SAO PAULO/BRATISLAVA (SFZ) – Vyhral stovky zápasov aj vďaka stovkám gólov, ktoré strelil. Životný duel však kráľ svetového futbalu vyhrať nemohol, choroba mala navrch, hoci jej vzdoroval statočne. Vo štvrtok o 15:27 miestneho času v nemocnici v Sao Paule zomrel vo veku 82 rokov Edson Arantes do Nascimento, ktorého poznali všetci na svete pod menom Pelé.

O pozíciu kráľa futbalu, ktorú mal, usilovali mnohí, všetci bezpochyby skvelí, v mnohom výnimoční, ojedinelí a v príslušnej dobe prevyšujúci ostatných. Nikto a nikdy však nedosiahol to, čo on, a preto mu koruna a kráľovské označenie patria právom: iba Pelé sa stal trikrát majstrom sveta! V rokoch 1958, 1962 a 1970 bol súčasťou brazílskeho tímu, ktorý triumfoval na finálovom turnaji MS, bárs aj v Čile 1962 odohral len jeden celý zápas a časť druhého, keďže v súboji s Československom sa zranil. Nezavinene, dokladajú očití svedkovia i dobové dokumenty. Pri jednom z ostrých štartov si natiahol, možno dokonca natrhol, sval. Vtedy sa striedať nemohlo, dokríval zvyšok zápasu, azda 70 minút. Tam, na ihrisku vo Viňa del Mar, sa však zrodil dôkaz o džentlmenstve  Popluhára a spol. Vždy keď sa Pelé dostal pri čiare, kam sa šiel „schovať,“ k lopte, nechali ho naši ju spracovať a posunúť najbližšiemu spoluhráčovi. 

Pelé hral proti Československu opakovane aj v nasledujúcich rokoch, jeho súpermi priamo na ihrisku tak boli okrem Popluhára, Scherera, Adamca, Kvašňáka a Štibrányiho z MS v Čile i ďalší Slováci: Kuna, Hrdlička, Szikora, Jokl, Ondrášek, Vencel, Horváth, Geleta, Vojtech Masný, Dobiaš, Hagara, Petráš.

Kráľ futbalu osobne prišiel na Slovensko len raz, v septembri 1994 zavítal do Košíc. Pelé vtedy pre agentúru SITA povedal, že „bola to unikátna udalosť, nakoľko moja historická cesta sem k vám sa nerodila ľahko. Európa vtedy prežívala turbulentné časy a mal som obavy o svoju bezpečnosť. Samotná návšteva ma však príjemne prekvapila. Všade ma vítala dobrosrdečnosť a priateľskosť davu ľudí. Keď na moju autogramiádu prišlo približne 5000 ľudí, dostalo ma to. V očiach sa mi od dojatia zaleskli slzy.“ Počas dvoch dni Brazílčania navštívili Lučenec, Košice a v Prešove Pelého oficiálne prijal vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. V Košiciach pred plným štadiónom Brazília zdolala Slovensko v historickom exhibičnom zápase futbalových legiend po góloch Juninha, Barbieriho, Edúa a Amarala 4:0.

Kapitánom slovenského výberu bol vtedy Ján Kocian, ktorý si na to spomína celkom živo. „Debatovalo sa, či Pelé nastúpi na zápas alebo nie, napokon mal čestný výkop. Podali sme si pred zápasom ruky, prehodili pár slov, aj v tej časovej mikrosituácii sa však ukázala jeho ľudská veľkosť. Bol nesmierne pokorný, ústretový, trpezlivý a priateľský,“ opísal pár okamihov s futbalovou legendou Kocian. Osobný dodatok? „Daroval mi brazílsky dres s jeho podpisom,“ nesmierne vzácny artefakt do bohatej Kocianovej zbierky.

Pelé roky bojovali s čoraz horším zdravotný stavom, naposledy ho prijali do nemocnice v Sao Paule pred mesiacom. Spolu so zhoršujúcou sa rakovinou hrubého čreva, s ktorou bojoval vyše roka, mu lekári diagnostikovali aj srdečnú a ladvinovú dysfunkciu. Jeho stav vyvolával vážne obavy, počas šampionátu v Katare mu brazílska reprezentácia posielala verejné odkazy a na kliniku mu denno-denne chodili podporné pozdravy z celého sveta, doslova tisíce. 

Informácie a správy o tom, ako na tom je, sa rôznili, preto jeho rodina – bol trikrát ženatý a mal celkom sedem detí, z toho dve nemanželské – zverejnila spoločnú fotografiu, na ktorej však on nebol. Ešte v noci na sobotu dcéra Kely dala na instagram fotku z otcovho lôžka a pridala pár slov, v ktorých bola aspoň malá nádej: „Pokračujeme v boji a vo viere. Ešte jedna noc.“ Potom vo štvrtok, po oficiálnom potvrdení úmrtia kráľa, napísala na sociálnu sieť slová plné lásky: „Všetko, čo sme, sme vďaka tebe. Milujeme ťa naveky. Odpočívaj v pokoji.“

Loptový čarodejník mal bohatý život aj po skončení hráčskej kariéry, ktorou sa stal nesmrteľným. Napísal niekoľko autobiografí, tá posledná vážila 15 kíl, hral vo filmoch a filmy natočili o ňom, vydal niekoľko hudobných albumov, v rokoch 1995 až 1998 bol brazílskym ministrom športu.

Medzinárodný olympijský výbor ho vyhlásil za športovca storočia na našej planéte, FIFA ho spolu s Maradonom zvolila za svetového  futbalistu storočia. V roku 1961 ho brazílska vláda označila za „národný poklad,“ čím mu prakticky znemožnila prestúpiť do európskeho klubu, hoci záujem mali Real Madrid, Manchester United či Inter Miláno.

Hráčsku kariéru ukončil 1. októbra 1977 vo vzájomnom zápase dvoch jediných klubov, ktorých dresy obliekal, Santosu a New Yorku Cosmos. Americký tím vyhral 2:1 gólom Pelého, posledným v jeho kariére. Počas II. polčasu začalo pršať, čo médiá využili na klišovitý titulok, že „Aj nebo plakalo...“

Vo štvrtok bolo v Sao Paule slnečno a až 21 stupňov, ale plakal svet: na večnosť odišiel futbalový kráľ Pelé.