BRATISLAVA (SFZ/EUGEN MAGDA) - Patril medzi tých, čo mohol náš futbal ešte roky úspešne reprezentovať. Lenže v prípade medzinárodného rozhodcu Antona Repeľa zasiahla vyššia moc. 

V čase najväčšej slávy letel ako medzinárodný rozhodca do Varšavy, kde mal byť jedným z arbitrov medzištátneho stretnutia Poľsko – Anglicko. Žiaľ, do cieľa nedoletel, lebo lietadlo IL-14, v ktorom sedel, sa 10. októbra 1962 zrútilo pri Újezde neďaleko Brna a on v jeho troskách zahynul. 
Pre náš futbal to bola veľká strata. Iba 36-ročný mladý muž (nar. 8. marca 1926 v Lipanoch) mal totiž veľkú šancu zostať dlhšie medzi čs. špičkou a výkonnostne ešte výraznejšie povyrásť. 

Pre náš futbal to bola veľká strata. Iba 36-ročný mladý muž (nar. 8. marca 1926 v Lipanoch) mal totiž veľkú šancu zostať dlhšie medzi čs. špičkou a výkonnostne ešte výraznejšie povyrásť. 
Píšťalku si zobral do rúk keď mal iba 20 rokov, čo na toto obdobie bolo nezvyčajne skoro. Obstál, hoci v povojnových rokoch pôsobiť v najnižších futbalových súťažiach nebol žiadny špás. Hoci, keď si rozhodca zaslúžil... Napríklad Repeľa si prišli funkcionári Poproča, ktorému mal písakť zápas, s jedenástkou z Košíc, kočiarom až do Jasova a priviezli ho na stretnutie.
Na neľahkej rozhodcovskej dráhe ho sprevádzala dokonalá znalosť pravidiel, pohyblivosť a tiež zásadovosť. Takáto vizitka mu od roku 1949 otvárala brány do vyšších súťaží. 
V päťdesiatom šiestom postúpil do II. ligy a v tom rozhodoval prvý medzinárodný zápas XI. Prešova – XI. Západnej Ukrajiny. Po dobrom výkone v srdci Šariša mu zverili aj odvetu v Užhorode. Na základe vzostupnej výkonnosti ho Ústredná futbalová sekcie v Prahe zaradila v roku 1959 do I. ligy. 
Debut v najvyššej súťaži mal v Hradci Králové, kde tamojší Spartak privítal RH Brno. Aj keď mal zo začiatku veľkú trému, tá sa rýchlo pominula, aj preto, že publikum jeho verdikty často odmeňovalo potleskom. 
Potom rozhodoval aj ťažký zápas Slovan Nitra – ČH Bratislava, v ktorom domáci hrali o záchranu. Na štadión prišiel anonymne dvadsať minút pred jeho začiatkom. Obaja súperi však hrali fér, mužstvo spod Zobora vyhralo presvedčivo a zostalo naďalej v I. lige. Spomínal i na duel Sparta – Nitra v Prahe pred 23 tisíc divákmi. Aj toto meranie síl, rovnako ako zápas Baník Ostrava – Dukla Praha, zvládol bez problémov. Takéto výkony mu otvorili cestu na medzinárodnú scénu.
Ako postranný – v tých časoch slovo asistent bolo ešte neznámym pojmom – cestoval do Viedne, Berlína, Albánska, bol na ceste aj na priateľské medzištátne stretnutie Poľsko – Anglicko vo Varšave – a to sa mu stalo osudným... Desiateho októbra 1962 sedel v lietadle, ktoré pri Újezde neďaleko Brna, ráno okolo desiatej, havarovalo a on bol medzi trinástimi nešťastníkmi, ktorí v troskách lietadla zahynuli. Mal obrovskú smolu, lebo sedel akurát nad tým krídlom, ktoré narazilo do vrchu. Ostatní z 39 cestujúcich na palube, aj keď s obrovským šťastím a zraneniami, pád lietadla prežili. 
Čo bola príčina havárie? Jeden z jej priamych svedkov Ing. Jozef Škodný v časopise Život o 37 rokov neskôr mohol byť konkrétny, lebo mal v rukách spis z krajskej prokuratúry, kde sa o príčinách píše: „Podľa zistenia vyšetrovacej komisie haváriu zapríčinil veliteľ lietadla, ktorý svojvoľne klesol s lietadlom nižšie, než mu prikázal dispečer a o 2,5 kilometra sa odchýlil od určeného smeru. Svoju úlohu pri havárii zohrala i hmla, zakrývajúca vrch Špidlák, do ktorého lietadlo narazilo. Veliteľ sa domnieval, že je to údolná hmla... Treťou príčinou bolo nevhodné zloženie posádky. Tá mala podľa zistenia komisie malé praktické skúsenosti s dopravnými letmi s týmto typom lietadiel.“
Dva dni po havárii bol v Lipanoch pohreb, na ktorý doviezli zástupcovia ČSA zacínovanú truhlu so slovami, nech ju už neotvárajú. Preto jeho manželka a dvaja synovia otca videli naposledy, keď deň pred haváriou odchádzal vlakom na neplánovanú poslednú cestu. Jeho odchod bol veľkou stratou pre rodinu i celý čs. futbal, lebo sa spolu s Martinom Mackom a Karol Galbom zaradil medzi slovenské trio, ktoré udával tón v čs. futbale. Aj keď to bolo veľmi smutné, hodno pripomenúť, že to bol jeden z najväčších pohrebov v tomto meste. Veď opustila ho osobnosť, ktorá robila Lipanom len a len dobré meno. A s takým človekom sa všetkým ťažko lúčilo.

Na jeho počesť začali v Lipanoch pred vyše tridsiatimi rokmi organizovať mládežnícky turnaj  Memoriál Antona Repeľa.

Zaujímavosti, fakty a ďalšie nevšednosti z histórie slovenského futbalu a Slovenského futbalového zväzu v publikácii Pamätnica SFZ 80, ktorá vyjde na jeseň tohto roku.