Necítili ste pred duelom predsa veľký stres?

Začiatok bol zaujímavý. Mne a hlavnému rozhodcovi stretnutia Filipovi Glovovi namerali pred vstupom na štadión zvýšenú teplotu, tak sme museli si chvíľu počkať, kým ustúpi. Na stretnutie sme išli hodinu vyhriatym autom, tiež svoju úlohu zohrala zrejme nervozita a ako sa hovorí ľudovo zvýšená prevádzková teplota. Za pár minút to bolo v poriadku a mohli sme ísť robiť svoju prácu.

Bol toto jeden z vašich najväčších zážitkov v rozhodcovskej kariére? Predsa byť na štadióne Arsenalu sa nedeje každý deň.

Takto to neberiem, sme jeden tím a chceme do každého zápasu ísť s tým vedomím, aby sme zápas zvládli. Samozrejme, na zápasy tímov ako Arsenal sa človek nedostane každý deň. Každý člen tímu má zodpovednosť, išli sme do Londýna s cieľom  odviesť kvalitnú prácu, čo sa nám podarilo. Určite to bolo najslávnejšie mužstvo, na ktorom som mal tú česť byť. Nie je to však žiadny výlet, no naša práca a chceli sme nesklamať dôveru, ktorú do nás vložili.

vo veľmi férovom duchu, skôr sme mali pocit, že Dundalk má z Arsenalu obrovský rešpekt a nechce ísť do tvrdých stretov, čo bolo aj pre nás výborné. Samozrejme aj v takomto stretnutí musí byť rozhodca maximálne koncertovaný, vývoj sa totiž môže zmeniť na jednej situácií.

Výdatne ste komunikovali do polčasu s trénerom domácich Artetom, bol tam s ním nejaký problém?

Nie, bol úplne bezproblémový. Možno dvakrát prišiel so mnou konzultovať určitú situáciu, ale ukázal tiež dávku veľkej profesionality. Mal na sebe čierne oblečenie, hostia boli celí čierni a požiadal som ho, aby sa prezliekol a hneď mu z kabíny doniesli novú bundu. Dôvodom je, aby asistent rozhodcu stojaci oproti nemu mohol správne posúdiť situácie týkajúce sa hráča mimo hry.

Koľko zápasov ste rozhodovali na medzinárodnom fóre počas roka 2020?

V tomto roku som viedol 1. predkolo Európskej ligy v Dubline medzi Shamrock Rovers a Ilves Tampere, kde sa rozhodlo až v 12-tej sérii z kopov zo značky pokutových kopov, čo bol rekord súťaže. Z ihriska sme išli niekedy až po pol noci, tak to bolo dosť úsmevné. Potom som viedol kvalifikáciu U21 na Malte a dostal som česť byť hlavným rozhodcom prípravného duelu Poľsko proti Fínsku v Gdansku. To bola úžasná skúsenosť, v zápase bolo veľa hviezd.

To by ste nám mali do novín poslať fotku s takouto hviezdou...

Hráči sú naši kolegovia v práci, je to dosť neprofesionálne sa s nimi fotiť, aj keď sú to veľké futbalového hviezdy. Takéto niečo mi ani nenapadne, predsa sme rozhodcovia. My chodíme do práce ako ostatní ľudia, nehodilo by sa to prezentovať sa týmto spôsobom.

Cez víkend ste viedli duel Fortuna ligy Pohronie – Zlaté Moravce. Aký veľký skok je to v porovnaní so zápasom Arsenalu?

Nad týmto nerozmýšľam ani sekundu. Rovnaký zápas je pre mňa prípravný dorastu či majstrovský v Pohroní či na Arsenale. Svoje rozhodcovské meno a imidž si každý z nás buduje na každom jednom stretnutí.

Autor: Juraj Vnuk, redaktor Žilinského večerníka