BRATISLAVA (SFZ) – Na trávnikoch TIPOS III. ligy bude od jarnej časti pôsobiť ďalšie meno veľkého kalibru. Medzi najväčšie osobnosti súťaže sa zaradí Erik Pačinda. Bývalý seniorský reprezentant Slovenska patril dlhé roky k ťahúňom Košíc, kde zastával funkciu kapitána. Stopu však zanechal tiež v Trnave, Dunajskej Strede, poľskom Korona Kielce či českej Plzni. Skúseného 35-ročného ofenzívneho univerzála v posledných ročníkoch pribrzdili zdravotné komplikácie. Vo farbách Sniny však pomýšľa na najvyššie možné méty. 

Erik, pred niekoľkými dňami prišla informácia o vašom konci v Michalovciach. Nebolo už v hre predĺženie spolupráce? 
„S trénerom Šoltisom a vedením sme boli dohodnutí, že po zranení a následnej operácii to skúsime do zimy. Neskôr uvidíme, čo ďalej. Nemôžem hovoriť o nejakom sklamaní. Klub mal zrejme väčšie očakávania, taktiež ja som chcel viac hrávať. Začiatok tomu nasvedčoval, no neskôr začali nastupovať cudzinci, ktorí sa chytili stabilnou výkonnosťou. Zrejme aj to zohralo rolu v tom, prečo neprišlo k predĺženiu spolupráce.“ 

Expresne ste sa stali novou posilou Sniny. Ako sa zrodil tento prestup?
„Majiteľ klubu sa o mňa usiloval už pred Michalovcami. Ešte som však chcel skúsiť najvyššiu súťaž, nakoľko som mal pocit, že stále mám čo ponúknuť. Keď sa na to pozriem spätne, zrejme som mohol prijať ponuku Sniny skôr. Povedali sme si, že pokiaľ skončím, ozve sa mi. To spravil, dohodli sme sa prakticky za deň. Mám rád výzvy a oni chcú postúpiť.“ 

Nad žiadnymi inými alternatívami ste preto ani nepremýšľali? 
„V hre už bola iba Spišská Nová Ves, ale tam to postupne padlo. Ako som spomínal, so Sninou sme boli pred polrokom takmer dohodnutí. Obe strany dodržali svoj sľub. Som rád, že tam idem.“ 

S akými ambíciami prichádzate do nového prostredia? 
„Keďže sú v tabuľke pomerne vysoko, ambíciou bude postup do druhej najvyššej súťaže. Urobíme preto maximum. Je tam síce veľká strata na lídra, ale pokiaľ už do konca sezóny neprehráme, reálne to je.“ 

Vy ste počas posledných dvoch sezón odohrali len 21 súťažných zápasov. Mohli za to už spomínané zdravotné problémy. Ako ste na tom z tohto hľadiska aktuálne?
„Zranený som hral už pred operáciou. Bez injekcií a tabletiek to ani nešlo. Postupom času už bola achilovka v takom štádiu, že som si nedokázal obuť kopačku. Chirurgický zákrok bol nevyhnutnosťou. Našťastie, momentálne je všetko v poriadku, noha poslúcha. Konečne som späť v zaužívanom kolotoči. Snáď ma teraz zranenia budú obchádzať.“

Je momentálne po vynútenej pauze chuť do futbalu ešte väčšia? 
„Samozrejme. Teším sa na tréningy aj zápasy. Ani si poriadne nepamätám, kedy som naposledy odohral celý duel. Zrejme to bolo v Šamoríne, kde sme s Michalovcami hrali pohárové stretnutie.“

Mali ste v ostatných rokoch priestor aspoň jedným okom sledovať dianie v TIPOS III. lige? 
„Nebudem klamať, je toho naozaj málo, takže veľký prehľad nemám. Keď prestúpil Miloš Lačný do Spišskej Novej Vsi, zopár zápasov som si pozrel.“

Aktuálnym lídrom po jeseni je Slávia TU Košice, kde pôsobí hneď niekoľko vašich bývalých dlhoročných spoluhráčov. Tešíte sa na stretnutie s nimi?
„V pravidelnom kontakte som predovšetkým s Michalom Jonecom, ktorý tam v lete prestúpil. Darí sa im, na čele majú sľubný náskok. Ašpirantov na postup je však viacero – Spišská Nová Ves, Vranov nad Topľou či práve Snina. Stále je o čo hrať.“ 

Nedávno ste sa začali venovať individuálnym tréningom mladých futbalistov. Ako vznikla táto myšlienka a ako vám zatiaľ chutí trénersky chlebíček?
„Aj preto bolo mojou prioritou ostať na východnom Slovensku a neprestupovať na opačnú stranu republiky. Keby som odišiel, sklamem svojich zverencov. Robím to asi tri mesiace. Už omnoho skôr do mňa žena a bratia hučali, aby som s tým začal, ešte počas pôsobenia v Košiciach. Stále som však chcel pomôcť mužstvu. Keď prišlo zranenie, začal som nad tým uvažovať viac, nech mám nejaké zadné vrátka. Urobil som si promo video a vrhol sa do toho. Záujem detí a rodičov ma milo prekvapil. Som rád, že môžem robiť niečo, čo ma baví a napĺňa.“ 

Pravdepodobne budeme trochu predbiehať, ale  môžeme hovoriť o tom, že po konci aktívnej hráčskej kariéry by ste sa chceli uberať týmto trénerským smerom? 
„Baví ma to individuálne. Na každého zverenca mám vyhradenú hodinu, počas ktorej sa venujem iba jemu, mám ho pod kontrolou. Ťažko povedať, ako by mi to vyhovovalo pri celom mužstve, keďže je to o niečom úplne inom. V lete si plánujem spraviť B-licenciu, možno sa potom niekto ozve. Bol by som otvorený práci asistenta trénera. Plánujem stretnutie s majiteľom Michaloviec. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.“