SFZ 80

SFZ 80 – Ako vyzerala najvyššia súťaž u nás?

Peter Šurin|8. júl 2018 o 08:00

BRATISLAVA (SFZ/tč, pš) – Keď 4. novembra 1938 desať mužov na zasadnutí Telovýchovného a športového odboru pri Ústrednom národnom výbore v Bratislave založilo Slovenský futbalový zväzm, bolo len otázkou krátkeho času a formy, ako bude vyzerať najvyššia dlhodobá súťaž na našom území.

BRATISLAVA (SFZ/tč, pš) – Keď 4. novembra 1938 desať mužov na zasadnutí Telovýchovného a športového odboru pri Ústrednom národnom výbore v Bratislave založilo Slovenský futbalový zväz, bolo len otázkou krátkeho času a formy, ako bude vyzerať najvyššia dlhodobá súťaž na našom území.

Samozrejme, ako sa krútili dejiny spoločnosti a ovplyvňovali fungovanie a existenciu strešného futbalového orgánu, menila sa aj najvyššia súťaž. Niesla rôzne názvy, mala rozdielny počet účastníkov, hrala sa niekoľkými hernými spôsobmi, v štruktúre na ňu nadväzovali nižšie súťaže až po v hierarchii ikstý stupeň.

V období sezón 1945/46 – 1992/93 sa najvyššia liga hrala na celom území československého štátu, slovenské súťaže v postupnosti na ňu vo svojej štruktúre nadväzovali.

Každý jeden model mal svojich sympatizantov a oponentov, každý jeden sa niečím zapísal do histórie. S odstupom času a s nadhľadom sa niektoré vyhodnotili jednoznačne ako „krok do prázdna,“ k niektorým sa riadiaci orgán po čase vrátil a po odfúknutí prachu sa čosi pri kopírovaní pozmenilo a predostrelo ako nová podoba súťaže v progresívnej podobe, ktorá prospeje rastu kvality slovenského domáceho futbalu.

Ako to teda vyzeralo od jari 1939, keď Slovenský futbalový svaz začal oficiálne riadiť samostatne svoju prvú súťaž?

JAR - LETO 1939

Hral sa Pohár Štefana Jakubca ako náhradná súťaž pred štartom I.ročníka samostatnej slovenskej najvyššej súťaže. V ňom odohralo každé z deviatich mužstiev osem zápasov.

1939/40 – 1943/44

Samostatná slovenská liga s dvanástimi účastníkmi. Hralo sa dvojkolovo, systémom jeseň - jar každý s každým.

Sezóna 1944/45 bola po dvoch odohratých kolách pre vojnové udalosti prerušená a viac sa neobnovila.

Slovenský futbalový zväz následne vyhlásil náhradnú súťaž pod názvom oblastné majstrovstvá, ktorá sa vplyvom prebiehajúcich bojov a vojenských operácii mohla odohrať iba na západnom Slovensku. V oblastných majstrovstvách štartovalo desať mužstiev, ktoré absolvovali po deväť zápasov.

Druhá liga sa v rokoch 1939 - 1944 nazývala Slovenská divízia. Od sezóny 1942/43 sa delila na juhozápadnú skupinu a severovýchodnú skupinu.

1945/46

Obnovená československá štátna liga sa rozdelila na A-skupinu a B-skupinu. V každej štartovalo desať mužstiev. Hralo sa dvojkolovo systémom jeseň - jar každý s každým. Víťazi oboch skupín sa stretli vo finále, hranom na dva zápasy o titul majstra ligy. Najlepšie slovenské mužstvá z oboch skupín sa stretli v súboji o majstra Slovenska na dva zápasy.

Na Slovensku sa hrala Slovenská divízia, ktorá bola druhou najvyššou súťažou, podobne ako ďalšie divízie v českých krajinách. Bola rozdelená na skupiny Západ, Stred a Východ. Víťazi všetkých troch skupín plus druhé mužstvo zo skupiny Stred sa stretli vo finálovom turnaji o majstra Slovenskej divízie. Ten mal potom možnosť zabojovať v kvalifikačnom turnaji víťazov československých divízií o postup do najvyššej súťaže.

1946/47

Najvyššia československá súťaž štátna liga sa hrala za účasti štrnástich tímov dvojkolovo systémom jeseň - jar každý s každým.

Na Slovensku sa hrala Slovenská divízia s dvanástimi mužstvami systémom jeseň – jar každý s každým. Víťaz Slovenskej divízie postupoval priamo do československej najvyššej súťaže.

1947/48

Najvyššia československá súťaž štátna liga mala jedenásť účastníkov, hrala sa dvojkolovo systémom jeseň - jar každý s každým.

Na Slovensku sa hrala Slovenská divízia, ktorej víťaz postupoval priamo do československej najvyššej súťaže.

1948

Pôvodne odštartoval ako ročník 1948/49 štátnej ligy, po odohratí jesennej časti ho administratívne zrušili. Prešlo sa na systém jar - jeseň. Z najvyššej súťaže nikto nezostupoval, nikto do nej nepostúpil a nebol vyhlásený ani víťaz, rozumej majster ligy.

1949 – 1952

Celoštátne majstrovstvá so štrnástimi účastníkmi hrané systémom jar - jeseň každý s každým.

V roku 1949 sa na Slovensku ako II. liga hrala D-skupina krajinskej súťaže so štrnástimi mužstvami, v ktorej víťaz priamo postúpil do celoštátnych majstrovstiev.

V roku 1950 bola II. celoštátna liga - celoštátne majstrovstvá II - z ktorej prvé dve mužstvá postupovali do najvyššej súťaže. Na Slovensku sa hrala D-skupina oblastnej súťaže, čo bola vlastne tretia najvyššia súťaž.

V roku 1951 sa do najvyššej súťaže (majstrovstvá republiky) prebojovali mužstvá, ktoré sa kvalifikovali do semifinále Čs. pohára. Nešlo pritom o pohárovú súťaž, akú poznáme dnes.

Na Slovensku sa hrala krajská súťaž, rozdelená do skupín Bratislava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov.

1953 – 1955

Prebor republiky za účasti štrnástich mužstiev hraný systémom jar – jeseň jednokolovo. Druhá liga sa nazývala celoštátna súťaž a bola rozdelená do dvoch skupín, ktorých víťazi postúpili do preboru republiky.

Na Slovensku sa hrala krajská súťaž, rozdelená do skupín Bratislava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov. V roku 1954 sa skupina Bratislava rozdelila na Bratislava-mesto a Bratislava-vidiek. V roku 1955 sa na Slovensku hrala Oblastná súťaž, skupiny E a F.

1956

Dvanásťčlenná I. liga, systém jar - jeseň každý s každým.
Hrali sa dve skupiny II. ligy, ktorých víťazi postúpili do najvyššej súťaže.
Na Slovensku sa hrala oblastná súťaž, skupiny E a F.

1957/58

Dvanásťčlenná I. liga sa hrala trojkolovo systémom jar-jeseň-jar a každý s každým. Opäť sa prechádzalo na systém jeseň-jar. Hrali sa dve skupiny II. ligy a z každej dve najlepšie mužstvá postúpili do najvyššej súťaže.

Na Slovensku sa hrala Oblastná súťaž, skupiny E a F.

1958/59 – 1968/69

I. liga mala štrnásť účastníkov, hralo sa systémom jeseň – jar každý s každým. Od sezóny 1960/61 existovali namiesto dvoch skupín II. ligy tri a tak to bolo až do sezóny 1965/66. Potom sa opäť prešlo na systém s dvoma skupinami II. ligy.

Na Slovensku sa hrala divízia, čo bola tretia najvyššia súťaž.

1969/70 – 1992/93

I. liga mala šestnásť mužstiev, hrali systémom jeseň – jar každý s každým. Z celoštátnej II.ligy postupovali dve najlepšie mužstvá.

Na Slovensku sa hrala C-skupina III. ligy. Tento stav trval do sezóny 1974/75, kedy sa C-skupina III. ligy premenovala na Slovenskú národnú ligu.

Na konci sezóny 1976/77 prišla reorganizácia druhej ligy, od ročníka 1977/78 sa vytvorili tri skupiny národných líg a druhá liga na Slovensku dostala názov Slovenská národná liga. Od sezóny 1981/82 bola aj v Česku iba jedna Česká národná liga.

1993/94 – 1995/96

Najvyššia slovenská samostatná súťaž I. liga odštartovala s dvanástimi mužstvami systémom jeseň – jar. Súťaž bola rozdelená na základnú časť a nadstavbovú časť, ktorú tvorili dve skupiny. V hornej nadstavbovej skupine hralo šesť tímov o majstrovský titul, v dolnej zvyšných šesť o záchranu.

Druhá liga mala šestnásť účastníkov, pričom v sezóne 1993/94 postupoval do najvyššej súťaže iba víťaz. V sezóne 1994/95 hralo druhé mužstvo baráž s predposledným tímom I. ligy. V ročníku 1995/96 nezostupoval z I. ligy priamo nikto, keďže sa rozširovala.

