BRATISLAVA (SFZ) – Ešte aj dátum narodenia akoby mu prízvukoval, že je v mnohých smeroch jednotka, hovoria jeho priatelia. A že ich má! Lebo Ján Greguš bol futbalistom i trénerom, klubovým aj zväzovým funkcionárom, darilo sa mu viac i menej dobre, za každých okolností však bol, je a už navždy ostane človekom s obrovským srdcom a parádnym zmyslom pre humor. Takže aj jeho nedeľná šesťdesiatka – skutočne narodený s dátumom 1. 11. - je pre mnohých v jeho okolí celoživotným dobrým žartom.

Nitriansky rodák má v hlave loptu. Raz veľkú, inokedy menšiu, ale od prvého dňa na svete je futbal jeho osudom. Priskoro musel zísť z trávnika a prestať sa hlásiť k hráčskemu stavu, lebo tretia operácia kolena mu vystavila stopku, ale z futbalovej cesty nezišiel.
Chvíľku to síce tak aj vyzeralo, možno si na generálnom riaditeľstve Agromplexu naozaj mysleli, že by mladý poľnohospodársky inžinierik u nich mohol aj zakotviť so skúsenosťami z roboty na inšpektoráte bezpečnosti, ale  prerátali sa. Nedalo sa mu inak, lopta vyhrala na celej čiare. Keď prišlo laso od vtedy prvého profesionálneho klubu v ponovembrovom Československu TJ Plastika Nitra na funkciu tajomníka mládeže, šiel za hlasom srdca i rozumu. 

Spolu s loptou nasal aj typické nitrianske šibalstvo, ktorým rozvinul svoj vrodený zmysel pre humor. Azda každý deň okolo futbalu osviežil niečím, na čo sa ešte po rokoch spomína, či bol trénerom, asistentom, alebo tajomníkom, veru i v pozícii riaditeľa, vždy bol oblečený do šibalstva, takže aj tú najtvrdšiu drinu s ním jeho okolie absolvovalo nejako ľahšie.
Vedeli by rozprávať desiatky hráčov – mládežníci Nitry, dospeláci zo Strojára, slovenskí reprezentanti v juniorských kategóriách, prvoligisti z FC Nitra, seniori v Zlatých Moravciach i Hrušovanoch, teda všade tam, kde zanechal svoju trénerskú značku.

Naučil sa a učil o futbale druhých, lebo z tej nekonečnej knihy načítal za vyše štyri desiatky rokov veľmi veľa. Ako jubilant pred desiatimi rokmi povedal, že stále sa má čo učiť a teraz to iba pripomenul: “Ešte mám čo naberať...“ a hoci stratil ideálnu postavu ligového hráča, nemyslel tým na svoju váhu. 

Dnes zástupcu technického riaditeľa SFZ charakterizujú šibalský úsmev, mladícke oči, už roky fičúrske fúziky a jediná zrejmá slabina: niet v slovenskom futbale človeka, ktorý by mal tak rád teplo, ako on. Ak všetci ostatní padajú pod lúčmi ostrého slnka a teplotami vysoko prekračujúcimi hranicu tridsiatky, Greguš ako „Afričan“ si to užíva. Keď teplota klesne pod 15 stupňov, vyťahuje tú najteplejšiu bundu a zháňa sa po hrubej vlnenej deke...

Tak veľa slnka na dušu aj na tvár, veľa radosti vo futbale nielen zo syna, ktorý prevzal rodinnú štafetu a drží ju reprezentačne vysoko, ešte mnoho spokojných rokov s najbližšími i slovenským futbalom, Ako mu želal realizačný tím ženskej reprezentácie, kde je momentálne v pozícii hlavného vedúceho: ale, ale, ale všetko najlepšie, páter Ján, živió!