BRATISLAVA (SFZ) – Člen klubu kanonierov, bývalý reprezentant, dvojnásobný majster Slovenska a dvakrát najlepší ligový strelec, stopér s prehľadom a útočník s nosom na góly, to všetko platí na Róberta Semeníka, ktorý dnes slávi doma v Banskej Bystrici životné jubileum – 50. narodeniny.

Môže sa naozaj cítiť ako kráľ. Po dvoch ligových sezónach mu nasadili na hlavu korunu za triumf medzi kanoniermi, raz (1995/96)s úctyhodným nástrelom 29 gólov. A ako to býva v rozprávkach, že kráľ má tri dcéry, tak on je hlavnou rodiny s manželkou Luciou a troma dcérkami Larou, Kiarou a Vivien.

V dejinách domáceho futbalu bude navždy zapísaný ako prvý hráč po roku 1993, ktorý dosiahol hranicu 100 strelených gólov. Strieľal ich vo farbách troch slovenských klubov (Dukla Banská Bystrica, 1. FC Košice a FC Nitra), gólové zápisy zanechal aj v Turecku, Česku a Maďarsku. Celkovo mu to vydalo na okrúhlych 140 gólov a v klube kanonierov prinieslo odznak s číslom 26.

Začínal ako stopér, dirigent obrany, no keď sa v zostave mládežníckeho tímu Dukly objavila diera na hrote, nápaditý tréner Peter Benedik  ju zacelil práve Semeníkom. A počas vojenčiny ho na tomto poste „zabetónoval“ tréner Jozef Adamec. Už len ako perličku na potvrdenie jeho univerzálnosti pripomenieme, že počas legionárčenia v Györi dochytal jeden zápas medzi žrďami, keď bol jeho spoluhráč - brankár vylúčený. Dvadsať minút udržal čisté konto...

Keď skončil s profesionálnym futbalom, plynulo vplával do „obyčajného“ života. Mnohých možno prekvapilo, že sa zamestnal v štátnej správe ako príslušník zboru väzenskej a justičnej stráže. Popri zamestnaní ukončil  magisterský stupeň štúdia na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici v odbore telesná výchova. „A spolu s Tomášom Medveďom, bývalým spoluhráčom a dnes riaditeľom KLK, organizujeme edukačné stretnutia pre futbalistov. Obaja vieme, aké to je ťažké, žiť po hráčskej kariére dobrý život,“ opakovane hovorí dnešný jubilant.

Na jeseň hráč Partizánu Dolná Lehota v II. triede ObFZ Banská Bystrica vážne zvažuje, že na jar by si obliekol dres Tajova v 8. lige, kopačky teda ešte neodhadzuje do kúta. 
Tak nech zdravie drží, nos na góly slúži a šibalský úsmev neopúšťa, Robo!