BRATISLAVA (SFZ) – Pre slovenskú rozhodkyňu Máriu Súkeníkovú boli práve skončené majstrovstvá Európy žien štvrté absolvované. Nimi zavŕšila svoj tucet špičkových turnajov – aj MS 17, MS, OH – a teraz nastáva čas, keď jej v živote nebude zaberať priestor zástavka futbalového asistenta rozhodcu. 

V Anglicku vytvorila už tradičné trio s Češkami Janou Adámkovou (hlavná) a Luciou Ratajovou (druhá asistentka), UEFA im zverila dva zápasy v skupinovej fáze Portugalsko – Švajčiarsko (2:2) a Francúzsko – Island (1:1). Záverečné zápasy šampionátu, vrátane finále, už najznámejšia slovenská rozhodkyňa sledovala z domu. Tém na rozprávanie však bolo dosť, čítajte.

„Ak by som účinkovala až vo finále, tak by sa očakávania naplnili až veľmi,“ zasmiala sa pri rozbehu debaty. Potom už vážnejšie dodala. „Som spokojná. Už tým, že ma UEFA zaradila do rozhodcovskej ekipy pre šampionát, bolo naplnením môjho osobného cieľa. Každý zápas na turnaji bol navýšenie plánu. Pravdou ale je, že ak už raz ste súčasťou šampionátu, chcete na ňom fungovať čo najdlhšie a byť v akcii čo najviac. Takže pokukujete po štvrťfinále, semifinále...“ priznala naplnenie očakávaní.

Popravde, (asi nielen) nám sa len dva zápasy pre česko-slovenskú partiu málili. „Vzhľadom na počet rozhodcovských trojíc sa každej ujde v skupinovej fáze jedno-dve stretnutia. Chceli sme viac, tentoraz nevydalo. Nie preto, že by sme sa dopustili chýb, rozhodnutie kompetentných bolo proste také.“

Predsa len, neboli si „naše baby“ vedomé nejakých väčších problémov? „V oboch našich zápasoch vstupoval do diania VAR, neviem, či to možno označiť za problémové momenty. No, neuznané góly, pokutový kop (smiech)... Týkali sa rozhodnutí hlavnej rozhodkyne a konzultácia s „varom“ futbalu pomohla,“ objasnila Súkeníková. Systém VAR je v podstate stále nóvum na futbalových štadiónoch, osvedčil sa na turnaji? Veď Švédka Asllaniová kritizovala jeho využitie, respektíve malý počet kamier na štadiónoch, lebo Trom korunkám zrušil až päť gólov. „Nepostrehla som, že až toľko, viem, že vedenie švédskej výpravy sa oficiálne sťažovalo. Za mňa ale jednoznačne palec hore za nasadenie systému VAR,“ reagovala Majka.

Pre slovenskú rozhodkyňu to bol teda dvanásty vrcholový ženský turnaj. V čom bol tento iný ako tie predchádzajúce? „Krásnym futbalom. Fakt to na tejto úrovni bola paráda, veľa gólov, plné tribúny.“ Vysoká návštevnosť na zápasoch zaujala, stretnutia domáceho Anglicka sledovali desaťtisíce. „Neprekvapilo ma to, ženský futbal v Anglicku, Francúzsku, Španielsku, Nemecku či Holandsku napreduje, povedala by som, že sa valí dopredu. Vlastne sa čakalo, že tieto majstrovstvá Európy poznačí množstvo divákov, že sa zapíšu svojou skvelou atmosférou. Ja som si užila úchvatné vystúpenie islandských fanúšikov v zápase s Francúzskom.“

Je Anglicko zaslúženým ženským európskym šampiónom? „Zloženie finále bolo spravodlivé, hrali ho dva najlepšie tímy turnaja. Nemkám chýbali vo finále dve dôležité hráčky, to je fakt, s nimi by bol možno výsledok iný, ale futbal sa na keby nehrá. Víťaz mohol byť jeden, aj keď bolo vopred jasné, že plakať budú víťazky aj zdolané. Pre mňa bol víťazný tím oblečený v červenom – rozhodkyne. Ukrajinka Monzulová bola pre mňa favoritkou na finále spolu s Francúzskou Frappartovou a svoju úlohu spolu s asistentkami zvládla perfektne.“

Kto bola najlepšia hráčka šampionátu, si naša rozhodkyňa netrúfla povedať. „Fakt nie. Z minulosti mám v hlave zapísanú Nemku Alexandru Poppovú, reprezentuje už veľmi dlho, mám pocit, že na medzinárodnom fóre ideme akoby spolu. Absolvovala som veľa zápasov Nemecka, ona mi ostala v pamäti zafixovaná. Netvrdím ale, že bola najlepšia (úsmev).“ Ani pri hodnotení kolegýň – rozhodkýň dlho nezaznelo jednoznačné naj. „To je ťažko. Na tejto úrovni boli všetky rozhodkyne dobré, fakt dobré. To nie je cechová solidarita, to je svätá pravda. Tie skúsenejšie, ktoré už majú za sebou zopár šampionátov, aj tie, pre ktoré to bola premiéra na takomto fóre,“ potom však predsa povedala: „Samozrejme, medzi ženskými rozhodkyňami je suverénnou svetovou jednotkou Francúzska Stéphanie Frappartová. O tom niet pochýb.“

V tejto chvíli sa debata zvrtla na inú zásadnú tému: záverečná. 

Bolo to posledné veľké podujatie rozhodkyne Súkeníkovej? „Určite áno. Nič sa už nezmení. Po MS 2019 som už nebola vo výbere rozhodkýň na budúcoročný svetový šampionát. Lebo... (zamyslenie). Vek aj fyzická kondícia. Štrnásť rokov som bola v maximálnom nasadení a príprave, šla som z jedného veľkého podujatia na druhé, pohár sa už naplnil.“Priznala, že si pre to i poplakala „a nie raz. Tých mojich rozhodcovských koncov už bolo viac, v lige v zápase Slovan - Žilina, teraz na Eure. Možno ešte slzy budú, keď mi z UEFA pošlú takú tú pamätnú plaketu...“ 

Na rozhodcovskej listine FIFA je však do konca roka, takže ak by dostali slovenské špičkové rozhodkyne Zuzka Valentová a Mirka Obertová na jeseň nejaký kvalifikačný zápas, ešte raz by ich mohla doplniť, veď v tejto zabehnutej trojici brázdili futbalový svet zopár sezón. „Bola by to (chvíľku zaváhania) definitívna bodka. Cez dvere, za ktorými je koniec, som už ale prešla.“

Po chvíli ticha sa ešte vyznala z osobného pocitu spokojného zadosťučinenia. „Cítim uznanie od najbližších, od kamarátov a priateľov. Aj nahlas predo mnou zložili klobúk, za to, kam som sa dostala, kde všade som bola, aké podujatia som absolvovala. Ľudia, ktorí ma majú radi, si ma vážia.“  

Kto ju pozná, ten vie: ťažko sa jej končí, odkladá zástavka. Aj keď navonok sa tvári statočne... Ktovie, kedy sa nájde slovenská rozhodkyňa, ktorá na Máriu Súkeníkovu nadviaže.