SENEC (SFZ) – „Som rád, že tu môžem byť,“ povedal počas utorkového mediálneho termínu najskúsenejší zo slovenských futbalistov, ktorých teraz tréner Francesco Calzona „morí“ v dvojfázových tréningoch a rozoberaní taktiky počas šesťdňového zrazu, 115-násobný reprezentant Peter Pekarík (viac s ním a jeho názormi v piatok). Desaťminútovky venované médiám potom absolvovali aj Lukáš Haraslín, Michal Tomič a Samuel Lavrinčík, teda rôznorodá zmes skúsenosti a mladosti, spojená ambíciami všetkých.

LUKÁŠ HARASLÍN (26): Chcem lepšiu bilanciu

Väčší záber pod Calzonom si pripisuje prvý raz, hoci pri Talianovej premiére v septembri na zraze bol, napokon sa však vrátil do klubu a tak naplno si užíva fungovanie nového realizačného tímu až teraz. „To posledné zranenie nebolo z tých najvážnejších, roztrhnutý bočný krížny väz, aj tak však na začiatku sezóny moja absencia nebola krátka. Som rád, že som teraz tu,“ pričom k nominovaným spoluhráčom sa pripojil po tom, ako absoloval na letnej ešte záverečné fyzické testy. „Sparta na tom trvala,“ dupľoval.
Zamyslel sa aj nad svojou bilanciou v najcennejšom drese: 27 štartov, 2 strelené góly. „Chcem lepšiu!“ a potom aj nad významom tohto zimného zrazu či Hamšíkovou rozlúčkou, na ktorej sa predsa len zúčastnil (viac vo videu).

MICHAL TOMIČ (23): Dominuje taktika

Tiež už bol v hľadáčika Francesca Calzonu na novembrové zápasy v neasociačnom termíne, takže jeho klub využil právo neuvoľniť ho napriek nominácii do národného tímu.

Obsiahlou témou bolo preto jeho jesenné pôsobenie v drese Slovácka, napríklad aj jeho gól do siete Nice v zápase Konferenčnej ligy, po ktorom sa presadil ešte spoluhráč Reinberk a moravský tím nečakane vyhral. „Bola to krásna noc pre nás všetkých,“ usmial sa nováčik v reprezentačnom kádri.

S talianskym futbalom má osobné skúsenosti, v dorasteneckom veku pôsobil v Janove. „Tréningy sú taktickejšie ako v Slovácku,“ potvrdil všeobecný názor. „Poznám to zo Sampdorie,“ pripomenul známy fakt (a ďalšie témy vo videu).

SAMUEL LAVRINČÍK (21): Sme v robote

Patrí do veľkej skupiny nováčikov, ale ako v cudzom prostredí sa necíti. „Poznám mnohých z rokov v mládeži,“ potvrdil dojem, že vôbec nepôsobil vystrašene z premiérovej nominácie do áčka. Napokon, v mládežníckych reprezentačných kategóriách až po dvadsaťjednotku toho preskákal dosť. A ešte má silnú kartu za chrbtom, otca, bývalého ligistu. „Vie mi povedať svoje,“ usmial sa a nechal na fantázii všetkých, čo mu rodič – znalý futbalu medzi štyrmi očami hovorí. Jedna dobrá myšlienka z jeho hlavy stojí za napísanie: „Sme tu v robote.“ (viac vo videu).