Celé mesto žilo futbalom. Na zápasy chodili fanúšikovia zo širokého okolia, dokonca aj zo zahraničia.
Pred tridsiatimi rokmi zavládol v Rimavskej Sobote nevídaný futbalový boom.
Miestny FC Tauris odohral 3. augusta 1996 historicky prvý zápas v najvyššej futbalovej súťaži.
V súboji nováčikov zdolal Dubnicu 2:1 gólmi Jána Trša a Petra Medgyesa.
Dva postupy za dva roky
Rimavskosobotský Tauris v sezóne 1995/96 ako nováčik druhej ligy obsadil v konečnej tabuľke tretie miesto, a keďže sa najvyššia súťaž vtedy rozširovala na 16 účastníkov, znamenalo to historický postup do prvej ligy.
Jedným z hlavných strojcov úspechu bol tréner Karol Kisel, ktorý prebral mužstvo ešte v tretej lige.
„Keď som prišiel do Rimavskej Soboty, nevedel som, čo ma čaká, len to, že mužstvo má ambície ísť do vyššej súťaže. Spolu s prezidentom klubu pánom Szántóom sa nám podarilo poskladať taký káder, že sme si povedali, že by sme sa mohli pokúsiť o postup,“ spomínal tréner na úspešné obdobie v rozhovore pre Rimava.sk.
V sezóne 1994/95 vyhrali Rimavskosoboťania III. ligu Stred s náskokom 19 bodov.
V tridsiatich zápasoch zaznamenali 22 výhier, štyri remízy a štyri prehry, ich skóre bolo 62:10.
Kráľom strelcov sa stal Jozef Pisár, ktorý dal 23 gólov. „Chytil fantastickú formu. Neuveriteľne veľa trénoval, mal fantastickú kondíciu a bol super strelec. Bol skoro neudržateľný,“ vravel o kanonierovi tréner Kisel.
Rimavskosoboťania mali síce len druhý najlepší útok v súťaži (piate Nováky nastrieľali až 71 gólov), ale s desiatimi inkasovanými gólmi mali suverénne najlepšiu obranu.
„Celé mužstvo výborne pracovalo v defenzíve. Riadil to Rado Sasák, pribudol k nemu Roman Kaličiak. Domáci Gabi Boros už bol síce starší hráč, ale bol príkladom pre ostatných aj prístupom, aj myšlienkami na ihrisku. Stredovú formáciu výborne dirigoval Janko Tršo,” opisoval Kisel.
Súperov sa nebáli
Po postupe do 16-člennej celoštátnej druhej ligy ostal káder pokope. Bolo na čom stavať.
„Verili sme, že máme na vyššie priečky aj v druhej lige, aj keď to bola už náročnejšia súťaž. Moje mužstvo veľmi poctivo trénovalo, tak sme si trúfali pobiť sa aj s tými najsilnejšími tímami,” vravel s hrdosťou tréner Kisel.
V klube vynikajúco fungoval trojuholník vedenie – tréneri – hráči. V tom období vstúpil do futbalu aj silný sponzor v osobe Ladislava Sedmáka.
„Išla nám karta, vyhrávali sme. Začali sme rozmýšľať nad tým, že by sme mohli zabojovať o postup,“ vravel pre Sportnet bývalý obranca tímu Anton Spišák.
„Mužstvo tvorili hráči, ktorí chceli niečo dosiahnuť. Tréner Kisel mal tvrdú ruku, boli sme fyzicky výborne pripravení,“ podčiarkol hviezdny útočník Jozef Pisár, ktorý je v súčasnosti športovým riaditeľom Rimavskej Soboty.
„Káder bol dobre poskladaný, vyšli nám prvé zápasy. Hrali sme odvážne, nebáli sme sa súperov a výsledky prichádzali,“ poznamenal Pisár.
Soboťania ako nováčikovia zimovali na treťom mieste s 26 bodmi. Z 15 zápasov osem vyhrali, dvakrát remizovali a päťkrát prehrali. Skóre mali 26:13.
Pevne sa chopili šance, ktorá sa núkala rozšírením prvej ligy na 16 účastníkov. Znamenalo to, že z druhej ligy postupovali priamo štyri tímy a piaty hral baráž s posledným tímom prvej ligy.
Ostali mu len trenky
„Mali sme dosť úzky káder, celú sezónu ťahalo dvanásť až trinásť hráčov. Našťastie sme nemali zranenia a išli sme ako píla,“ spomínal Spišák.
Tauris na jar získal 28 bodov za sedem výhier a sedem remíz, prehral iba raz. Skóre 15:4 svedčilo o výbornej defenzíve.
V útoku kraľoval Jozef Pisár. Nevedeli si s ním rady ani druholigoví obrancovia, nastrieľal 21 gólov (z toho v jednom zápase šesť proti Rožňave!) a opäť bol kráľom strelcov.
„Veľa gólov som dal tak, že mi Gabi Boros hlavou predĺžil lopty. Vedel som, že vyhrá súboj, bol som pripravený. Výborne sa mi hralo aj s Vladom Sýkorom, veľmi sme si na ihrisku rozumeli,“ vravel skvelý kanonier.
V meste každý hovoril o futbale. „To už nikdy nezažijem. Bolo to malé mesto, všetci sme sa poznali, fanúšikovia nás mali radi,“ vravel Spišák, ktorý na Gemer prišiel z Košíc.
Postupovú istotu si Soboťania zabezpečili už v predposlednom kole bezgólovou remízou v Stropkove.
