BRATISLAVA (SFZ) – Veriť sa nechce, no realita nepustí: lekár slovenskej reprezentácie, populárny doky, odborník európskeho formátu, človek svetového charakteru v sobotu slávi životné jubileu. Stále vo forme, s pevnou rukou, jasnou mysľou, s chuťou na život, bárs aj na ďalších tridsať liet. Vladimír Pener je sedemdesiatnik!

Rimavskosobotský rodák mal vzťah k futbalu ešte skôr ako k medicíne. Ako dorastenec hrával II. ligu v Hnúšti na poste pravého obrancu alebo v strede zálohy, celkom logicky si budúcnosť spájal s futbalom a štúdiom na FTVŠ. Lenže zlomenina ruky mu znemožnila pripraviť sa na prijímačky a to zásadne zmenilo jeho životné smerovanie. 

Nechal uplatniť svoju ľudskosť, ktorá mu je vlastná: pomáhať každému, kto to potrebuje. A tak namiesto školy so športom šiel do školy s medecínou. Do jeho veľkého srdca sa tak popri láske k rodine a k futbalu pridala láska k zdravovede.

Keď absolvoval neľahké štúdium, vyžiadali si ho z Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Tá sa stala jeho prvým a dosiaľ jediným materským lekárskym prístavom, tam vytvoril s ďalšími dvoma široko-ďaleko známymi doktormi Vladimírom Kayserom a Pavlom Malovičom trio, ktoré desaťročia pomáhalo a liečilo  telá i duše športovcov všetkých odvetví. 

Je neurológom európskych parametrov. Exaktnosť, s akou diagnostikuje neduhy a nachádza riešenia, vychádza zo špecifík jeho lekárskeho zamerania: „Mozog a miecha si vyžadujú absolútnu precíznosť,” bolo, je a už navždy bude jeho krédom. Precíznosť mu je vlastná, pokoj v rozprávaní aj konaní sú príznačné pre tohto obľúbeného doktora, nezvyšujúceho hlas a nepodliehajúceho panike ani v najvypätejších okamihoch. Podľa kolegov je priekopníkom v liečbe chrbtice pomocou periradikulárnej terapie (PRT), vďaka execlentnému podávaniu injekcií má prezývku Zlatá ruka.

Veľký fanúšik histórie, ktorej by chcel amatérskym skúmaním venovať viac času, ten však stále nemá. Relaxuje pri filmoch Stevena Segala, sám hovorí, že potrebuje niečím obaliť v práci všakovakými atakmi napádané nervy. Pacienti, nielen zo športu, mu aj verejne ďakujú, považujú ho za priateľa, ktorý im pomáha. 

Pracoval v troch bratislavských kluboch, ktoré hrali najvyššiu súťaž, od roku 1998 bol súčasťou realizačného tímu reprezentácie do 21 rokov s účasťou na ME 2000 a OH 2000, s príchodom trénera Jurkemika prešiel v roku 2002 k áčku. Absolvoval všetky tri vrcholné šampionáty so slovenskou účasťou, teda MS 2010 a Eurá 2016 a 2020, na konte má cez 190 medzištátnych zápasov!

Otec štyroch detí, od roku 2010 držiteľ Ceny fair play Ivana Chodáka.

Vlado, doky, kamarát. Futbalová obec pripíja pohárom kvalitného moku na ešte ďalšie roky v zdraví.