Správy

Poďakovanie tímu SR "18" za pomoc

Emília Gerzaničová|14. apr 2011 o 00:00

BRATISLAVA (SFZ) - Slovenský futbalový zväz s hrdosťou zverejňuje list, ktorý zaslala pani Ellen Robinson Williamovi Campbellovi z The Irish Foootball Association určený slovenskému reprezentačnému tímu do 18 rokov

Milý Wiliam,

veľmi by som ocenila, ak by si mohol sprostredkovať moju vďaku slovenskému tímu do 18 rokov za ich pomoc, ktorú poskytli dnes ráno mne a mojej plaveckej triede. Som trénerkou tímu Aquababes (Severné Írsko) a mali sme hodinu rodičov a detí v stredisku Forum v utorok ráno. Počas mojej hodiny s deťmi bola budova Forumu evakuovaná kvôli požiaru, ktorý tam vypukol. Rodičia preto museli zobrať svoje deti priamo z bazéna na vonkajšie parkovisko zabalené len v núdzovej prikrývke. Pokiaľ sme čakali na skončenie požiarneho zásahu, mokrí a slabo oblečení, zbadal nás slovenský futbalový tím, ktorý požiadal šoféra, aby otvoril dvere a vpustil nás aj s deťmi do vyhriateho autobusu. Členovia slovenského tímu opustili autobus, vzali svoje veci do rúk a na ihrisko odišli pešo. Všetci veľmi oceňujeme toto gesto aj s ohľadom na matky, ktorých deti začínali byť už nervózne. Všetky matky v skupine ma požiadali, aby som sprostredkovala ich poďakovanie. Želala by som si vedieť, kto boli títo muži a poďakovať sa im tvárou v tvár. S ohľadom na stresujúcu situáciu som sa im nepoďakovala za to, čo spravili.
Títo mladí muži sa ukázali ako vynikajúci reprezentanti svojej krajiny a majú právo byť hrdí na to, čo dnes spravili. Ich matky ich veľmi dobre vychovali!

S pozdravom,

Eleen

A ešte doplnenie informácií od technického vedúceho tímu Rastislava Sojáka: "Išli na tréning v Belfaste, keď vypukol v blízkosti nášho tréningoveho ihriska v blízkom objekte, kde sa nachádza okrem ihriska aj plaváreň, požiar. Nakoľko z plavárne museli byt okamžite všetci evakuovaní von a my sme prichádzali autobusom k objektu, boli sme usmernení, aby sme nepokračovali ďalej a zastavili. Následne sme videli deti iba v plavkách ako sú vonku na chodníku. Rozhodli sme sa vystúpiť z autobusu, pokračovať na ihrisko pešo a deťom  poskytnúť náš autobus. Ani sme nečakali, že nám budú ich rodičia a tréneri vďační, považovali sme to za normálne a v tej chvíli nevyhnutné. Ďakovný list nás veľmi potešil."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: