BRATISLAVA (SFZ) – Skončila sa kvalifikácia MS 2022, Slovensko v nej obsadilo v skupine 3. miesto, do Kataru nepostúpilo a nevybojovalo si ani možnosť „opravy“ v marcovej baráži cez Ligu národov UEFA. Horúcou témou týchto dní tak nie je len umiestnenia mužstva, ale aj obsadenie postu reprezentačného trénera, keďže Štefanovi Tarkovičovi sa s posledným dňom roku končí zmluva so SFZ. Aj o tom sme s ním hovorili krátko po návrate z Malty z posledného zápasu, tém bolo ale viac. 

Bol to váš najťažší trénerský rok?
„Hlavne nikomu taký rok neprajem... Reprezentačný futbal by mal byť o inom, tréner by mal mať podmienky na ovplyvňovanie mužstva (po chvíľke zamyslenia) prijateľnejšie. Za kalendárny rok odohrala reprezentácie extrémne veľa zápasov, až pätnásť, a preto na prácu s mužstvom nebol žiaden priestor. Prvýkrát bol použitý model kalendára, že počas jednej kvalifikácie sa hral finálový turnaj iného šampionátu a som presvedčený, že už nikdy sa nič takéto nezopakuje. Rozvrh, keď sa hrajú počas jedného asociačného termínu až tri zápasy, je nešťastný, tréner má málo možností zásadne systémovo vstúpiť do prípravy tímu na zápas. Všetko ovplyvňovala aj situácia s kovidom a verím, že sa naučíme, ako sa s ním vysporiadať či ako s ním žiť.“

Keď ste sa pred rokom museli rýchlo vyjadriť k ponuke viesť reprezentáciu, čo bolo najdôležitejšie pri rozhodnutí zobrať to?
„Rešpekt a česť. Dostať ponuku viesť národný tím, tobôž mať zodpovednosť za národný tím vlastnej krajiny, je česť a niečo výnimočné. Takých trénerov nie je vo svete veľa a človek musí ustáť zodpovednosť. Veľmi si vážim, že som túto možnosť dostal.“

Nikdy ste to neoľutovali?
(rázne)„Nikdy!“

Ani keď sa na vás valila kritika z každej strany za všetko možné – straty bodov s outsidermi v marci, mužstvom hraný futbal na Eure, prehru 0:5 so Španielskom na ME, nevyhraté kvalifikačné zápasy na jeseň?
„Vysporiadať sa s kritikou patrí k práci reprezentačného trénera. Je to logické. Ak má tréner problém sa s kritikou vyrovnať, nemal by do takého džobu ísť. Myslím si však, že práve kritika musí mať zodpovedajúcu formu a obsah. Pokiaľ ide o vami spomínané aspekty, bral som takú kritiku, ktorá dávala zmysel a poučila ma. Bola taká po marcovom asociačnom termíne, bola taká aj po Eure... Viem, čo chcete povedať,  že som veľmi citlivo vnímal akurát takú, ktorá konštruktívna nebola, ale aj tak to neľutujem.”

Cítili ste sa pod tlakom verejnosti a médií?
„Zo strany verejnosti som priamy tlak vlastne nepociťoval, zato od médií som dostal zopár rán, po ktorých mám právo si myslieť, že svoju moc zneužívajú. Občas? Často? Kto to ako vyhodnotí. Aj pri kritike sa dá veľa vecí vydiskutovať, na druhej strane, ak sa tón pretaví do osobných útokov, už to nie je v poriadku. Držím sa axiomy, že úlohou médií je informovať, nie dezinformovať.“

NESKRÝVAM SA PRED ZODPOVEDNOSŤOU

Hovoríte, že v čase, o ktorom hovoríme, slovenské futbalové médiá dezinformovali?
„Našli sa novinári, ktorí zavádzali.“

Bolo to osobné?
„Je na ľuďoch, poznajúcich realitu, aby to vyhodnotili. Pokiaľ je novinár, pod článkom podpísaný, spokojný s tým, že všetko v ňom je objektívne a fakty sú pravdivé, rešpektujme jeho právo na názor.“

Na výkonný výbor SFZ predložíte svoju analýzu až 7. decembra, nepochybne však máte už teraz názor na to, prečo sme do Kataru nepostúpili, poviete nám ho?
„Sme krátko po poslednom zápase, na dôkladnú analýzu treba viac času. Analýza toho, čo je za nami, je jedna vec, druhá, zásadná s dôrazom na dôležitosť, je správne vyhodnotiť závery na ďalšie obdobie. Môžeme hovoriť o filozofii, stratégii, krokoch. Súhlasím s Lacom Borbélyom, že si musíme povedať pravdu do očí a my si pravdu nie vždy hovoríme.“

Aká je vaša pravda?
„Keď sme v novembri 2020 prišli k mužstvu, hráči a mužstvo boli v určitom rozpoložení. Cítil som potrebu tím herne posunúť vyššie, ďalej. Aby aj naši fanúšikovia mali z hry reprezentácie dobrý pocit, aby sa na jej zápasy tešili. Nebola to jednoduchá situácia a to sme šli do kvalifikácie, v ktorej sme nemali ľahkých súperov. Konkurencia Chorvátska, Ruska a Slovinska je všetko možné, len nie prútená prekážka. Dá sa použiť viacero ukazovateľov, zoberme si účinkovanie v Lige národov, ktorá vtedy bola aktuálnou súťažou národných mužstiev pre porovnanie. Alebo špecifická jednotlivých tímov, napríklad, že Rusi majú gro svojej reprezentácie v domácej lige a pred oboma našimi vzájomnými zápasmi si v nej spravili časový priestor pre prípravu hráčov na asociačný termín. Práve Rusko bolo naším priamym konkurentom o 2. miesto, ak sa zhodneme, že dlhoročná kvalita posunula Chorvátsko do pozície favorita skupiny. Slovinci postúpili z céčka do béčka Ligy národov, my sme v rovnakom čase padli opačne. Dali sme si jednoznačný športový  cieľ urobiť všetko pre postup na majstrovstvá sveta, ale objektívna realita nás nepredurčovala do pozície jasného kandidáta na miestenku do Kataru. Rozhodne si nemôžeme hovoriť, že je naša povinnosť byť medzi svetovou elitou.“

Tréneri to nemajú radi, ale dovoľte opýtať sa aj tak: urobili by ste niečo v kvalifikácii inak?
„Rešpektujem, že je to novinárska otázka. Ak by som vedel, ako veci do seba zapadnú či nezapadnú, riešil by som určite niečo inak. Vždy som vyhodnotil situáciu podľa nášho rozboru, najlepšieho vedomia a svedomia a aktuálnych vstupov, ktoré som v daný moment mal k dispozícii. Bol som zodpovedný za nomináciu, za zostavu, za striedania, tak to bolo a je. Neskrývam sa pred zodpovednosťou, aj tie zlé rozhodnutia idú za mnou a keďže sme skončili tretí v skupine, aj to, že sme nepostúpili na MS.“

KVALIFIKÁCIU SME NESTRATILI V MARCI

Veľa sa teraz hovorí o potenciáli tohto mužstva, kam siaha?„Výkonnosť nášho mužstva závisí od toho, v akom stave sa nachádzajú naši hráči v danom období. Či pravidelne hrávajú v kluboch a v akých súťažiach, či sú zdravotne v poriadku. To sa prejavilo v marcových zápasoch a aj v lete, pred a počas Eura, respektíve v tom, ako sme sa prezentovali na jeseň. Od toho sa odvíja potenciál jednotlivcov aj celého mužstva.“

Zamýšľali ste sa nad budúcnosťou hráčov, ktorých názory zvonku posielajú do reprezentačného dôchodku?
„Hovorili som s nimi, s každým jedným. Pri konečnej nominácii sa nepozerám, či je hráč starý, alebo mladý, ale či má alebo nemá potrebnú výkonnosť. Toto je presne téma, ktorú podľa mňa médiá neposúvajú verejnosti objektívne.“

Konkrétne v čom?
„Po zverejnení nominácie na novembrový zraz, kde už sme nemali možnosť postúpiť na záverečný turnaj MS, som sa u značnej väčšiny novinárov dočítal, že je to nesystémový krok, brzdiaci progres. Preto som si zmapoval, ako sa k nominácii postavili tréneri, kolegovia v asociáciách, kde tak isto v novembri už nemali možnosť postúpiť . Rovnako ako ja, teda podľa názoru viacerých médií nesystémovo, sa zachovali Kek v Slovinsku, Rossi v Maďarsku, Foda v Rakúsku, ale aj tréneri Írska aj Severného Írska. Stále považujem moje rozhodnutie o zložení kádra na novembrové zápasy za správne, som zástancom toho, aby hráč dostal príležitosť v správnom čase. To je právomoc aj zodpovednosť reprezentačného trénera. A keď teraz hovoríme o prínose Suslova, Strelca, Almásiho, tak som presvedčený, že sú v tejto pozícii preto, že dostali príležitosť v správnom čase.“

Ako sa vás dotklo vyjadrenie prezidenta SFZ Jána Kováčika, že v tejto skupine sme mali skončiť aspoň druhí, preto kvalifikáciu považuje za neúspech?
„Súhlasím s prezidentom SFZ, že sme nesplnili športový cieľ a preto je kvalifikácia neúspešná. Na druhej strane v situácii, v akej bol náš tím a v akom stave sa nachádzali naši skupinoví súperi s čistým svedomím môžem povedať, že slovenské mužstvo sa kvalitatívne posunulo. Vidíte, ešte s jednou témou, podsúvanou verejnosti, musím nesúhlasiť: že o našom nepostúpení rozhodli straty s Cyprom a Maltou v marci. Ak by sme oba tieto zápasy vyhrali, mali by sme na konci o štyri body viac, ale na 2. priečku by sme stále štyri strácali. Pre mňa sa kvalifikácia zlomila v náš neprospech v septembri, keď sme v Slovinsku a doma proti Chorvátsku uhrali jednu remízu. A v tomto trende šiel aj október v Rusku a v Chorvátsku. Nezvládli sme ich efektivitou, nedali sme potrebné góly, hoci sme si dokázali vypracovať dostatok vyložených gólových šancí. Navyše sme inkasovali „lacné“ góly. O úspechu v zápase rozhoduje, ako riešite kritické situácie v pokutových územiach. Ak chceme byť úspešní, toto musíme jednoznačne zmeniť.“

Vnímate vyjadrenia bývalých hráčov či ľudí z trénerskej brandže o obsadení postu reprezentačného trénera?
„Nedá sa nevšímať si ich, prečítam či vypočujem si názory futbalovej rodiny. Žijeme dobu mnohých komunikačných možností, takže priestor na vyjadrenie dostáva veľké množstvo ľudí na všemožné témy, vrátane tej o obsadení postu trénera futbalovej reprezentácie. U niektorých mi chýba stavovská kolegialita. Zaujímal by ma napríklad názor úspešných reprezentačných trénerov, ktorí sa k tomuto verejne nevyjadrujú.“

Povedali ste to vo Vallette na pozápasovej tlačovke, nezmenili ste názor, že pokiaľ vám výkonný výbor zverí do rúk reprezentáciu opäť, bude pre vás česť pracovať na tomto poste?
„Zopakujem, čo som povedal v odpovedi na prvú otázku tohto rozhovoru: pre každého futbalového trénera je možnosť viesť reprezentáciu jeho vlasti pocta. Nikdy som nerozmýšľal inak a nerozmýšľam inak ani teraz.“