1996/97 – 1999/2000

I. liga (od sezóny 1997/98 niesla podľa hlavného partnera názov Mars superliga) so šestnástimi účastníkmi, hraná systémom jeseň – jar každý s každým. V sezóne 1999/2000 zostúpilo sedem tímov, keďže sa upravoval počet účastníkov najvyššej súťaže. Z osemnásťčlennej II. ligy postupovali priamo do najvyššej súťaže dve najlepšie mužstvá a rovnaký počet musel opustiť I. ligu.

2000/01 – 2005/06

Najvyššia slovenská súťaž (mala v tomto období tri názvy, podľa partnerov resp. ak hlavný partner nebol, Mars superliga, I. liga, Corgoň liga) sa hrala s desiatimi mužstvami, štvorkolo, takže účastníci odohrali celkom 36 ligových zápasov.

2006/07

Najvyššia slovenská súťaž Corgoň liga za účasti dvanástich mužstiev, každé odohralo 36 stretnutí. Najprv systémom každý s každým doma – vonku. Prvých osem tímov pokračovalo v skupine o majstra, pričom sa im odpočítali body a góly z prvej fázy, dosiahnuté so štyrmi súpermi, ktorí v druhej etape už nefigurovali v hornom oktete. Štyria „zdola“ vytvorili skupinu s prvými štyrmi z druhej najvyššej súťaže. Do ďalšieho ročníka najvyššej súťaže sa kvalifikovali štyri najlepšie mužstvá z tejto skupiny po odohraní 14 zápasov (každý s každým doma – vonku).

2007/08 – 2016/17

Najvyššia súťaž, pomenovaná podľa generálneho partnera Corgoň liga, s dvanástimi mužstvami. Hralo sa trojkolovo, tímy z predchádzajúcej konečnej tabuľky z 1. až 6. miesta odohrali 17 stretnutí doma a 16 vonku, mužstvá zo 7. až 11. miesta plus nováčik opačne, 16 doma, 17 u súpera.

Počnúc ročníkom 2014/15 niesla najvyššia súťaž názov Fortuna liga.

Od sezóny 2014/15 sa II. liga hrala vo dvoch skupinách, východ a západ, v každej bolo 12 klubov. Tie odohrali základnú 22-kolovú fázu, potom sa podľa postavenie tabuľky rozdelili na hornú a dolnú šesticu. Mužstvá na 1. až 6. mieste z obidvoch skupín si do spoločnej druhej časti o jedno postupové miesto preniesli body a skóre zo vzájomných stretnutí a v nadstavbovej etape odohrali len zápasy so súpermi z druhej skupiny doma a vonku, teda celkom 12 stretnutí. Mužstvám na 7. až 12. mieste zostali body a skóre zo základnej fázy a v nadstavbe absolvovali 10 stretnutí proti súperom z vlastnej skupiny. Zostúpil klub z posledného miesta a ďalší podľa územného zaradenia vypadávajúceho z najvyššej súťaže a postupujúceho z II. ligy.

Od 2017/18

Rovnako dvanásť účastníkov, nový formát. Základná fáza má 22 kôl, systém každý s každým doma - vonku. Následne sa pelotón delí na dve šesťčlenné skupiny, prvá hrá o majstra, druhá o záchranu. V nich je hrací systém každý s každým doma -vonku, čo znamená desať zápasov. Všetky body získané v základnej časti sa prenesú aj do nadstavby. Nóvum tohto modelu sú baráže. Posledný v konečnej tabuľke zostupuje, tím na 11. mieste o zotrvanie medzi elitou bojouje v dvojzápasovej baráži (doma - vonku) s druhým tímom II. ligy, pričom druholigista musí splniť všetky licenčné kritériá pre pôsobenie v najvyššej súťaži.
Ak domácu pohárovú súťaž Slovnaft Cup vyhrá jedno z prvých troch mužstiev konečnej ligovej tabuľky, hrá sa aj baráž o miestenku do predkola Európskej ligy. Systém: v semifinále štvrtý vs siedmy resp. piaty vs šiesty v tabuľke, víťazi vo finále na jeden zápas na ihrisku lepšie umiestneného mužstva v konečnej tabuľke.

 

Podrobnejšie a oveľa viac o histórii slovenského futbalu a Slovenského futbalového zväzu v publikácii Pamätnica SFZ 80, ktorá vyjde na jeseň tohto roku.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: