Hapal po ME: Bolo to najlepšie mužstvo, aké som kedy trénoval

Peter Šurin|25. jún 2017 o 00:00

LUBLIN (SFZ/PETER ŠURIN) – Tak táto tlačová konferencia sa zapísala do dejín slovenského futbalu. Obsahom aj formou.

LUBLIN (SFZ/PETER ŠURIN) – Tak táto tlačová konferencia sa zapísala do dejín slovenského futbalu. Obsahom aj formou. Pavel Hapal predstúpil pred slovenských novinárov krátko po tom, ako sa skončili zápasy C-skupin ME 21 v Poľsku, ktorých výsledky rozhodli o tom, že sokolíci semifinále šampionátu hrať nebudú.

Som neskutočne sklamaný, ako všetci. Určite aj vy ste sklamaní,“ obrátil sa priamo na pred sebou sediacich novinárov a už v tej chvíli len ťažko ovládal hlas. “Mám v tejto chvíli len jednu myšlienku a tú teraz poviem na začiatok, lebo som toho plný. S veľkým rešpektom voči Španielom a Angličanom sa pre mňa tieto majstrovstvá končia. Už sa na ne pozerať nebudem,“ a preložil si ruky, aby si aspoň gestom pomohol pri zvládaní emócií. Potom sa nadýchol: “To, čo predviedli Nemci a Taliani bola jedna veľká hanba. Pokiaľ sa Angličania a Španieli dostanú do finále, tak sa na to rád pozriem.“ V tej chvíli už emócie získali prevahu, oči Pavla Hapala boli zastreté slzami a hlas sa lámal. Kto by mu to vyčítal?! “Inak sa už na tento futbal dívať nebudem.“

Ďalšie vyznanie patrilo hráčom. “Musím poďakovať chlapcom, boli skvelí. Urobili kus práce, prešli kus cesty. Niečo sa končí, niečo úplne iné sa začne. Je mi to veľmi ľúto, ale rozlúčim sa s nimi, pretože väčšina z nich v dvadsaťjednotke končí. Takže... Neviem, čo má viac k tomu povedať.”

A teraz všetci tí, ktorí si myslíte o slovenských novinároch len to zlé a ešte horšie, vedzte, že zástupcovia médií, zastúpených v Lubline na majstrovstvách Európy do 21 rokov sa do jedného správali ako profesionáli, a pritom rešpektovali pocity a ľudskosť. Boli novinármi a boli ľuďmi.
Môže za to systém šampionátu? Bol taký zlý?
“Neviem, určite by sa mal niekto nad ním zamyslieť. Ak je fair-play to, že hrám na prehru 0:1, tak to predsa do futbalu nepatrí! Takže niekto by s tým mal niečo robiť, aj keď sa to týka takej veľkej krajiny, akou je Nemecko.“
Tím pod vaším vedením dosiahol druhý najväčší úspech v histórii slovenských dvadsaťjednotiek, ste s tým spokojný?
“K tomuto mužstvo mám len pozitívne slová, ukázalo svoju tvár, hralo futbal, ktorý kvitovala celá Európa. Smutné je, že ďalej šli tí, čo kalkulovali.”
Čo bude ďalej?
“Začneme novú kvalifikáciu, s novým kádrom, aj keď dosť hráčov ostane. Tí tu nazbierali skúsenosti, môžu ich použiť.”
Kto bol pre vás Muž turnaja za Slovensko?
“Nepoviem jedno meno. Ale poďakujem všetkým. Môjmu realizačnému tímu, ľuďom na zväze, nemali sme za celý čas jediný problém s čímkoľvek. Ďakujem všetkým fanúšikom, a že ich bolo, ktorí merali ďalekú cestu, aby boli s nami. Žili s nami, cítili s nami. V dvoch zápasoch v Poľsku nám vytvorili báječné domáce prostredie. Pre každého z nás to bolo nádherný zážitok.”
Čo cítite k tomu tímu?
“Je to najlepšie mužstvo, aké som kedy trénoval, to som už niekedy povedal. Bola to neskutočná partia a iba takíto ľudia, ktorí takto držia pokope, môžu urobiť neskutočné výsledky.”
Čo bolo pre váš najväčším zážitkom na šampionáte?
“Práve atmosféra vo vnútri tohto tímu. Neuveriteľne sme si ho užili, všetci chlapci na to určite budú mať spomienky do konca života."
Ich potenciál je veľký, piati už sú v kádri áčka, môžu tam preniknúť aj ďalší?
“Samozrejme, Určite áno.”
A čo teraz, bezprostredne po tlačovke, vás čaká? Je hodina pred polnocou...
“Boli tam slzy. A ešte určite budú...”
Potom nasledovalo niečo, čo sa vymyká zvyčajnému záveru tlačovej koneferncie. Zástupca novinárov, ktorý mal práve mikrofón, poďakoval Hapalovi za futbal, za výkony, za výsledky, za spoluprácu, ústretovosť, rešoekt voči médiám a fanúšikom. A tréner si ešte raz zobral slovo: “Ďakujem vám, za záujem, za robotu, za spoluprácu. Ak sme v niečom neboli stopercentní, ospravedlňujem sa,“ a sklonil hlavu pred potleskom dvoch desiatok prítomných novinárov, z ktorých mnohí mali slzy v očiach, keď tlieskali trénerovi slovenského tímu do 21 rokov. Ten potlesk za vás všetkých, fanúšikovia sokolíkov, musle prebudiť Lublin! Tréner vstal, zdvihol palec pravej ruky a pokorne odišiel...
A metodiky žurnalistiky tak majú zápis, z ktorého budú vychádzať teoretici pri písaní, ako sa dôstojne a ľudsky správať na tlačovej konferencii po tom, ako tím vypadne z turnaja...

Čítaj tiež

Hapal: Ak máme postúpiť, postúpime

Sokolícky zápisník (XI) Šťastiu oproti

 

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: