V roku 2008 sa v zápase najvyššej súťaže MFK Košice - 1. FC Tatran Prešov zrodil tak trocha „divoký“ výsledok 5:5. Mimochodom, bol pri tom aj Peter Zahradník, v súčasnosti hrajúci tréner Terne, ktorý včera dostal priestor na tomto portáli. Prečo to spomíname? Nuž preto, lebo história píše aj také príbehy, že navlas rovnaký rezultát sa zrodil uplynulú nedeľu. Nezariadili ho tí istí súperi, ani to nebolo v tej istej súťaži, ale o sedem tried nižšie. V stretnutí 22. kola 8. ligy ObFZ Prešov remizoval TJ Šľachtiteľ Malý Šariš s ŠK Slovan Solivar 5:5 (góly: Dávid Lukáč, Peter Husár, Tomáš Džačovský, Rastislav Janek, Andrej Nižník – Rudolf Beliš, Patrik Durkáč, Rastislav Biľ, Miroslav Špak, Dávid Lukáč vlastný). Ak by sme narýchlo hľadali ešte aspoň jednu paralelu, tak v obidvoch dueloch padol posledný vyrovnávajúci gól v poslednej minúte. Kým v Košiciach sa z neho radovali hostia, v Malom Šariši to boli domáci.

A pritom, na hráčov TJ Šľachtiteľ sa to v nedeľu valilo už od začiatku. Inkasovali pomerne rýchly gól, onedlho prišlo vynútené striedanie opory zadných radov Pavla Liščinského a za ďalšiu krátku chvíľu bolo 0:2. Domáci v závere polčasu síce korigovali, no nebol to gól do šatne, pretože ten vsietili niekoľko sekúnd pred odchodom do kabín Slovanisti. Nápor na psychiku domácich ako hrom a to ešte netušili, že dve minúty po výmene strán si dajú vlastný gól a o ďalšie dve dostanú ďalší - 1:5. Do konca ostávalo niečo vyše 40 minút...      

Nechajme ďalej rozprávať Rastislava Janeka, známu postavu okresných futbalových ihrísk, ktorý bol v zápise o stretnutí síce napísaný na domácej súpiske, no zápas začínal ako jeho hlásateľ. „Hostia za stavu 1:5 pravdepodobne cítili, že sú blízko víťazstva. Ale opak bol pravdou. Nerátali s našou mobilizáciu. V 62. minúte sa nám podarilo znížiť. V 69. minúte koleno nedovolilo pokračovať v hre dobre hrajúcemu obrancovi Dávidovi Lukáčovi a ja som po dlhom čase znova vybehol na malošarišský trávnik. Stále sme prehrávali o tri, no v 80. minúte sa na nás usmialo šťastie, dali sme taký ´poťa´ gól na 3:5. Potom prišli chvíle našich veteránov. Marek Ambrózy poslal dlhý pas zo stredového kruhu až k rohovej zastávke, odtiaľ odcentroval Jozef Novotný, ja som trafil loptu hneď z voleja ľavačkou – iba do súpera, no odrazenú, tentoraz pravačkou, som už bezpečne poslal do siete – 4:5. Priznám sa, taký gól som nedal za celú kariéru a to hrám futbal od 80-tych rokov. Už sme boli na dostrel a naďalej búšili do súpera. Oplatilo sa, v poslednej minúte sa po rohu zblízka presadil náš brankár Andrej Nižník. Ešteže som loptu sekundu predtým v páde netrafil, bol by som Andrejovi pokazil zápis do historických štatistík klubu.

Tak sa zrodila naša štvrtá domáca remíza v rade. Dúfajme, že to pomôže v boji o záchranu, lebo zápas roka nás čaká práve najbližšiu nedeľu, keď hostíme Žehňu. Keď nezískame ani bod, hrozí, že sa poslednej priečke nevyhneme. My však veríme, že tento priamy súboj zvládneme a budeme sa po záverečnom hvizde rozhodcu tešiť,“ uviedol R. Janek.