Boris Kitka, majster Československa so Slovanom Bratislava v roku 1992 v bývalej federálnej lige, oslavuje v nedeľu 16. augusta okrúhlych a jubilejných 50 rokov. Okrem toho rodený Bratislavčan hrával za Spartak Trnava, Inter Bratislava, Baník Prievidza a v zahraničí si vyskúšal pôsobenie v rakúskom SV Ried.

Ako teda kvalitný stredný obranca spomína na svoju kariéru? ,,Som veľmi rád, že sa mi splnil detský sen a moje hobby bolo aj mojim povolaním. Cez akadémiu som sa dostal až do prvého mužstva Slovana, čo vtedy pre mladých hráčov veľa znamenalo. Isteže, možno som v mojej kariére mohol aj viac dosiahnuť. Lenže na seba som sa vždy pozeral neraz kriticky. V tom čase konkurencia v Slovane bola veľká a objektívne musím povedať, že na mojej pozícii Dušan Tittel a Miloš Glonek boli lepší. Chcel som hrávať a preto som hľadal možnosti uplatnenia v iných kluboch. Bol som na hosťovaní v Trnave, neskôr som prestúpil do Interu a potom do Prievidze.  Smola ma postihla v Rakúsku, kde som sa dosť skoro vážne zranil a už v 31 rokoch som s futbalom skončil,“ vraví Boris Kitka.

Už ako hráč sa pripravoval na trénerskú dráhu, písal si tréningy. Mal šťastie na dobrých trénerov, Klaus Roitinger ho v Rakúsku dosť ovplyvnil a po nepríjemnom zranení začal študovať. Urobil si potrebné vzdelanie až po najvyššiu UEFA PRO licenciu. Boris Kitka v trénerskej kariére sa tiež uplatnil, má za sebou zaujímavé angažmány v ligovom tíme i v staršom doraste Slovana a  v reprezentácii Slovenska do 21 rokov. Skúsenosti zo zahraničia získal počas pôsobenia v kazašskom Kairate Almaty, kde tri roky asistoval Vladimírovi Weissovi a v súčasnosti spolu trénujú reprezentáciu Gruzínska.

,,Rád spomínam na pôsobenie pri mládeži Slovana s Ivanom Hrdličkom. Je dobré začať pracovať s mladými futbalistami. Takisto som sa stal historicky jedným z najmladších trénerov A-tímu Slovana a veľmi dobrú skúsenosť vnímam pri kormidle reprezentácie do 21 rokov. V tom čase som sa stretol s Vladom Weissom, ktorý už vtedy bol náš najúspešnejší tréner. Oslovil ma s myšlienkou spolupráce A-tímu a reprezentácie do 21 rokov pri výbere a formovaní mladých hráčov. Veľmi to dobre to zafungovalo, lebo najsledovanejšia reprezentácia postúpila na MS 2010 do JAR a výber do 21 rokov skončil v kvalifikácii ME 2011  vo svojej skupine druhý.  Pre mňa to boli veľmi  silné momenty. Spolu sme išli aj do Slovana, kde sa nám podarilo cez AS Rím postúpiť do skupinovej fázy Európskej ligy. Angažmán v Kazastane bolo pre nás veľkou neznámou, ale asi prvý raz v živote som ako tréner zažil, že to čo sa sľúbilo, sa aj dodržalo. Pôsobili sme v historicky najznámejšom klube, ktorému sa dlhé roky nedarilo. Za tri roky sme mali  z Kajratu  urobiť mužstvo bojujúce o titul. Tieto ciele sme v podstate splnili, hoci sme zažili výborné a aj horšie obdobia. Vedenie však trvalo na uzavretej dohode. Klub bol fantasticky finančne zabezpečený, po dlhých rokoch sme ho dostali do európskych pohárov. Najviac si cením, že sme znova priviedli divákov na štadión. Keď sme prišli, tak chodilo na zápasy okolo 1000 ľudí.  Na konci nášho angažmánu sme mali doma priemernú návštevnosť 10-12 000 divákov. Takže dlhodobá spolupráca a koncepčná práca priniesli pekné ovocie,“ hovorí ďalej Boris Kitku. Pre neho bol kazašský angažmán skvelou skúsenosťou, ktorá mu priniesla nové poznatky.

Už takmer tri roky je Boris Kitka asistentom Vladimíra Weissa, trénera reprezentácie Gruzínska. Mimochodom, už 12 rokov trvá ich spolupráca. Gruzínsko má veľkú príležitosť postúpiť na budúcoročné ME. V semifinále play-off Ligy národov však musí zvládnuť prekážku v podobe súperov z Bieloruska a v prípade postupu do finále triumfovať nad lepším z dua Severné Macedónsko – Kosovo.  ,,Šance vidím 50:50, celé Gruzínsko sníva o historickom postupe na ME. V minulosti malo viacerých vynikajúcich hráčov, akými boli Kobiašvili, Kipiani, Cinkladze, Arveladze, Kecbaja, ale na reprezentačnej úrovni sa aj s takýmto individualitami nepresadilo. Teraz nemáme také esá, ale podarilo sa nám urobiť zaujímavý kolektív doplnený mladými a ambicióznymi hráčmi.  Takisto sme dosiahli niekoľko dobrých výsledkov. Pravda, ak chceme uspieť, tak musíme mať aj športové šťastie a v takýchto zápasoch rozhodujú aj detaily. Pokiaľ by sme postúpili, tak by nás vo finále čakal ďalší ťažký protivník, “ myslí si Boris Kitka.

Jeho najväčším želaním je, aby v súčasnej situácii, keď na celom svete zúri pandémia koronavírusu  jeho rodina, ale aj všetci ľudia boli zdraví. A po športovej stránke si praje úspech s gruzínskou reprezentáciou v Lige národov a hlavne v play-off proti Bielorusku. ,,Celý národ stojí za reprezentáciou, zo všetkých strán cítime jej podporu. Napríklad na zápas s Andorrou prišlo 45 tisíc divákov, čo je pre nás veľký záväzok,“ dodal na záver našej debaty Boris Kitka.

Vedenie BFZ, ObFZ Bratislava-mesto a ObFZ Bratislava-vidiek sa pripájajú k početným gratulantom, oslávencovi k veľkému životnému jubileu želajú veľa zdravia, rodinnej pohody a životného optimizmu!

Milan Valko, manažér komunikácie PR BFZ

Publikované v kategórii: Oznamy a pozvánky