BRATISLAVA (SFZ) – Zlá doba, odchádza priveľa ľudí. Dobrých. Dnes aj slovenský futbal bolestivo plače. V sobotu zomrel predseda komisie delegátov SFZ František Košičár (61).

Jasné, že kopal do lopty, v rodnej Šali ako žiačik hájil farby Dusla. Čoby dorastenec bol členom Dukly Žilina a okresnú súťaž si dva roky zahral v zostave Sokola Krakovice. Sám hovoril, že „boli aj talentovanejší, ale ja som všetko odmakal. Klamať sa nikde nemá!“

Urobil si aj trénerské céčko, ale našiel si vo futbale iné miesto. Mal 35, keď sa stal členom komisie delegátov BFZ, neskôr bol jej tajomníkom, tri roky vedúcim úseku. Pracovitosť ho viedla celým životom, v roku 2010 prešiel do delegátskeho úseku SFZ.

Dvadsať rokov robil na celorepublikovej zväzovej úrovni, najprv ako pravá ruka Josefa Chocholouša, po jeho odchode do dôchodku sa v roku 2012 pevnou rukou ujal komisie delegátov on sám. „Mal rešpekt v hnutí, ale vlastne všade, kde sa objavil,“ potvrdil Chocholouš, že bol jeho blízkym spolupracovníkom a spolu ťahali delegátsku káru zo závozu, do ktorého vinou nedobrých praktík a ľudí zapadla. „Boli to práve Ferova pracovitosť, náročnosť, dôslednosť, ráznosť, čo nám pomohli opäť  získať kredit pre celú túto skupinu delegátov, aj pod jeho vplyvom nadobúdala vážnosť pozícia, ktorú  predtým mnohí zaznávali.“

Usmerňoval i mladšie generácie ľudí, ktoré majú na povel organizáciu futbalových stretnutí. Pravidelne chodieval na semináre hlavných usporiadateľova a bezpečnostných manažérov, hovoril s nimi. „Nechcem byť vychovávateľ, som skôr tútor alebo mentor, ten, na ktorého sa môžu obrátiť, ak potrebujú poradiť, dozvedieť sa niečo, čo im pomôže v robote a nám všetkým pri futbale,“ tak vysvetlil svoju prítomnosť, ale aj spôsob, akým viedol komunikáciu s rôznorodým poslucháčskym plénom. Nechcel, aby mu prednášal, on s poslucháčmi diskutoval, debatoval. Odhaľoval im pre nich netušené zákutia futbalových noriem a naťahoval ich na existujúce štadióny. 

Slovenskými súťažami šiel krok za krokom, ťažko ho mohol ktokoľvek nachytať na niečom, čo nevedel, nepoznal. Robil delegáta od šiestej ligy po najvyššiu súťaž, kde ho na listinu zapísali v roku 2005. „Ak dnes máme viaceré štadióny na úrovni 21. storočia, je to jeho nemalá zásluha. Za dvadsať rokov neuhol z cesty pravidiel, práva a pravdy,“pripomenul Chocholouš. Vo futbale ani v súkromnom živote, vedeli by o tom hovoriť jeho spolupracovníci zo Slovenskej pošty.

Ako mu bolo vlastné, aj o svoj život bojoval tvrdo a silno, celé dni vzdoroval neduhu, ktorý sa po ňom siapal bezohľadne a kruto. Fero Košičár nikdy boj nevzdal, žiaľ, v sobotu 11. decembra sa jeho životná cesta skončila.

V našich mysliach ostane s jeho menom spojený všetok rešpekt, úcta, uznanie a priateľstvo, ktoré sme k nemu za spoločné roky pociťovali.

Slovenský futbalový zväz vyjadruje hlbokú sústrasť najbližšej rodine.