„Sany“, ako znie prezývka Alexandry Bíróovej, patrí medzi opory ženskej futbalovej reprezentácie a na klubovej úrovni budete ťažko hľadať hráčku, ktorá v posledných šiestich sezónach účinkovala vo všetkých ročníkoch ženskej Ligy majstrov. Po tom, čo v mládežníckych kategóriách hrávala v chlapčenských tímoch, vstúpila do veľkého futbalu v Šali a s „prestupom“ na vysokú školu spojila aj futbalový prestup do zahraničia. Od svojich 19 tich rokov hráva v Rakúsku. „Zo Šale, kde som hrávala v jednom z dvoch najlepších klubov na Slovensku som odišla do vtedajšieho najlepšieho rakúskeho klubu - SV Neulengbach. Nepovedala by som, že v tréningovom procese to bol zásadný rozdiel, no v úrovni ligovej súťaže, v nasadení a tvrdosti v zápasoch a podmienkach, to rozdiely boli. V Neulengbachu som odohrala šesť sezón a prišla ponuka zo St. Pöltenu, kde pôsobím dodnes,“ hovorí skúsená obrankyňa, ktorá v prestížnych zápasoch ženskej Ligy majstrov nazbierala spolu devätnásť stretnutí. „Stropom bolo štvrťfinále tejto súťaže. Ak vezmeme do úvahy, že doteraz sa do hlavnej súťaže nikdy neprebojoval žiadny slovenský klub, účasť vo finálovej osmičke považujem za úspech. Pravda, vtedajší švédsky majster nám nedal šancu a po výsledkoch 1:8 vonku a 0:0 sme sa so súťažou lúčili.“

V reprezentačnom drese sa „Sany“ vypracovala na jednu z opôr tímu trénera Pakuszu, veď v minulom roku sa prehupla cez métu 50 reprezentačných štartov. Zároveň je tu badateľný rukopis slovenského kouča, ktorý dáva čoraz viac príležitostí mladým futbalistkám z nedávneho európskeho šampionátu žien do 19 rokov. Ako vníma súčasnú situáciu v tíme, v ktorom sa na scénu derie nová generácia mladých futbalistiek? „Pred dvomi-tromi rokmi by mi ani nenapadlo, že v 25 rokoch budem patriť v repre medzi najstaršie hráčky. Talenty z 19-ky potreboval slovenský futbal ako soľ. To bez debaty. Len istý čas potrvá, kým zúročí ich potenciál. V tejto fáze je to mierna nevýhoda, pretože novým hráčkam logicky chýbajú skúsenosti. Slovenská reprezentácia bola mladým družstvom už predtým, teraz je ešte mladšia. Dievčatá stoja pred úlohou uvedomiť si, že seniorská reprezentácia nie je miesto, kam sa môžu ísť niečo naučiť. Tu sa hrá už na výsledky, tu už treba niečo hotové odovzdávať. To, čo potrebujeme je, aby sa neuspokojili s tým, kam sa dostali, ale aby mali ambície vytlačiť skúsenejšie hráčky a vybojovať si miesto v základe. To je to, čo potrebujeme.“

Ďalším neprehliadnuteľným krokom je mentálne nastavenie dievčat. Tréner Pakusza avizoval, že tento tím bude hrať na víťazstvá a výsledky dokazujú, že to tak je. V posledných ôsmich zápasoch zaznamenali päť víťazstiev a jednu remízu. „Nedá sa povedať, že predtým sme vyhrávať nechceli alebo že sme hrali na remízy. Ja osobne som nastupovala aj proti Švédkam s tým, že chcem vyhrať. Samozrejme, že proti takémuto súperovi by to muselo byť aj s veľkou dávkou šťastia, ale to k futbalu patrí. Je však pravdou, že v porovnaní súčasného kádra s tým spred šiestich rokov, dnes sme fyzicky na inej úrovni a tréner nám môže dať iné úlohy ako vtedy. Dnes už nemusíme ísť zápas iba ukopať, ale chceme byť nebezpečné a dať gól. Rozdiely v ženskom futbale sa pomaličky ale isto zmenšujú a čoraz viac rozhodujú maličkosti. Kým niekedy to vyzeralo v našich zápasoch proti top favoritom na „šestku“, dnes vieme, že za istých okolností môžeme pomýšlať na dobrý výsledok,“ hovorí Alexandra Bíróová.

Na turnaji Istria Cup Slovenky remizovali v prvom zápase Slovenky so Severným Írskom 0:0, proti Slovinsku si pripísali do tabuľky tri body za víťazstvo 2:1. „Remíza z prvého stretnutia nás mrzí. Bol to tretí zápas v rade, v ktorom neskórovali a aj tréner nám prízvukoval, že dobrý tím minimálne 50% svojich šancí premení. My sme mali minimálne štyri gólové, takže o spokojnosti nemôže byť ani reči. V kvalifikácii si niečo podobné nemôžeme dovoliť. O to viac ma teší výkon aj výsledok z druhého zápasu. Zápas mal grády a my sme pokúšali šťastie do konca. A prišlo po góle z penalty. Víťazstvo sme si určite zaslúžili,“ komentuje doterajšie duely v chorvátskom Umagu Alexandra Bíróová.

V zápase so Severným Írskom zahodila penaltu Hmírová, tentoraz sa k lopte postavila Haršanyová. „Ona sa chystala na pokutový kop aj v prvom stretnutí, nakoniec prenechala miesto spoluhráčke. „Haršy“ prišla na turnaj s nepremenenou penaltou v poslednom ligovom zápase a ako sa hovorí, po zahodenej penalte treba ísť čo najskôr na ďalšiu a získať sebavedomie naspäť. Podarilo sa. V poslednom zápase v rámci skupiny nastúpime proti Taiwanu. Hrali sme s nimi na tomto turnaji pred tromi rokmi a bol z toho „hrozný“ zápas. Súperky prešli šesťkrát cez polovicu a dali nám päť gólov. To som vo futbale snáď nezažila. Vieme, že ak zvíťazíme, postupujeme do ďalšej fázy z prvého miesta a to znamená finále. Proti Taiwanu berieme len víťazstvo, naším cieľom je finále,“ dodala na záver Alexandra Bíróová.

Duel s Taiwanom je na programe v pondelok 6.3. v Umagu o 12:00.

VIZITKA – ALEXANDRA BÍRÓOVÁ

Dátum narodenia: 13. júla 1991
Miesto narodenia: Dunajská Streda
Reprezentácia: 58 zápasov / 6 gólov
Zápasy Ligy majstrov: 19 zápasov / 2 góly

KLUBY:
DAC Dunajská Streda (1999-2006)
MFK Malé Dvorníky (2006-2007)
Slovan Duslo Šaľa (2007-2009)
SV Neulengbach (2009 – 2015)
SKN St. Pölten Frauen (2015 - ..)

Autor: PETER ZEMAN