Silu súpera priznávajú, zbrane však neskladajú

Futbalisti TJ Miklušovce nepatria k favoritom 8. A ligy ObFZ. Sezónu odštartovali dvomi zápasmi na ihriskách súperov, v obidvoch otvárali gólový účet. Lenže, v prvom boli nakoniec neúspešní, v druhom sa museli uspokojiť s bodom. Rozprávali sme sa s hráčom, tajomníkom a hlavný klubový manažérom Martinom Kellom.

Na úvod niečo z histórie. V minulosti boli Miklušovce „futbalovým“ pojmom v tunajšom regióne. Aké sú spomienky na toto obdobie?

Malá dedinka zažívala krásne obdobie v 4.  a 5. lige dlhých 23 rokov. Seniorské mužstvo malo kvalitu, budilo rešpekt doma i vonku. Bohužiaľ, doba postupne prestala byť naklonená futbalu, najmä malé kluby v obciach sa boria s viacerými problémami a rozvoj tejto hry ostáva na pleciach nadšencov a „srdciarov“. To je aj náš prípad.

Narýchlo prejdime do súčasnosti. Ako sa zmenil káder v porovnaní s minulým ročníkom?

Neodišiel nikto, prišli dvaja novici. Martin Stavač z Petrovian, ktorý minulú sezónu hosťoval v Kendiciach, a tiež Marián Ponik z TJ Habura. Rátame s ich skúsenosťami najmä vo fungovaní záložnej formácie resp. útoku, kde doplnia mladších hráčov. Mrzí nás však, že zápasová súpiska sa neustále mení, dôvodom je pracovná fluktuácia hráčov.

V premiére sta prehrali v Medzanoch 2:3, v druhom kole remizovali v Tulčíku 1:1...

Vlani sme v Medzanoch utŕžili debakel, teraz to bolo lepšie. Obojstranne kvalitné stretnutie, napriek prehre, ukázalo z nášho pohľadu aj dosť pozitívnych vecí. Škoda, že sme z rýchleho gólu už v štvrtej minúte nevyťažili viac. Mali sme aj tutovky, no zradila nás pri nich koncovka. Podľa mňa to bol skôr remízový duel. Aj v Tulčíku sme boli do prestávky lepší, v druhom polčase sa hra vyrovnala. No v globále sme to my, kto prišiel o dva body. Ukázalo sa, že musíme pracovať na premieňaní šancí, týka sa to najmä brejkových situácií pri prečíslení dvoch na jedného. Aj preto bol v Tulčíku po polčase stav 1:1 a nie 2:0 alebo dokonca 3:0 v náš prospech. No zlepšiť sa treba aj vzadu, góly sme inkasovali po chybách, či už individuálnych, alebo celých formácií.

Cieľ v tejto sezóne...

Sme len na začiatku sezóny, je priskoro kalkulovať. Ak mám byť úprimný, ak beriem do úvahy silu niektorých ďalších mužstiev, ako sú napríklad Radatice, Chmeľov, Medzany, náš postup z prvého miesta by bol veľkým prekvapením. Do každého zápasu ideme s cieľom bodovať a vyzerá to tak, že keď si to nepokazíme sami, môžeme hrať s každým vyrovnanú partiu. Radi by sme sa pohybovali niekde v strede tabuľky. No až samotné zápasy ukážu, koľko bodov získame a na čo to bude stačiť. Spokojnosť na konci sezóny by mohla byť so štvrtým, piatym miestom.

V nedeľu hráte doma s Radaticami. Trúfate na prvé víťazstvo?

Bude to ťažké. Hostia majú zohratejšie aj kvalitnejšie mužstvo, čo ukázali aj v letných pohárových zápasoch. Keď k nám zavítajú v plnej sile, máme na čo tešiť. To však neznamená, že my zložíme zbrane bez boja! Pokúsime sa o čo najvyrovnanejšiu partiu, berieme každý bod. Vyžaduje si to však hráčsku disciplínu, pozitívny prístup a bojovnosť. Samozrejme, v takýchto súbojoch zápasoch rozhoduje aj individuálna kvalita. Nemáme vyslovených lídrov so schopnosťami rozhodovať takého majstráky, skôr sa budeme spoliehať na tímovú prácu. Ak zabojujeme ako tím, stať sa môže stať všeličo. Uvidíme...

Nemenej zaujímavé to môže byť aj za čiarami. Akú atmosféru medzi fanúšikmi očakávate?

K takej skutočnej športovej atmosfére by mohli prispieť aj priaznivci na obidvoch stranách. Obce sú od seba vzdialené len zopár kilometrov, návšteva by mohla byť vysoká, tobôž keď je to náš prvý zápas v novej sezóne na domácom trávniku. Radi privítame čo najviac divákov