VADUZ (SFZ) – Tri kvalifikačné víťazné zápasy v rade, to tu už dávno Slovensko nemalo. V eliminácii Eura 2024 po trojbodových zápisoch s Bosnou a Hercegovinou (2:0), na Islande (2:1) prišiel do tretice aj v pozícii hosťa jeho lichtenštajnskej kniežacej milosti Hansa Adama II. (1:0). Popravde, boli sme zlými hosťami – nič sme neukázali, nič sme nedali a tri body sme si vzali, lebo Denis Vavro využil 13. štart za áčko v národných farbách na svoj prvý gólový zápis (ten s Ugandou nedal v oficiálnom stretnutí...). Takže hurá, máme 10 bodov a kontúry nemeckého organizátora ME sú jasnejšie ako na začiatku kvalifikácie.

Povedzme si však aj tú časť pravdy, že vo Vaduze to v podaní sokolov neboli žiadne oslavné piruety a už vôbec nie nejaká futbalová hitparáda. Hoci meno trénera domácich evokovalo v našincovi chuť napísať už na začiatku leta Ježiškovi, nech pošle väčšiu tašku na päť kúskov (volá sa Konrad Fünfstück), napokon sme mali čo robiť, aby sme do toho maličkého balíčka natisli aspoň jednu excelentnú Vavrovu hlavičku. Na druhej strane mali domáci organizátori šťastie, že Denis hlavou udrel do lopty silou, ako keď kôň kopne, takže mohli byť radi, že im tú sieť medzi žrďami neroztrhol.

Lenže to bolo až v nadstavenom čase I. polčasu, ktorého priebeh mal pre nás chuť dosť trpkého jabĺčka. Spočiatku to síce vyzeralo ako tréning štandardných situácií, pretože za prvých trinásť minút sme kopali osem rohových kopov, do konca prvej polovice jedenásť a gól sme dali práve po tom jedenástom.

Dovtedy bolo na pozeranie nie veľa. Možno ak by Kucka po druhom rohovom kope upratal lopotu do siete, ale zamotala sa mu kdesi medzi plece a hlavu, bolo by to iné. Alebo keby sa ujala Škriniarova dobrá strela v 12. min, ale Büchel vysunul ruku ako Saxana a ešte si aj pomohol tenkými, skoro zlodejskými prstami, a ukradol nám gólovú radosť. A vlastne aj úsmev, lebo nie a nie sa šťastne gólovo uchechtnúť, hoci napríklad Polievka sa snažil, ako sa len vedel, lenže všetky pokusy mu zblokovali buď obrancovia alebo nezvládnutie koncovky. Tak sa chopil hľadanie správneho umiestnenia lopty medzi žrde Hamšík, ale v utorok mal na Rheinparku vysoko nastavené mieridlá a všetko šlo o meter hore.

Keď sme sa všetci navzájom presviedčali, že je to len otázkou času, kedy to tam napriek všetkým zlomyseľnostiam osudu, Lichtenštajncov aj  izraelského rozhodcu (nechal domácich kúskov hru a naťahovať čas ako dobre rozžuvanú žuvačku) do brány Büchela padne, skoro sme my padli na hubu.

To v 24. min prešiel center jedného z Wolfingerovcov sprava na opačnú stranu, kde bol zblúdený Göppel osamotený ako Robinson Crusoe. Svete div sa, chalan z tímu USV Eschen/Mauren sa do lopty oprel ako profík – má na konte 53 medzištátnych štartov – ľavačkou vystrelil gólovku a aj sa skoro tešil z tretieho reprezentačného gólu v kariére, akurát že jeho kyslým jablkom bol Dúbravka. Ten predviedol opäť raz dvestopercentný zákrok, lebo keď mu dva anglické kluby v sezóne taký neumožnili, nechal si ho na Vaduz, teda že chvalabohu! Loptu vytlačil na brvno a spoluhráči mu mohli ihriskovou poštou rukavice bozkávať. Viete si predstaviť, že by bolo 1:0? Na novináreskej tribúne zaznelo, že to bola prvá lichtenštajnská šanca v tejto kvalifikácii...

