Juraj Bachňák, tréner mužstva MTK Leopoldov priznáva, že svoje ciele na začiatku sezóny precenil a v Leopoldove nemajú práve najlepšie obdobie. Leopoldov má na konte štyri prehry, štyri remízy a päť víťazstiev, z ktorých ani jedno nedosiahlo na domácej pôde. Avšak Leopoldov nie je jediným mužstvom, ktoré Juraj Bachňák  trénuje. Svoje voľné chvíle trávi s prípravkou vo Veľkých Kostoľanoch. Okrem toho  sa venuje aj predprípravke a minulú sezónu sa angažoval aj v žiackom mužstve, ktoré však v Kostoľanoch museli zrušiť. Ako sa sám vyjadril, trénovanie detí  je mu bližšie ako trénovanie mužov a porozprával nám o tom aj v nasledujúcom rozhovore.

Futbal hrávaš odmalička, kde všade si doteraz pôsobil?

Odmalička som vyrastal v Spartaku Trnava, kde som prešiel  všetkými mládežníckymi mužstvami až po mužov.Ďalej som pôsobil v kluboch ako DUKLA Banská Bystrica, kde som absolvoval základnú vojenskú službu, vo  Veľkom Lapáši, v Leopoldove, v Jaslovských Bohuniciach, v Ořechove (ČR) a vo Veľkých Kostoľanoch. 

Počas tvojho pôsobenia vo Veľkých Kostoľanoch ťa trénoval svokor, ako ste spolu vychádzali? Aj pred sezónou sa ti podarilo uchmatnúť mu z mužstva dvoch hráčov Janegu a Prosnana, svokor ti zas na oplátku uchmatol z Leopoldova Šulimana? Aké sú vaše futbalové vzťahy? 

Počas nášho spoločného pôsobenia, či už v Jaslovských Bohuniciach, alebo vo Veľkých Kostoľanoch sme spolu vychádzali korektne. Bral som ho ako každého iného trénera a on mňa ako každého iného hráča, takže som nemal žiadne výhody. Aj keď prišla na moju osobu nejaká kritika, bral som to športovo a išlo sa ďalej. Náš vzťah sa kvôli spomínaným prestupom nezmenil. Títo chalani chceli z Veľkých Kostolian odísť, tak som ich zavolal do Leopoldova, kde moju ponuku prijali. Šuliman chcel vyskúšať vyššiu súťaž a som rád, že sa vo Veľkých Kostoľanoch uchytil. Nie som proti tomu, ak chce niekto pre futbal spraviť viac a skúsiť niečo lepšie. 

V Leopoldove sa vám nevyvíja sezóna podľa predstáv, momentálne sa držíte na 10. mieste, ako by si zatiaľ zhodnotil sezónu? Čo spôsobuje tieto nepriaznivé výsledky?

S touto sezónou nemôžem byť spokojný. Na naše mužstvo vplýva viacej negatívnych faktorov. Jeden z najhlavnejších je ten, že veľmi málo hráčov trénuje pravidelne. Niektorí majú pracovné povinnosti, niektorí sú často zranení alebo chorí a iní zase pohodlní, nechce sa im a hľadajú si vždy nejakú výhovorku. Preto nemôžeme pomýšľať na lepšie umiestnenie aké momentálne dosahujeme. V niektorých zápasoch mám pocit, že hráči hrajú futbal nasilu a je im jedno ako zápas dopadne. 

V čom máš najväčšiu výhradu voči mužstvu a čo by sa do budúcna malo zmeniť?

Najväčšiu výhradu voči mužstvu mám v ich prístupe k futbalu a chovaniu sa jeden k druhému. Mala by sa spraviť partia,ktorá sa spolu na ihrisku pravidelne stretne aspoň tri krát do týždňa a budú ťahať za jeden povraz.

Považuješ zápasy so Šulekovom a Veľkým Orvišťom za vaše zatiaľ najhoršie?

