Futbalový rok 2024 v Prešovskom a Sabinovskom okrese je minulosťou, dnes prinášame posledný rozhovor o dianí v konkrétnom tom-ktorom zápase. Po dueli Kojatice – Pečovská Nová Ves (v rámci druhej jarnej predohrávky) sme „vyspovedali“ domáceho trénera Ľuboša Zlatohlavého.  

Proti „Pečovskej“ sa vám v tejto sezóne darí – vlastne darilo. V druhom kole u súpera 7:0, naposledy v nedeľu doma 2:1...

Prvý duel bol diametrálne odlišný od toho ostatného. Bol začiatok sezóny, hráči plní energie, radosti z futbalu. Hralo sa na výbornom ihrisku. Teraz to nebolo také jednoznačné, predsa len, chlapci sú už unavení. Hráme ťažký systém a po toľkých súbojoch v takom tempe už potrebujú oddych, aby nabrali sily do zimnej prípravy.

Škoda vlastného gólu, nebyť neho, mohli ste vyhrať do tretice 2:0, nehovoriac o zaujímavej sérii s čistým kontom brankára.

Vlastnému gólu predchádzala mu strata lopty na súperovej polovici a nedôsledné bránenie vo vlastnej šestnástke. Situácia sa dala vyriešiť k spokojnosti, ale do hláv niektorých hráčov v zápase nevidím.

Napriek tomu vás defenzíva v jeseni nesklamala. Súhlasíte?  

Áno, základom úspechu je kvalitná obrana, od brankára až po útočníka! Aj ofenzívni hráči v dnešnom modernom futbale musia plniť defenzívne úlohy. Nepovedal by som, že vzadu všetko fungovalo na sto percent, vždy je čo zlepšovať!

Až sedem žltých kariet. Neschyľovalo sa aj k červenej?

Ku kartám sa nevyjadrujem. Posledné zápasy sa hrajú na ťažkých terénoch, chalani si to v zápale boja niekedy neuvedomia a spravia zákrok na kartu. No určite na červenú to nebolo ani raz. Navyše, terén je niekedy nevyspytateľný a niektoré zákroky v lete, v porovnaní s jeseňou, by ani nemuseli byť.

Mimochodom, Jozef Homoľa presedel nedeľňajší zápas na lavičke. Žeby zranenie? Alebo vám do zostavy takpovediac na diaľku „zasahuje“ mladá pani Homoľová, ktorá by rada mladoženáča čo najviac šetriť?

Jožko je zranený. Po dvojzápase, v piatok s Kapušanmi a v nedeľu v Uzovskom Šalgove, mi oznámil, že má natiahnuté krížne väzy v kolene. Pre mňa to bola veľmi zlá sprava, lebo ide o hráča, ktorý vie v kabíne i na ihrisku potiahnuť a usmerniť mladších, prípadne „zaveliť“, keď sa nedarí. Čo sa týka druhej otázky, pani Homoľová sleduje zápasy naživo, takže to zatiaľ funguje a Jožko dostáva „priepustky“ na futbal, čo je pre nás veľmi dôležité.

Krátke zhodnotenie jesene...

Musí byť pozitívne, lebo hráči makali už v príprave a potom aj v majstrákoch. Hráme uvoľnene a ideme od zápasu k zápasu. Sú to výsledky prace celého kolektívu. Je to aj o dôvere medzi trénerom a kabínou čo je tiež jeden zo základov úspechov. Samozrejme, pre nás je to ďalší odrazový mostík do zimnej prípravy. Musíme ostať nohami na zemi a zodpovedne pristúpiť k svojim tréningovým povinnostiam. Zima je dlhá, verím, že sa poctivo pripravíme na jarnú časť a vrátime sa do zápasového tempa ešte silnejší.