BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – Slovenský Futbalista storočia Ján Popluhár pôsobil  v prvom realizačnom tíme slovenskej reprezentácie v jej novodobej histórii.

Okolo toho, že takáto osobnosť, legenda, persóna robí servis oveľa mladším futbalistom, sa šírili (aj úmyselne) živené fámy, ktoré nevrhali dobré svetlo na vedenie zväzu a šéfa realizačného tímu Jozefa Vengloša. Aká bola skutočná pravda?

Jozef Vengloš si sám zložil realizačný tím. Z federálnych reprezentačných čias poznal prácu lekára Pavla Maloviča – bral ho. Vďaka nemu vedel, koľko roboty odvedie masér Peter Hečko starší v mládežníckych reprezentáciách, vzal logicky aj jeho. Tak sa vytvoril pevný zdravotnícky tandem. Brankárov zveril Ivanovi Sochorovi, poradcom na psychológiu bol profesor Ivan Macák, obaja jeho generační súputníci.

Post asistenta vyriešil po svojom a svojím výberom zaskočil všetkých. Vlastne tým odštartoval jednu z tichých zákulisných vojen, ktoré frustrovali potom roky slovenské futbalové prostredie. Voľba padla na Jána Kociana. Ten vtedy končil hráčsku kariéru a s trénerstvom nemal žiadnu praktickú skúsenosť, dokonca v prvej chvíli ani žiadnu kvalifikáciu. “Poznal som ho ako hráča, stopercentného profesionála, dobrého chlapa. Mal za sebou roky v nemeckom futbale, ako inteligentný, vnímavý človek absorboval množstvo poznatkov, navyše som predpokladal, že ako nedávny hráč bude mostom medzi trénerským stolcom a kabínou, veď s niektorými futbalistami ešte hrával,“ vysvetlil Jozef Vengloš aj s odstupom času svoju voľbu. Priznal, že nepočítal s takým pnutím, aké vyvolalo Kocianovo menovanie. “Ani mi nenapadlo, že by z toho mohol byť problém, argument na napádanie mojej a jeho osoby.“ 

Ešte jedno meno z realizačného tímu zarezonovalo, spomínaný Ján Popluhár. Stal sa jeho neodmysliteľnou súčasťou, zaradili ho do kolónky pod názvom kustód. Fakt, ktorý je aj po rokoch používaný ako dôkaz, že velikánov si naša spoločnosť - v tomto prípade futbal – neváži. “Janko už nežije, nemôže teda povedať sám, ako to bolo. Pravda je taká, že po tom, ako sa rozpadol Slovšport a on prišiel o robotu, sa sám uchádzal na zväze o nejakú aktivitu. Nechcel kancelársku robotu, chcel byť pri ihrisku, pri hráčoch, medzi ľuďmi,“ Vengloš sa stále hnevá, ako sa realita účelovo prekrucuje a prezentuje nepravdivo, že ikona slovenského futbalu zbierala spotené dresy po hráčoch, nesiahajúcich mu ani po členky. 

“Pán Popluhár bol úžasný chlap, vtipný, s nadhľadom. A u hráčov mal rešpekt, v žiadnom prípade to nebolo zo strany zväzu šliapanie po jeho mene,“ odmieta reči, ktoré sa roky šírili po aj vtedajší generálny sekretár SFZ Peter Židovský. V neposlednom rade boli za prácu aj peniaze, čo k neveľkému invalidnému dôchodku tiež nebolo zanedbateľné a keďže vtedy neexistovala žiadna nadácia internacionálov, toto bol jeden z mála spôsobov, ako mu prilepšiť.

“Popluhára sme milovali a vážili si všetci, od prvého spoločného zrazu. Pri jeho úlohách mu pomáhali masér Peter Hečko a mladí hráči, to bolo dané hierarchiou v kabíne. Dôležité preňho bolo, že bol súčasťou tímu, každodenného cvrkotu, od budíčka do večierky, že ho ľudia počúvali a hovorili s ním,“ dokresľuje skutočný stav vecí dlhoročný lekár slovenských reprezentácií Pavel Malovič. 

Zaujímavosti, fakty a ďalšie nevšednosti z histórie slovenského futbalu a Slovenského futbalového zväzu v publikácii Pamätnica SFZ 80, ktorá vyjde v novembri 2018.

Kniha má 208 strán, sú v nej desiatky fotografií, mnohé sú výnimočné a budú ponúknuté verejnosti vôbec prvý raz alebo po veľmi dlhých rokoch opäť.

Svoje výsostné miesto má na stránkach 29 osobností, každej je venovaný špeciálny medailón. Okrem samozrejmých, akými sú Ján Popluhár, Jozef Vengloš, Jozef Adamec, Michal Vičan či Lepold Šťastný a Anton Malatinský, nielen pre dnešnú širokú verejnosť prakticky neznámi Rudolf Horínek, Gejza Princ i Michal Micheľ, ktorí však odviedli pre slovenský futbal mnoho práce.

Publikácia mapuje osem dekád existencie futbalového zväzu, zachytáva zmeny v štruktúre, postavení v spoločnosti i personálne, vplyv politiky na futbal, súťaže i samotnú futbalovú inštitúciu.

Približuje všetkých mužov, ktorí stáli na čele zväzu, čím sa odstránili viaceré biele miesta v histórii nášho futbalu, rovnako tak oficiálne logo resp. znak, ktorým sa zväz prezentoval na verejnosti aj do vnútra hnutia.

A mnoho ďalšieho, na čítanie a zamyslenie sa. Pre všetkých naprieč generáciami.