BRATISLAVA (SFZ) –  Krásou nie, dramatičnosťou rozhodne áno bolo finále 53. ročníka Slovenského pohára – Slovnaft Cupu – vrcholom tejto súťaže. Trofej po víťazstve 2:1 po predĺžení získal po siedmy raz Spartak Trnava.

Najkrajší futbal tohto finále sa hral vo štvťhodinke od 50. do 65. minúty. Vtedy padli dva góly: najprv si Mustafiča našla odrazená lopta v šestnástke a vzápätí jeho strela si našla cestu v spleti nôh k pravej žrdi Takáčovej bránky. Lenže slovanisti sa netešili ani celých 120 sekúnd, lebo nepokryli výpad Mikoviča po ľavej strane. Jeho prvý center zrazil Hrnčár zákrokom na hranici pokutového kopu (hranie rukou), kým však došlo k zásahu VAR-u, poslal Mikovič druhý center, ktorý prešiel a Bukatovu hlavičku usmernil za chrbát vlastného brankára De Marco.

Dva góly za dve minúty odštupľovali futbalovú kvalitu, ktorú dovtedy držali oba tímy uzavretú hlboko vo svojich vnútrach. Škoda, pretože v tej štvrťhodinke futbal prevýšil nervozitu i taktické pokyny trénerov, vynikli kreatívne schopnosti Weissa ml. či Rabia na jednej a Savvidisa, Bukatu a Griča na druhej strane a hneď bolo horúco pred oboma bránkami. Neboli tam čisté šance, neboli to gólové tutovky, ale boli to okamihy, ktoré upútali, zaujali, potešili.

Od 65. minúty sa však pritvrdilo, za štyri minúty padli tri žlté napomenutia – celkovo ich hlavný rozhodca udelil trinásť, vrátane jedného pre trnavského trénera – a futbal sa opäť z ihriska vyplazil.

Prvopolčasových momentov, hodných zápisu, bolo na spočítanie na prstoch jednej ruky, sem patrilo aj vynútené zranenie Čarvriča, ktorý nedotiahol k ničomu peknému možnosť po jednej z hrubiek Tummu a po súboji so Škrtelom sa pre neho skončilo finále po desiatich minútach.

Tých defenzívnych omylov bolo na oboch stranách viac, ale ani raz nezahrmelo, nezablýskalo sa, ba ani len gólom nezavoňalo.  Až potom, po prestávke, od onej spomenutej 50. minúty, bolo o čom viac hovoriť a písať.

Keď sa zápas prehupol do predĺženia, bolo zrejmé, že na ihrisku už panuje únava, že nemusí prísť na obávaný jedenástkový rozstrel, pretože sa môže narodiť chyba. Nuž, stalo sa. Nejaké náznaky príležitostí sa už črtali, keď defenzívnym hráčom chýbal polrkok či pár centimetrov, aby čomusi zabránili, ale ten zásadný moment nastal v 114. min. Obyčajná strela spoza šestnástky vypadla Chovanovi z rúk a všadebol brazílsky De Azevedo, ktorý prikvitol na ihrisko osem minút predtým na začiatku druhej časti predĺženia, doklepol, doťukol, prosto zavesil loptu za nešťastného slovanistického brankára. 

Do konca to potom bolo už len tlačenie času trnavskými očami a bezmocné chcenie spraviť niečo s výsledkom zo strany belasých. Nespravili.

Tešili sa trnavskí hráči i fanúšikovia, právom! Realitou tohto zápasu bolo, že priaznivci boli lepšími aktérmi finále ako hráči.
Spokojní boli i organizátori, zápas sa hral i dohral.

SLOVAN BRATISLAVA – SPARTAK TRNAVA 1:2 po predĺžení (1:1, 0:0)
Góly: 50. Mustafič, 52. vlastný De Marco, 114. De Azevedo.
ŽK: Škrtel, Mustafič, Barseghjan, Kankava, Bukata, Šaponjič, Tumma, Gašparík, De Azevedo, Takáč, Abena, Grič, Čurma.
SLOVAN: Chovan – Hrnčár, Abena, Kashia, De Marco (116. Adler) – Kankava, Mustafič (112. Holman) – Weiss ml. (76. Green), Rabiu, Čavrič (10. Barseghjan) – Šaponjič (112. Zmrhal). Tréner: Vladimír Weiss st.
SPARTAK: Takáč – Čurma, Škrtel, Tumma – Bukata (90+. Koštrna), Procházka (119. Kóša) - Savvidis (106. De Azevedo), Grič, Mikovič (70. Kozak), Yusuf (106. Iván) – Ristovski. Tréner: Michal Gašparík.

HLASY PO ZÁPASE
VLADIMÍR WEISS st. (tréner Slovana): „Chcem pogratulovať súperovi k víťazstvu, dal o gól viac ako my. Vyhralo mužstvo, ktoré bolo bojovné, takticky dobre pripravené a využilo naše chyby na dva góly. Finále sa hrá na výsledok, vedeli sme, že veľa šancí v ňom nebude. Na našej strane nebolo vpredu dostatok kvality. isteže sme sklamaní, ale je to šport, prehrali sme jeden zápas, život pôjde ďalej. Za stavu 1:0 som veril, že víťazstvo udržíme, také skúsené mužstvo a s takými hráčmi by si malo zápas uhrať. Istým spôsobom mohol skorý odchod Čavriča ovplyvnuť dianie, jeho rýchlosť nám chýbala. Zákrok Škrtela na neho bol na hrane, náš hráč leží v nemocnici s otrasom mozgu. Očakávaná emócia v zápase bola, diváci pripravili futbalovú kulisu, postarali sa o to oba tábory.“ (viac vo videu)

MICHAL GAŠPARÍK (tréner Trnavy): „Veľmi sme sa chystali, hráči dostali veľa informácií v príprave, veľa času presedeli pred videom, o spoluprácu sme požiadali aj Eintracht Frankfurt, napríklad. Všetko nám klaplo, vyšli nám aj striedania. Pravdou je, že sme trpeli bez lopty, po inkasovanom góle hráči prepli a bolo vidieť, čo robí psychika. Počítal som aj s jedenástkovým rozstrelom, už sme chystali päticu hráčov do neho a mali sme nachystaného aj šiesteho, ak by bolo treba, pričom tréner brankárov Kamesch nastavil hráčov tak, aby kopali inak, ako zvyčajne. Či by to vyšlo, neviem, ale taký bol plán. Keby sme sem prišli hrať na 0:0, neuspejeme. Ešte by som chcel povedať, že bodaj by boli štadióny aspoň takto plné ľuďmi. Derby musí mať oba tábory. Kľúčovou postavou nášho tímu bol Škrtel, či mu zdravie dovolí ísť do ďalšej sezóny, neviem, ale hráči s ním v zostave vyzerajú inak ako bez neho. Budem to mať v životopise, iste, po oslavách, ktoré musia byť, však musíme ísť ďalej...“ (viac vo videu)