Zomrel Ladislav Vankovič. Zahral si po boku Panenku či Bičovského

PRAHA/KOŠICE. Otec a dvaja synovia. Všetci traja futbalisti, ktorí to z Bardejova dotiahli až do najvyššej československej súťaže.

Otec Ladislav Vankovič v 50.rokoch minulého storočia chytal za Prešov, z oboch jeho synov sa však stali úspešní útočníci.

Starší z nich rovnako ako otec Ladislav sa do elitnej I. československej ligy dostal v zeleno-bielom drese Prešova.

Ešte neskúsený mladík dostal od trénera Milana Moravca príležitosť hrať medzi takými osobnosťami ako Červeňan, Igor Novák, Bubenko, Komanický a ďalšími.

Už vo svojom premiérovom prvoligovom ročníku (1972/73) sa mohol pýšiť striebornou medailou za celkové 2.miesto v tabuľke, v ktorej Tatran predbehla iba Trnava.

V tejto neobyčajne úspešnej sezóne pre celý kolektív L. Vankovič odohral 20 stretnutí a dal v nich 5 gólov.

V československej súťaži odohral 160 zápasov

Z Tatranu viedla jeho futbalová cesta do Dukly Banská Bystrica, v ktorej si povinnú vojenčinu odslúžili na trávnikoch tí najlepší slovenskí hráči, pre ktorých sa už nenašlo miesto v pražskej Dukle.

Z nej odišiel do slávneho klubu Bohemians Praha, ktorého dres v tých časoch obliekali osobnosti československého futbalu ako Panenka a Bičovský.

Nasledovala etapa pôsobenia v moravskom Frýdku-Místku a po nej v roku 1980 definitívny návrat na východné Slovensko.

Súťažný ročník 1980/81 bol z troch, ktoré odohral v Lokomotíve Košice, ten najúspešnejší.

Odohral v ňom všetkých 30 stretnutí a dal v nich 6 gólov. Mužstvo sa vtedy opieralo o takých hráčov, akými boli brankár Seman, v obrane Čabala a Repík, v strede a útoku Farkáš, P. Fecko, Jacko pod vedením trénera Ondreja Ištóka.

Celkovo počas troch prvoligových ročníkov v drese Lokomotívy odohral 53 stretnutí s deviatimi úspešnými zásahmi a jeho konečná bilancia v najvyššej československej súťaži predstavuje 160 zápasov a 38 gólov.

S aktívnym futbalom skončil v roku 1987 v Trebišove.

Ujhely: Nádejám venoval všetok čas

Ako si na tohto hráča, neskôr úspešného mládežníckeho trénera spomína známy odchovanec Lokomotívy, dvojnásobný držiteľ Československého pohára (1977,1979) Dušan Ujhely?

„V Čermeli sme spolu odohrali iba niekoľko stretnutí, ale dlhé roky nás bolo vidieť ako kolegov – trénerov. Bol to naozaj výnimočný človek, nekonfliktný, spoločenský, venoval nádejam všetok svoj čas, jednoducho by sa celý rozdal.

Na Laca sa dalo vždy spoľahnúť, mal veľmi ďaleko k rôznym intrigám, ohováraniam či dokonca podrazom. Samozrejme, v časoch aktívnej kariéry veľmi kvalitný hráč. Vedenie Lokomotívy urobilo veľkú chybu, že sa v osemdesiatych rokoch nesnažilo o to, aby v útoku hrávali spolu obaja bratia, teda Laco a o štyri roky mladší Vlado.

Ten prišiel medzi železničiarov až vtedy, keď Laco od nich odchádzal. Vlado hrával predtým za Spartu Praha a po troch ročníkoch u nás odišiel do Slovana Bratislava, v ktorom sa mu strelecky veľmi darilo.“

Zabavníka učil futbalovú abecedu

Radoslav Zabavník, 58-násobný reprezentant SR, dvojnásobný majster Slovenska (Žilina 2003, 2004), majster Českej republiky (Sparta 2007), Bulharska (CSKA Sofia 2005): „Správa o smrti jedného z mojich prvých trénerov v 1. FC Košice ma nemilo prekvapila a pozostalým vyslovujem úprimnú sústrasť.

Mal som to šťastie, že v materskom klube v rodných Košiciach ma futbalovú abecedu učili také osobnosti ako Ladoslav Lipnický, Dušan Ujhely a Ladislav Vankovič. I keď už prešli odvtedy celé desaťročia nemôžem zabudnúť na rok 1993 keď nás toto trio doviedlo k prvenstvu na Americkom pohári žiakov v Minneapolise a podľa oficiálnych informácií to bolo najväčšie mládežnícke podujatie na svete.

Mal som vtedy iba 13 rokov. Tento úspech sa podarilo zopakovať aj s dorastencami. Pánovi Ladislavovi Vankovičovi vďačím za veľmi veľa. Posunul ma ďalej, má svoj podiel na tom, že som sa dostal do seniorského tímu 1. FC Košice, v tom čase plného hráčov zvučných mien a nakoniec aj do reprezentácie.“

Ladislav Vankovič zomrel nečakane, po srdcovej príhode 25.decembra v Prahe, ktorá sa stala jeho posledným domovom. V nej sa uskutoční aj posledná rozlúčka so zosnulým.