Myslím si, že s Veľkým Orvišťom to nebolo až také zlé. Do polčasu sme vyhrávali, ale súper chcel viac vyhrať ako my a zaslúžene si odniesli tri body. Zápas so Šulekovom považujem za najhorší v mojej kariére. Nie preto, lebo sme hrali slabo a prehrali sme na domácej pôde 0:1, ale hlavne preto, lebo niektorým súperovým hráčom nešlo o futbal. Zápas sa odohral od prvej minúty v zbytočných nadávkach a vyhrážkach, či už na našich hráčov, alebo na rozhodcov, kedy sa z ihriska vytratila krása tohto športu. Z tohto zápasu nemohli mať zážitok hráči, realizačné tímy ,ale ani fanúšikovia, pre ktorých sa tento šport organizuje.

Aj keď sa nedá zatiaľ hovoriť o jasnom favoritovi VI. ligy, kto sa ti po hernej stránke najviac pozdáva?

Najviac sa mi pozdáva minuloročný víťaz súťaže Horná Krupá. Majú vyrovnaný a skúsený kolektív. Myslím si, že aj v tomto ročníku potvrdia svoju kvalitu a vyhrajú súťaž.

Okrem toho, že si hrajúcim trénerom mužov MTK Leopoldov, trénuješ aj prípravku vo Veľkých Kostoľanoch. Toto mládežnícke mužstvo funguje prvú sezónu, predtým si sa angažoval v žiackom mužstve, baví ťa práca s deťmi?

Práca s deťmi ma baví, má to svoje čaro. Je radosť sa pozerať, ako sa tešia z každého jedného tréningu, zápasu, alebo streleného gólu. Pre mňa ako trénera je dôležité, aby sa chlapci stále zdokonaľovali, mali z futbalu radosť, aby sa vedeli chovať nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Keď porovnám prácu s deťmi a prácu s mužmi, deti sa učia a chcú sa učiť, ale muži už majú svoj rozum a ťažko ich o niečom presviedčať, keď si myslia opak. Deti už trénujem dlhšie a je mi táto práca bližšia ako mužský futbal.

Veľké Kostoľany sú pomerne veľká obec, čo spôsobilo rozpad žiackeho mužstva? Zohral svoju úlohu nedostatok detí?

Áno, za rozpad žiackeho mužstva môže nedostatok detí. V najbližšej dobe sa budeme snažiť žiacke mužstvo opäť založiť a prihlásiť ho do súťaže.

Ako zvládaš rodinu, prácu aj futbal? Nie sú niekedy tvoje futbalové povinnosti na úkor rodiny?

Stále hovorím, že keď sa chce, všetko sa dá. Záleží to aj od komunikácie. Sme športovo založená rodina, dcéra Karin sa venuje futbalu, trénuje v prípravke vo Veľkých Kostoľanoch, takže na tréningy a zápasy chodíme spolu. Manželka nás tiež podporuje v športe, takže nejaký čas trávime všetci spolu na ihrisku, či už vo Veľkých Kostoľanoch  alebo v Leopoldove. Samozrejme bez tolerancie manželky to nejde. Trávim veľmi veľa času na ihriskách, ale všetok voľný čas venujem rodine. Nie sú mi cudzie ani bežné domáce práce, keď môžem pomôžem. Moja rodina je súdržná a každý problém ktorý sa objaví, sa snažíme vyriešiť spoločne. Nemyslím si, že futbalové povinnosti sú na úkor mojej rodiny. Navyše mám aj zamestnanie ako každý iný človek a ak sa mi sem tam skrížia pracovné povinnosti s futbalovými, sú mi nápomocní rodičia, ktorí sa mi snažia pomôcť, za čo som im veľmi vďačný. V Leopoldove mi pri mužoch  pomáhajú naši starší hráči, ako Stanislav Piovarči, alebo Ľuboš Švestka.