BRATISLAVA (SFZ) – V piatom kvalifikačnom zápase ME 2024 prehrala slovenská reprezentácia s favoritom skupiny (a zrejme aj budúcoročného šampionátu) Portugalskom 0:1. Eliminácia pokračuje v pondelok zápasom Slovensko – Lichtenštajnsko, hrá sa na rovnakom štadióne o 20:45.

Stalo sa, čo sme už dlho u nás nevideli: po domácej prehre vyjadrilo slovenského publikum spokojnosť! Vytlieskalo hráčov, poďakovalo za výkon, za prezentáciu futbalu, za prejav srdca, ocenilo vôľu i disciplínu, hru každého jednotlivca i celého mužstva. Zopakujeme a zapíšme si veľkými písmenami: po prehre vypredaný štadión tlieskal, aplaudoval, ďakoval aktérom stretnutia.

Právom! Ako sa odvíjal zápasový film, ako plynuli minúty, pozitívnych poznámok na adresu slovenského výberu bolo stále viac a viac. Po pätnástich minútach hry sme si hovorili – hráme dobre, robíme, čo tréner Calzona avizoval. Nenecháme sa „mučiť“ Portugalcami, nepúšťame ich do nebezpečného priestoru 30 metrov od Dúbravku, sme aktívni, vysunutí na polovici hostí. Nerobíme chyby (tie ozaj veľké sa dali spočítať na prstoch jednej ruky), trúfame si na futbal s futbalovými majstrami, rozohrávame od brankára, hráme s loptou. Dobre sa na to pozeralo a tréner Martinez nebol na lavičke hostí, ale celý čas pri čiare, upravoval systém svojho mužstva, zlepšoval postavenie svojich línií. Ako sa vyjadril na pozápasovej tlačovke, „kolega Calzona odviedol výbornú robotu,“ čím len potvrdil dojem, aký sme z hry nášho mužstva mali.

Lebo: pri plnení taktického plánu, čo sa prejavilo v pokrývaní priestoru a dobrej kontroly lopty, sme sa dostávali aj do streleckých pozícií. Ak by... Polievka v 11. min lepšie trafil z pozície, ktorú mu pripravil Pekarík alebo ak by Schranz efektívnejšie zatancoval po skvelom pase Dudu, spracovaní lopty a... A lepšie by naložil s núkajúcou sa šancou. Či keď si to Haraslín namieril z krídla do stredu a svojím ťahom dostal do úzkych portugalskú obranu, ktorá skutočne v poslednej chvíli ratovala a bolo by jej to celé na nič, ak by Šulo o okamžíček skôr, ako na ňom sklapla pasca, vystrelil z fakt dobrej pozície. A nehovoriac o 42. min, keď dal Pekarík opäť dobrú prihrávku spätne na šestnástku, presne tam, kde číhal Haraslín, to už nebola parketa ale príležitosť ako zvon, aj to cinklo, škoda že do ľavej žrde z vonkajšej strany. Ktorákoľvek z týchto možností sa mohla skončiť gólom a bolo by to podľa futbalového práva, lenže portugalská inkasná nula odolala a naopak, zásah bleskom z jasných nebies v podaní Bruna Fernadesa nás zachytil ako nahých v tŕní. Proste to ten chlap s loptou vie, vlastne nielen s loptou, on vie hrať futbal so všetkým – sám aj so spoluhráčmi a tak z menej čistej pozície, aká by volala po stopercentnom góle, sa gólovo presadil. Ako sa ukázalo, zariadil hosťom víťazstvo.

Akoby tým vyzval Cristiana Ronalda, že nech sa ukáže. CR7 potom po prestávke pálil ako pitralon a kopal ako elektrina. Mal šance, mal strely, pripísal si však nepekný zákrok na Dúbravku a po žltej karte si ďalší kvalifikačný zápas nezahrá (to sú však starostí iných). Keď sme pri tých kartách, došlo aj na nášho Francesca, v 87. min mu rozhodca udelil žltú kartu. Historicky prvú v jeho trénerskej kariére.

Na našej strane sa páčila prvá štvťhodina, potom i prvá tretina zápasu, vlastne aj I. polčas, až na ten zbytočný gól, a pokračovalo to tak ešte ďalej po prestávke. Fakt, Calzonove noty dali nášmu prejavu zmysel, hra slovenského tímu od začiatku do konca mala hlavu a mala aj pätu. A bolo v nej cítiť chuť, ducha, náladu, Škriniar a spol. oslovili vyše 21-tisíc krajanov na tribúnach, odhalili im svoje srdcia, vieru a zodpovednosť za to, ako náš reprezentačný futbal vyzerá.

Kucka tak dostal darček ku svojmu 100. medzištátnemu štartu, Jozef Vengloš odkaz na nebesá, že nášmu futbalu sa zas oplatí dôverovať a všetko by to bolo dokonca zabalené v bodovom papieri, ak by trebárs Škriniar sklopil hlavičku alebo Bénes nezostrelil CR7 stojaceho v múre, ale prekážku zamatovou nohou prekonal, lebo tá jeho strela si pýtala ukotviť v sieti, lenže tam skákal ten svetový manekýn, ktorý aj nám naživo ukázal, aký že je pán. Futbalista. Zaslúži si uznanie, obdiv, kredit, má 38 rokov a na jeho futbal sa krásne pozerá. Ale nechváľme cudzích, pochváľme našich, od Dúbravku po Polievku, od tých, čo pamätajú najviac, po tých, čo sú stále len v štádiu „robičov“ si dobrého mena. Pred všetkými poklona a pred Lobotkom násobná. Ostal s tímom, nastúpil na zápas, vydal sa v ňom, hoci mu duše, srdce i oči plakali za čerstvo do nebies odídeným otcom. 

Remíza bola blízko, bod by si Slováci zaslúžili. Dať jeden gól bolo v ich silách asi viac, ako ubrániť čisté konto, lebo raz darmo Portugalskom nie je len CR7, ale aj iní majstri svojho remesla.

Niekto si to ale musí ods...kákať! Lichtenštajnci, ste na rade a na rane! V pondelok sa tešte!

HLASY PO ZÁPASE
FRANCESCO CALZONA (tréner Slovenska): „Som veľmi spokojný s tým, ako sme hrali. Po takom výkone sme chceli bod a ten by sme si zaslúžili. Ale proti nám stál súper, ktorého mužstvo stojí tak miliardu eur, drahší tím majú azda len Angličania a Francúzi. Má obrovskú kvalitu a je nemožné, aby si taká kvalita nevytvorila šance. Portugalci mali štyri, k trom sme im pomohli my chybami. Ale beriem ich na seba, lebo chcem, aby sme hrali futbal. Mojím cieľom bolo od začiatku roboty, aby ľudia prišli na futbal, na štadión, na slovenskú reprezentáciu a teraz tu boli. Chceme, aby boli šťastní a po zápase, prehratom zápase, nám tlieskali. Veľa vecí sme robili dobre. A ešte niečo: som hrdý, že môžem trénovať futbalistu Lobotku, som hrdý, že môžem spolupracovať s človekom Lobotkom...“

ROBERTO MARTINEZ (trener Portigalska): „Vôbec ma neprekvapila náročnosť tohto zápasu. Tréner Calzona odvádza so slovenským tímom výbornú robotu, jeho mužstvo vie, čo chce na ihrisku robiť a nikdy od svojho plánu neupúšťa. Hrá agresívne, skvele pracuje v strednej zóne, je agresívny bez lopty a fantastický v strede hracieho priestoru. Chce to odvahu hrať taký pressing tak vysoko a za obrannou líniou nechať veľký priestor. Za istých okolností by som to nazval až akousi futbalovou aroganciou. Vedeli sme, že v určitých fázach zápasu budeme trpieť, ale tiež, že si vypracujeme nejaké šance, z jednej sme strelili gól a víťazstvo sme si zaslúžili. Slovensko ukázalo, že je tím, ktoý môže zdolať každého a že zaslúžene bojuje o Euro.“

ĎALŠIE ZÁPASY J-SKUPINY: Bosna a Hercegovina – Lichtenštajnsko 2:1, 3. Džeko, 18. vlastný Luchinger – 21. Wolfinger, Luxembursko – Island 3:1, 9. z 11 m Chanot, 70. Borges Sanches, 89. Sinani – 88. Haraldsson.