Českú lyžiarku so slovenskými koreňmi MARTINU DUBOVSKÚ zaskočilo, že sa neprebojovala do finále Svetového pohára.
Frustráciu pretavila do leta, v ktorom uprednostnila kondičnú prípravu, aby bola silnejšia v posledných sekundách slalomu.
Do sezóny chce ísť jednoducho: deň za dňom, bez zbytočného komplikovania, s radosťou z jazdy a maximom v každom cviku.
Najväčší cieľ je jasný – zimné olympijské hry v Cortine d‘Ampezzo. Chce stáť na štarte s pocitom, že urobili všetko pre pekný výsledok.
Splnila letná príprava vaše očakávania? Čo a kde ste trénovali a čo najviac zafungovalo?
Trénovala som v Liptovskom Mikuláši, ale tento rok sme venovali väčšiu pozornosť kondičnej príprave. Na prvý lyžiarsky kemp vo Švajčiarsku som šla až koncom augusta.
Naposledy som bola na lyžiach koncom mája, čiže som mala dlhšiu pauzu. Snažili sme sa zapracovať na tom, aby som v posledných sekundách slalomu bola na tom lepšie. Som zvedavá, aké to bude. Verím, že dobré.
Aký to bol pocit, keď ste sa po troch mesiacoch postavili na lyže?
Super, veľmi som sa tešila na lyže. Myslím, že pauza bola fajn. Začali sme jazdiť aj obrovský slalom a pridala som super-G – pre trochu rýchlosti, čo bolo úplne super. Dúfam, že krok za krokom smerom k Levi, to bude lepšie a lepšie.
Pripravovali ste sa aj v zámorí, v USA. Ako k tomu došlo a čo všetko ste tam absolvovali?
Sestra žije v Amerike, takže som bola na takej „polopracovnej“ ceste. Musela som tam ísť uprostred letnej prípravy. Bola so mnou aj fyzioterapeutka Alžbeta Berníková, ktorá mi suplovala kouča. Mali sme presný plán, čo máme robiť. Bolo to príjemné, ale ťažké.
Super bolo, že som videla rodinu – sestru aj sesternicu. Tréningy však boli náročné. Ako zmena to bolo fajn, lebo som nebola stále iba v Liptovskom Mikuláši. Spestrilo mi to program.
Na Instagrame ste ukázali aj dovolenku – zdieľate momenty oddychu, pláž, cestovanie. Je to pre vás najlepší spôsob, ako načerpať energiu mimo tréningov?
Určite áno. Veľmi rada cestujem a najradšej by som bola stále na cestách. Viem, že sa to úplne nedá. Vždy sa snažím vyhradiť si tri dni, keď mám trošku voľnejšie a niečo vidieť zo sveta.
Cestovali ste aj v zámorí?
Áno, štyri dni sme boli v Mexiku. Bol to „regeneračný týždeň“, mala som menej tréningov, tak sme na štyri dni leteli do Mexika. Bolo to vrchol môjho leta a zároveň som si splnila sen.
Ako dnes vyzerá váš tím? Nastali nejaké zmeny?
Tím sa nezmenil. Tréner Andrej Prevuzňák, servis Dominik Bialobrzycki – ideme už štvrtý rok spolu a dvaja fyzioterapeuti Judita Smrčková a David Hofman, ktorí sa budú striedať na pretekoch. Kondičný tréning: Šimon Klimčík. Zásadne nič nové.
Minulú sezónu ste sa po dlhšom čase vrátili k trénerovi Prevuzňákovi. Zmenilo sa niečo vo vašej spolupráci, alebo ste kontinuálne nadviazali?
Spolupráca s Andrejom mi vyhovuje, bol to akoby návrat domov. Minuloročná sezóna však vôbec nebola dobrá – aj preto, že mi zomrel ocino, môj celoživotný tréner a podporovateľ.
Bez neho je to pre mňa veľmi zložité. Nebola som vôbec okej. Dúfam, že krok za krokom to bude lepšie a budem sa môcť na lyžovanie sústrediť viac a viac. Aj otec by si to prial.
Spomínali ste, že s Andrejom Prevuzňákom cítite v tíme väčšiu pohodu. Čo to znamená v praxi?
Po rokoch si rozumieme. On ma pozná a myslím, že vie, čo potrebujem. Keď začnem vymýšľať, povie mi nie – a ja to rešpektujem. Tá pohoda je najmä o ľudskosti medzi nami.
Keď bol ocino chorý a prežívala som ťažké obdobie, rozumel tomu. Z kempov som sa vracala domov už po štyroch či piatich dňoch, aby som mohla byť s ním. Takto som to myslela – tú ľudskú stránku.
