BRATISLAVA (SFZ) – V rýchlom slede bežiaca kvalifikácia MS 2022 mala v sobotu na programe v našej skupine ďalšie zápasy, v Bratislave sme hostili Chorvátsko. Po statočnom boji rozhodla o výsledku jedna vydarená strela po odvrátanej lopte z našej šestnástky.
Chorváti potvrdzovali od 1. minúty, že sú ťažká futbalová sila aj bez Modriča, ako individuálne, tak aj tímovo. Vyrovnali sa bez akýchkoľvek problémov aj s naozaj zlým terénom, ktorý robil našim hráčom spočiatku väčšie problémy, ako by sme chceli.
Aj tak však jedenásť sokolov na ihrisku vložilo do výkonu celé srdce a všetky sily. Získali si zas slovenských fanúšikov, ktorí opäť mohli prísť na medzištátny futbal – a naši priaznivci prišli! Viete, kedy naposledy boli na domácom zápase Slovenska diváci? 20. novembra 2019 v Trnave proti Azerbajdžanu v kvalifikácii Eura 2020 sledovalo futbal 7825 ľudí naživo... Teraz ich v priestoroch NFŠ bolo 9047, stáli za naším mužstvom od prvých sekúnd a keď v 42. min získala dvojica Škriniar – Hancko loptu pod kontrolu, spontánne sa roztlieskal celý štadión! A do polčasu ešte dvakrát.
Bola to bitva, bol to boj. Spočiatku mali podľa očakávania viac pristoru hostia, vďaka dobrej rýchlej kombinácii držali hru na našej polovici, aj keď nám sa darilo ju odsúvať od Rodákovej šestnástky. Kvalita vicemajstrov sveta sa však dokázala presadiť až do koncovky, Ivanušec využil priestor na prízemnú strelu, ale Rodák urobil, čo mal. A keď Oršičovi vyšiel náprah, náš brankár mal správne postavené žrde, vrátane brvna, od ktorého šla lopta von.
Medzitým viackrát zaúradoval generál našej defenzívy a v 19. min, keď si Čolak už písal gólovú reč pri čistej šanci, Škriniar mu excelentným zásahom škrtol myšlienku aj námet.
To, že sa futbal začal hrať obojstranne, si zobral za svoje Lobotka. Staré dobré číslo 22 je tu, ukázalo sa v Ľubľane v stredu, predviedlo sa v sobotu v Bratislave. Odohral rovnocenný part s každým vicemajstrom sveta a Slovač pochopila, že nemusí pred nikým kľačať.
Ak by v 29. min Hamšíkov centrovaný priamy kop aspoň jeden zo štyroch streleckých pokusov, ktoré nasledovali, prešiel cez obranný val, bolo by nám ešte viac hej.
Po obrátke prišliapli na plynový pedál hostia, Vida hlavičkoval mimo, Sosov prudký prízemný center s istotou pokryl Rodák, po rohu šiel do vzduchu Lovren, ale loptu neusmernil medzi žrde.
Ani na druhej strane to nevyšlo Boženíkovi po Makovej ponuke, ale len sa potvrdilo, že aj Chorváti sa musia báť! A nebolo im všetko jedno ani pri Kuckovom voleji v 77. min, lenže nášmu kapitánovi (Hamšík už vtedy nebol na ihrisku) lopta na ľavačku nesadla.
V 80. minúte sa po dlhých mesiacoch zasa spieval na domácom štadióne Macejko a v 83. min, keď Kucka príkladne zabojoval (len sa šmykol...) pálil spred šestnástky Jirka a Ivušič sa zapotil.
Horúco bolo zas nám v 86. min, po Kuckovom faule zahrali hostia štandardku, odvrátený center však našiel za šestnástkou Brozoviča a ten prestrelil všetko, ba čo viac, trafil... 0:1. Ešte sme mohli vyrovnať, na Boženíkovu gólovu strelu vytiahol Ivušič neuveriteľný zákrok. Hrali sme dokonca, Kuckovu delovku z 25 metrov chorvátsky brankár zázračne vyrazil, štadión vrel a sokoli búšili. Chorváti bránili zubami-nechtami aj Rodákov výlet do šestnástky súpera, aj Škriniarov záverečný pokus mimo. Slovensko prvý raz v tejto kvalifikácii prehralo.
Napriek prehre sme pred vicemajstrami sveta nekľačali a slovenskí fanúšikovia odmenili sokolov potleskom. Ďakujeme, hráči, ďakujeme fanúšikovia!
HLASY PO ZÁPASE
ŠTEFAN TARKOVIČ (trener Slovenska): „Chcem sa poďakovať všetkým našim ľuďom, ktorí prišli na štadión a vytvorili skvelú atmosféru. Časť nášho výborného výkonu ide za nimi. Môžem povedať, že to bol jeden z najlepších výkonov pod mojím vedením. Poviem to tak, aj s remízou by sme boli nespkojní a my sme prehrali... Samozrejme, že s jedným bodom z dvoch posledných zápasov som nespokojný. Vypracovali sme si však proti Chorvátsku sedem šancí, tri v prvom a štyri v druhom polčase, som rád, že toto mužstvo potvrdilo, že futbal hrať vie a verím, že sa nám podarí výkonnosť stabilizovať. Mužstvo naberá na sebavedomí, mali sme v zápase fázy, keď sme súpera vykombinovali, dostali sa do koncovky, mužstvu pomohli aj striedajúci hráči. V závere to už bolo vabank a svoje zohrala aj psychika. Inkasovaný gól nás mrzí, budeme ho analyzovať, došlo tam ku chybe, ale futbal je o chybách a tie rozhodujú o výsledku. Už v najbližšom zápase s Cyprom pôjdeme za víťazstvom, chceme byť efektívni v útoku, potom nás čaká náročný program v októbri a ja verím, že budeme v hre o postup...“
ZLATKO DALIČ (trener Chorvátska): „Dali sme do zápasu všetko, musím povedať, že rovnako domáci bojovali, boli odhodlaní. Pravdou je, že terén bol zúfalý . Skúšali sme sa presadiť rôznymi spôsobmi, na hráčoch sa už prejavuje príliš rýchle zápasové tempo. Podali sme kompaktný výkon, ktorý viedol k trom bodom.“