Žigmund Pálffy: Bolo toho dosť, defintívne končím

Agentúrny text sme nahradili autorským článkom SME o 20.28.

BRATISLAVA. Typický Žigo Pálffy. Tak ako mal nenapodobiteľné kľučky na ľade, má aj nečakané rozhodnutia. Pred novým ročníkom extraligy ho čakali v šatni Skalice, on sa rozhodol inak.

„Končím. Definitívne,“ povedal pre denník Šport. „Už sa mi nechce nikam cestovať. Bolo toho dosť.“

Finále MS 2002 a nahrávka Pálffyho na Bondrov víťazný gól:

Prvý raz skončil v roku 2006

Pálffy prvý raz ukončil kariéru v januári 2006 v Pittsburghu. Uzavrel tak skvelých dvanásť sezón v NHL. V základnej časti odohral v tímoch New York Islanders, Los Angeles Kings a Pittsburgh Penguins 684 stretnutí, nazbieral 713 bodov, dal 329 gólov. Len trojica Stan Mikita, Peter Šťastný a Žigmund Pálffy má zo slovenských rodákov v štatistikách NHL viac ako jeden bod na zápas.

"Zdravie je prvoradé," oznámil vtedy v Pittsburghu dôvod návratu na Slovensko. Mal 33 rokov, pretrvávajúce problémy s ramenom a lekári mu už neodporúčali ďalšiu operáciu. Pálffy si z novej zmluvy s tímom Penguins odkrojil iba kúsok, na stole nechal 12 miliónov dolárov. Prekvapený zostal spolumajiteľ klubu Mario Lemieux aj vychádzajúca hviezda v útoku tučniakov Sidney Crosby.

Po roku sa Pálffymu zdravotný stav zlepšil a ďalších päť sezón zabával divákov v extralige v rodnej Skalici. Vynechal ročník 2010 - 2011, na výkonoch mužstva to bolo cítiť. Dal si prestávku. A znova sa vrátil k mužstvu. Aj vlani bol najproduktívnejším hráčom základnej časti extraligy.

"Chcem byť ako Gordie Howe, ktorý hral v NHL ako päťdesiatdvaročný," smial sa v lete 2011 v rozhovore pre SME. Teraz si však povedal - stačí.

Talent od Boha

"Už keď som ho mal v prípravke, bolo mi jasné, že to nebude len taký bežný hokejista," spomínal na Pálffyho začiatky na skalickom ľade jeho prvý tréner František Kazinota. "Z paneláka na Športovej ulici mal zimák krížom cez ulicu a hoci chodil na tréning medzi poslednými, na plochu vykorčuľoval medzi prvými. Bleskovo sa prezliekal. A furt sa smial. Pohoďák. Zobral si puk a háčkoval s ním po ľade. Iným chlapcom odskakoval od čepele, no on si vari na ňu dával asfalt alebo čo."

Mládežnícky kouč Zbyněk Černý ho viedol v doraste od štrnástich rokov a aj on sa zavše začudoval: "Nikdy nezabudnem na testy rýchlosti na dĺžku klziska. Neveril som vlastným očiam. Pálffy mal rýchlejší čas pri korčuľovaní s pukom ako bez neho. Všetci ostatní to mali naopak."

Do prvej ligy vkročil ako osemnásťročný na jeseň 1990 v drese Nitry v útoku s rovesníkom Jozefom Stümpelom a odvtedy sa datuje ich silné kamarátstvo.

"Tí dvaja si razom padli do oka. Rozumeli si na ľade aj mimo neho," vravel tréner Rudolf Uličný. "Jožko sa v Nitre staral o Žiga ako starší brat. Na ľade sa výborne dopĺňali."

Neskôr Pálffy vytvoril v Trenčíne s Branislavom Jánošom a centrom Róbertom Petrovickým najlepší ligový útok, jadro majstrovského tímu v vo federálnej lige 1992.

"Žigo bol už vtedy výnimočným hráčom. Mal v sebe to, čo sa nedá natrénovať," vrátil sa do zlatých čias Dukly tréner Július Šupler. "Kompletný hokejista s nenapodobiteľným riešením situácií. Nikto nevedel, čo spraví s pukom."

Kým sa dostal do NHL stačil zamotať hlavu šéfom a trénerom v New York Islanders, v lete 1992 sa z večera na ráno zbalil a z prípravného kempu ušiel domov. To vraj nikdy nezažili. Po roku sa do New Yorku vrátil a už sa nedal zastaviť.

Hazlinger: On sa ešte vráti

Do materského klubu si z NHL odskočil na jeseň 1998, keď čakal na nový kontrakt s Islanders.

Vydal sa na extraligový zápas do Banskej Bystrice a keď v prvých dvoch tretinách nastrieľal domácim štyri góly, vyzliekol si výstroj a autom odišiel domov. "Víťazstvo by ste už mali udržať," lúčil sa v šatni so spoluhráčmi. Vyhrali 7:1.

Skalica je Pálffyho srdcovka. Po návrate z NHL už nikde inde nehral, hoci ponuky sa hrnuli aj z KHL.

Na jar 2009 dotiahol mužstvo až do finále play off. V tej sezóne posunul extraligový rekord v kanadskom hodnotení na 126 bodov a 64 gólov. Mladík Muraj Mikúš sa pri ňom stal najlepším nahrávačom, vyrástol na reprezentačného centra.

"Snažil som sa od Žiga pochytiť čo najviac aj na tréningu," povedal dnes už slovanista Mikúš. "Niekedy som sa nechal uniesť jeho ľahkým korčuľovaním, prácou s pukom, až som zabudol na svoje povinnosti na ľade."

Pálffy rozdával v Skalici hokejovú radosť a chcel, aby po jeho boku vyrástli ďalší mladí hokejisti. O to je rozhodnutie o ukončení kariéry prekvapujúcejšie.

"Žigo je stále v dobrej kondícii. Na poľovačke nemôže byť každý deň a hokej mu bude po čase chýbať," zamyslel sa nad Pálffyho čerstvým krokom jeho kamarát, mládežnícky tréner v Skalici Stanislav Hazlinger. "On sa ešte do mužstva a do extraligy vráti."