.

Za vznikom omrzliny a podchladenia nemusí byť totiž výlučne chlad. Spôsobiť to môžu nielen teploty pod bodom mrazu, ale aj tesne nad nulou, čo môže ovplyvniť aj doba trvania pôsobenia, relatívna vlhkosť vzduchu, dážď, vietor, nadmorská výška, oblečenie, aktuálny zdravotný stav, dokonca aj správanie či individuálne vnímanie. Vlhkosť ovzdušia ovplyvňuje straty tepla odparovaním, a tak spotená koža spôsobuje väčší únik telesného tepla, na úbytok ktorého ma súčinný efekt aj rýchlosť vetra a chlad. Únava a dehydratácia k ďalšej možnej devastácii rovnako prispievajú. 

Preto je vhodné oblečenie najdôležitejším preventívnym činiteľom; obnažená hlava a krk zodpovedajú za 80 percent strát tepla u hráčov. 
Samotný povrch hlavy je svojím bohatým cievnym zásobením zodpovedný za 50 percent tepelných strát organizmu. Prírodné vlákna v odevoch (vlna, bavlna) v porovnaní s modernými umelými vláknami majú nižšiu teplotnú kapacitu a nižšiu ochranu proti chladu, podobne sa správa vlhký odev v porovnaní so suchým. 

Pred vstupom do mrazivého ovzdušia najrizikovejšie miesta dobre premastíme (hlavne prsty na nohách a rukách, líca, nos, uši), použijeme úplne suché a dostatočne veľké rukavice (najlepšie palčiaky) a čiapku (rovnako úplne suchú, nie spotenú od posledného použitia), suchú obuv (najlepšie ak je o 1-2 čísla väčšiu, jednak pre teplé ponožky aj pre možnosť hýbať prstami) a teplý, hoci tenší, prešívaný odev. 

Príznaky omrznutia sa začínajú bledosťou časti tela ohrozenej zimou – čo skôr vidí druhá osoba, než cíti postihnutý -  postupne vzniká mramorovanie kože s modrastým nádychom, pálenie, svrbenie až bolesť. 

Rozlišujeme rôzne stupne omrznutia. Prvý stupeň postihuje len povrch pokožky, štvrtý stupeň zasahuje celú vrstvu kože až do hlbokých štruktúr. 
Na zmiernenie následkov omrzlín, ktoré býva už v prvom štádiu často podceňované, je treba urýchlene vyhľadať teplejšie prostredie. Postihnutú časť tela vysušiť uterákom a zabaliť do niečoho teplého (v prípade núdze ponoriť do vody s maximálnou teplotou 37 stupňov Celzia, pozor! Nie do horúcej) a je možné podať liek na prekrvenie. Žiadne trenie snehom alebo hrejivou masážnou emulziou!  Pokiaľ omrznuté miesto do 20 – 30 minút „nepríde k sebe“  a neprekrví sa, je nevyhnutné vyhľadať lekára.

Cievne poranenia pri zraneniach a infekcie zvyšujú riziko omrznutia. Omrzlina môže vzniknúť aj pri neodbornom chladení suchým ľadom a chladivým sprejom po úrazoch.  

Pri vonkajšej teplote -6°C za spolupôsobenia nepriaznivých a rizikových faktorov sa môžu objaviť prvé príznaky omrzlín koncovej časti tela už po jednej minúte.

Ako sprievodný stav omrzlín sa často vyskytuje podchladenie (hypotermia), ale to môže vzniknúť aj samostatne. V mokrom odeve pri slabom vetre a teplote vzduchu 15°C §- teda v prípade „teplej“ zimy - príde k podchladeniu zhruba do jednej hodiny. 

Väčšina futbalistov toleruje mierne telesné podchladenie 32 - 35°C bez významného trvalého poškodenia, ale na to sa nemožno spoliehať. Hypotermia totiž ovplyvňuje takmer všetky orgány, najviac srdcovo-cievny a centrálny nervový systém. Môže teda dôjsť aj k poruchám srdcového rytmu a ku kolapsom. Tieto situácie sa čoraz častejšie vyskytujú u podchladených konzumentov žuvacieho tabaku (SNUS), energetických nápojov a liekov proti bolesti. U obzvlášť citlivých jedincov a tých, ktorí sú tesne po prekonaní virózy alebo majú známky predchorobia s mierne zvýšenou teplotou (a nepriznávajú sa), môže dôjsť k poškodeniu zdravia aj pri nekontrolovanej aplikácii ľadových kúpeľov v rámci regenerácie po zaťažení.