Nuž tak, hitparáda sa z našej hry stále neozývala, prišiel koniec I. polčasu a s ním aj jedenásty rohový kop. Sprava ho kopol Suslov ľavou nahou, predĺžil Hancko, hlavou do lopty kopol Vavro, o tom sa už písalo skôr – 1:0.

Neradostný futbal v našom podaní pokračoval aj po prestávke. Dúbravka si miestne noviny čítať fakt nemohol, skúšali ho Sele a Salanovič a to tak, že nazdar: v 57. min ten prvý strelou do stredu brány, žiaden až taký veľký problém, zato v 76. po dvojitom zaváhaní Vavra ten druhý ozaj parádou, od ktorej krajší bol len zákrok nášho brankára. To o tých rukaviciach z I. polčasu si mohli spoluhráči zopakovať.

Pritom outsider predsa len ponúkol aj nám možnosť dohrať zápas v pokoji s vyšším náskokom, ale ani Strelec ani Bero a ani znova Strelec proste nechceli mať pohodičku. Bavilo ich nervovať všetkých Slovákov na štadióne aj pri televízoroch, takže keď to Frid napokon ukončil, hoci bolo naozaj teplo, ten studený pot na čelách aj chrbtoch sme cítili. Vieme, prečo sa na tých citlivých miestach objavil.

Ale je to tak, tretie víťazstvo v rade v kavlifikácii, okúhla kôpka 10 bodov a v septembri pokračujeme domácim dvojzápasom s Portugalskom a Lichtenštajnskom, do ktorého ideme z 2. miesta. Za pozornosť stojí, že naším priamym konkurentom v boji o miestenku na Euro je v tejto chvíli Luxembursko. Kto by to povedal?

HLASY PO ZÁPASE
KONRAD FÜNFSTÜCK (tréner Lichtenštajnska): „Nemá pre nás význam hovoriť o šťastí či nešťastí, hovorme o vcelku dobrom futbale, ktorý sme hrali. Veľmi dobre vzadu, môžeme byť spokojní s výkonom, bolo tam veľa odhodlania. Pohybovali sme sa na ihrisku celkom vysoko, to stojí veľa námahy a sily, ale hráči majú chuť a dávali ju do zápasu. Pri futbale, aký chceme hrať, je dôležitá fyzická pripravenosť a dosiahnuť ju na potrebnom leveli, keď máme hráčov, ktorí trénujú dvakrát za týždeň, kým Pekarík v bundeslige má takú porciu za jeden deň, chce veľa času a roboty. Ale máme plán a budeme ho plniť.“

FRANCESCO CALZONA (tréner Slovenska): „Z našej strany to nebol pekný zápas, nerobili sme v ňom to, čo sme mali. Boli sme nervózni aj preto, že domáci zdržovali a rozhodca ich to nechal robiť. Nepamätám si, že by som videl Hamšíka takého nahnevaného na takýto rozhodcov postup, rovnako Kucku. Je to ale tak, náš výkon bol zlý, no stále zbierame body a stále sa môžeme a chceme zlepšovať. V základe hralo desať hráčov zo zostavy na Islande, chceli sme držať kvalitu, mali sme recept hrať rýchlo a loptu od nohy, ale práve toto sme nerobili. Na druhej strane, dnes sa nevyhráva na medzištátnom fóre ľahko žiaden zápas, žiaden. Asi neprekvapím, keď poviem, že s Hamšíkom rátam od septembra do realizačného tímu.“ (vyjadrenia k výkonu, Dúbravkovi, strelenému gólu a Hamšíkovi vo videu)

ĎALŠIE ZÁPASY J-SKUPINY: Bosna a Hercegovina - Luxembursko 0:2 (0:1), góly: 4. Borges Sanches, 74. Sinani. Island - Portugalsko 0:1 (0:0), 89. Cristiano Ronaldo.