Pre vás je teda kľúčom komfort a dobrá komunikácia, nie tvrdšia disciplína?
Asi tak. Trénovať a makať je samozrejmosť. Ale potrebujem, aby to malo aj inú stránku – nie len splniť tréning, ale aj dať si potom spolu kávu a byť ako tím. To je pre mňa pohoda.
Na záver vlaňajšej sezóny ste sa neprebojovali do finále Svetového pohára. Bolo to sklamanie alebo skôr nová motivácia vrátiť sa medzi elitu?
Bolo to pre mňa veľmi nepochopiteľné a neuveriteľné, vôbec som s tým nepočítala. Sestra s celou rodinou už mali letenky, mali sme sa stretnúť na finále. Dlho som sa nevedela zmieriť s tým, že som tam nebola. O to viac ma to namotivovalo do letnej prípravy.
Podľa mňa bola asi najlepšia za posledné roky. Uvidíme – dúfam, že sa to ukáže. Verím sebe aj tímu, že ešte máme čo ukázať.
Vrchol sezóny sú olympijské hry v Taliansku. Je to pre vás kariérny cieľ? Chcete tam pekný výsledok?
Keď boli majstrovstvá sveta v Cortine d’Ampezzo, mala mamina autonehodu a zostala som doma. Keď sa povie Cortina v Taliansku, každý vie, čo tým myslím.
Je to cieľ – chcela by som sa umiestniť čo najvyššie a užiť si to. Nechcem však na to každý deň myslieť, ale pracovať na sebe deň za dňom a keď príde deň pretekov, chcem byť hrdá, že som tam a že sme urobili všetko pre pekný výsledok.
Pripravujete sa na to aj špeciálne – sústredenia, mentálna práca, pozornosť na štarte?
Na tomto pracujem priebežne so svojím mentálnym koučom. V lete som bola aj v Cortine – pozrieť si to, navnímať. Chceli by sme sa tam vrátiť, keď napadne sneh, pozrieť trať – je to na inom kopci, než boli majstrovstvá sveta. Chcem vedieť, do čoho idem, keď tam prídem.
Čo ste si predstavili, keď ste si vizualizovali trať?
Seba, ako idem rýchlejšie, užívam si to a je to úplne super.
Je to na prvý pohľad náročná trať? Nemáte rada príliš strmé zjazdovky.
Nie, je to skôr rovinatejšia trať, takže fajn. Ale v lete bez snehu to vyzerá inak a môže to skresľovať. Keď sa tam v zime postavím, budeme vedieť, čo nás čaká.
Máte za sebou tri štarty na olympiáde. Ako sa menil váš pohľad?
Prvé zimné olympijské hry v Soči boli najväčší zážitok – splnený sen, že som tam. Pjongčang mi vôbec nevyšiel – podľa mňa moja najhoršia sezóna, kde som úplne zabudla lyžovať.
V Pekingu som dúfala v prvú desiatku. Skončila som trinásta – pekné, ale chcela som viac. Aj za 13. miesto som vďačná, ale v Cortine by som to chcela zlepšiť.
Viete, čo chcete spraviť inak oproti minulým olympijským hrám – v príprave aj v samotný deň pretekov?
Nechcela by som to komplikovať. Sústredím sa deň za dňom na to, čo robím – a chcem si to s radosťou užívať. Do každej jazdy, každého cviku chcem dať svoje maximum – svoje najlepšie. Takto by som to chcela poňať.
Pripúšťate si na seba tlak?
Určite každý chce najlepší výsledok, ale myslím si, že som sama sebe dokázala, čo viem zvládnuť. Najväčší tlak si viem na seba dať sama. Všetci sú vďační a šťastní, že vôbec stále lyžujem po tom všetkom, takže extra tlak si nedávam – iba ten svoj.
Olympiáda bude iná – bez covidu, v Európe, na známych strediskách Svetového pohára. Tešíte sa aj na pravú olympijskú atmosféru?
Áno, veľmi. Bude to moja prvá olympiáda v Európe. Dúfam, že všetko pôjde podľa plánu.
Predstavíte sa aj v inej disciplíne ako slalom, alebo je na rozhodnutie ešte skoro?
Uvidí sa – podľa programu. Teoreticky je v hre aj tímová kombinácia. Som za každé preteky.
Niektorí športovci po olympijskom cykle končia kariéru. Špekulujete aj nad týmto?
Teraz sa nad tým vôbec nezamýšľam, ani mi to nenapadá. Kým som zdravá a šport ma baví, chcem pokračovať. Uvidíme.