Posledný domáci zápas proti Trenčínu tak mohol patriť oslavám. Hráči vybehli na trávnik s pirátskymi šatkami na hlave a s karafiátom v ruke. Šatku aj kvety potom hodili do hľadiska.
O futbal bol obrovský záujem, Soboťania mali najvyššie návštevy v celej súťaži.
Pätnásť domácich majstrovských zápasov v II. lige videlo celkovo 51 770 divákov, čo znamená 3451 divákov v priemere na jedno stretnutie.
„Celá Sobota žila futbalom. Ľudia chodili z dedín, ale aj z Fiľakova či Lučenca,“ vyzdvihol Pisár.
Stretnutie s Trenčínom prinieslo fiestu. Nič iné ako víťazstvo neprichádzalo do úvahy. Prvý gól strelil Kisel ml., druhý pridal z pokutového kopu brankár Nôta a veľkolepé oslavy sa mohli začať.
„Ostali mi len trenky. Chcel som si nechať svoj dres na pamiatku, ale hneď ma vyzliekli,“ smial sa Spišák.
„Ten pocit sa nedá opísať, to treba zažiť. Všetci sa radovali: fanúšikovia, rodičia, partnerky, deti hráčov. Bolo to niečo fantastické,“ vravel Pisár.
Historický gól Trša
V sezóne 1995/96 zo 16 celkov druhej ligy až 14 menilo trénera. Na svojom mieste ostali len Jozef Prochotský z Petržalky a tréner Taurisu Karol Kisel.
Po dvoch postupoch sa však cesty Soboťanov a trénera Kisela rozišli. Na Gemer prišiel pred historicky prvou ligovou sezónou Stanislav Jarábek.
„Na trénera Kisela sme boli zvyknutí, postúpili sme pod jeho vedením dvakrát za sebou. Rozhodnutie vedenia klubu som bral ako angažovanie trénera s väčšími skúsenosťami,“ spomínal Ján Tršo.
VIDEO: Zostrih zápasu Rimavská Sobota - Dubnica z augusta 1996
V prvom kole privítala Rimavská Sobota Dubnicu, ktorá bola tiež nováčikom a do ligy postúpila zo štvrtého miesta. Celé mesto hovorilo len o zápase.
„Eufória po postupe bola obrovská, nestihla z nás ani opadnúť, a už sme boli v príprave na prvú ligu. Ja osobne som sa na prvú ligu tešil, bola to výzva,“ uviedol pre Sportnet Tršo.
Soboťania pred zápasom boli na sústredení na Teplom Vrchu. „Prichádzali sme autobusom hodinu pred výkopom. Štadión bol už plný a uzavretý,“ poznamenal Tršo.
Jeho veľká chvíľa prišla po približne polhodine hry. Po prihrávke Jozefa Pisára dal historicky prvý ligový gól Rimavskej Soboty.
Ešte pred prestávkou zvýšil náskok domácich Peter Medgyes. Dubnica v závere už iba skorigovala výsledok z pokutového kopu, ktorý premenil Peter Gergely.
„Víťazstvo bolo naše. No nedialo sa nič špeciálne, poriadne sme ho oslávili a išlo sa ďalej,“ skonštatoval Tršo.
Neskôr sa zranil a pol roka nehrával, potom odišiel do zahraničia. Po ukončení kariéry dvadsať rokov pôsobil ako mládežnícky tréner v Lučenci, neskôr viedol dospelých v Tomášovciach a Látkach, kde sa mu podarilo aj postúpiť.
„Trénovanie mi už po dvadsiatich piatich rokoch nechýbalo, a tak som túto kapitolu uzavrel. Teraz mám zamestnanie, kde robím poobede a aj nedele, takže by to už ani nebolo možné,“ prezradil Tršo.
Na záver zdolali Trnavu
Napriek víťaznému štartu v prvej lige boli Rimavskosoboťania po jesennej časti na poslednom mieste tabuľky.
Za celú jeseň získali iba 12 bodov za štyri víťazstvá, všetky v domácom prostredí.
Klub sa rozlúčil s trénerom Jarábekom.
Prišiel Juraj Szikora, vtedy čerstvý päťdesiatnik, tréner s povesťou záchranára. V deň jeho okrúhlych narodenín Tauris získal svoje historicky prvé ligové body vonku.
Po víťazstve v Dubnici nad Váhom prišli ďalšie.
Hoci z tej sezóny si každý pamätá najmä stretnutie s Trnavou, počas úspešnej jari Rimavskosoboťania zdolali aj Dunajskú Stredu, Prievidzu, Humenné, Nitru i Slovan.
Vynikajúce výkony predvádzal v bránke Juraj Kakaš, dôležité góly dal nový krídelník Dušan Rupec.
Vynikajúcu kopaciu techniku zužitkoval pri štandardkách Vladimír Siago, v útoku vedľa Pisára si tradične dobre počínal Vladimír Sýkora. Skóroval proti Slovanu i Spartaku.
Rimavská Sobota v poslednom kole sezóny v zápase storočia (či možno tisícročia) zdolala Trnavu 2:1 a pripravila ju o titul.
Soboťania obsadili konečnú 12. priečku v tabuľke a v najvyššej súťaži hrali ešte ďalšie dve sezóny. Vrátili sa do nej aj na sezónu 2004/05.
V súčasnosti hrá Rimavská Sobota III. ligu Stred a na stretnutia chodí iba pár stoviek verných fanúšikov. Tí však nikdy nezabudnú na časy slávy, keď celé okolie žilo futbalom.
