Jacques Anquetil, Eddy Merckx, Bernard Hinault, Miguel Induráin a po novom aj Tadej Pogačar. Slovinský cyklista sa v 27 rokoch pridal na zoznam pretekárov, ktorí vyhrali Tour de France päťkrát. 

Počas celého 113. ročníka nemal zlý deň, vyhral päť etáp a popritom pomohol tímovému kolegovi Isaacovi Del Torovi k pódiu pri jeho debute na Tour. 

• Všetky informácie o Tour de France 2026
• Program a etapy Tour de France 2026
• Celkové poradia jednotlivých dresov

"Pogačar je zjav, ktorý sa narodil s takými dispozíciami, že iní nemajú nárok. Tento rok nemal na Tour rovnocenného súpera," hovorí šesťnásobný účastník tohto podujatia a expert Sportnetu PETER VELITS. 

Začnime záverom. V Paríži sme videli súboj ako na jarnej klasike medzi Mathieu van der Poelom a Tadejom Pogačarom. Ako ste si etapu užili? 

O tomto novom formáte sme sa už rozprávali. Aj pri tej šprintérskej verzii to bolo rýchle, nastupovalo sa a nebolo to jednoduché. Stúpanie Montmartre však dáva etape až klasikársky nádych. 

Pre diváka je to super, pre jazdcov už menej. Tí by asi privítali pôvodnú verziu. Atmosféra bola neskutočná a Van der Poel opäť ukázal, prečo je bývalý majster sveta. Bolo to vyvrcholenie hodné celého ročníka.

VIDEO: Peter Velits hodnotí Tour de France 2026

Bolo to mimoriadne tesné. Keby bola trať o desať metrov dlhšia, asi by to Van der Poel neustál. Verili ste mu, že to udrží?

Bolo to nevyspytateľné. Pelotón bol dosť zdecimovaný, vrátane šprintérskych tímov. Nebolo to ako za našich čias, keď boli pripravené vláčiky a vedeli sme presne, ako máme prejsť každú zákrutu. 

Mne to prišlo tak, že Tadej záver trošku vypustil a už sa nechcel tlačiť do šprintu. Pre Van der Poela to bolo veľmi vydreté, ale zaslúžené víťazstvo. Navyše, druhý skončil tímový kolega Jasper Philipsen.

Možno, keby bol v pretekoch Tim Merlier, tak by ich preletel, čo je jeho špecialita. Avšak klobúk dole pred MVDP a spokojný môže byť aj jeho tím.

Druhá polovica etapy bola podobne ako vlani časovo neutralizovaná. Súhlasíte s tým alebo by sa malo na Tour bojovať až do konca?

Skôr súhlasím. Je to posledná etapa a nikto nechce, aby sa tam 20 ľudí dolámalo v nejakej zákrute. Priebeh etapy bol veľmi dobrý a o nič neprišiel pre to, že nejaká skupina zostala vzadu.

Treba si uvedomiť, že mestský okruh s kockami je náročný a nepríjemný. Neutralizácia určite zvýšila bezpečnosť a myslím si, že cyklisti mali dosť etáp na to, aby tvrdo bojovali o svoj výsledok. 

Jednou z postáv tretieho týždňa bol Richard Carapaz. Čo hovoríte na výkony muža, ktorý si napokon vybojoval bodkovaný dres?

Bol to jeden z pretekárov, ktorého bolo na tejto Tour zaujímavé sledovať. Bolo vidieť, že chce ten dres, vyhral dve etapy a právom mu patrí. Poctivo zbieral body a klobúk dole aj pred ním. 

Byť s Carapazom v úniku muselo byť strašné. Keď zaútočil v kopcoch, tak sa do toho zahryzol a bolo mu jedno, či vybuchne. Aj keď vybuchol, vrátil sa späť a išiel znovu. Nebál sa a išiel vždy na doraz. 

Napokon sa stal aj najbojovnejším jazdcom ročníka, hoci Mads Pedersen bol tiež horúcim adeptom. Uprednostnili by ste aj vy Carapaza?

Trošku sa prikláňam na jeho stranu, hoci keby ju získal Pedersen, bolo by to takisto v poriadku. Mads si išiel za svojím, zbieral body na prémiách v ťažkých etapách, jazdil parádne a zaslúžene má zelený dres.

V predposlednej etape mohol zlepšiť náladu v tíme Visma Sepp Kuss, ale 7 km pred cieľom dvakrát spadol. Išiel už cez svoj limit?

Nepamätám si, že by som mal niekedy tak "skrížené oči", že neviem odhadnúť zákrutu. Podľa mňa bol Sepp skôr vyplašený z toho momentu, že môže vyhrať etapu. Ten stres je často horší ako únava.

Navyše, tá druhá zákruta bola vystlaná matracmi a ochrannými sieťami, čo jazdcovi dopredu hovorí, že pozor, toto nie je štandardná zákruta. 

VIDEO: Pády Seppa Kussa v 20. etape Tour de France 2026

Dve etapy končili na vrchole ikonického Alpe d’Huez. Keď sa išlo v plnej dĺžke, Pogačar opäť ukázal, že je suverénne najlepší. 

Áno. On vedel, že ak chce vyhrať, musí ísť od začiatku kopca. No a tá rýchlosť bola násobne vyššia oproti všetkým ostatným. Na Alpe d’Huez predtým nikdy nevyhral, takže si chcel zapísať ďalšiu vec. 

V tej druhej už pomáhal Del Torovi, aby si udržal tretie miesto. Bol akýsi giga superdomestik (smiech) a napokon tie stupne víťazov udržali. Aj pre Del Tora je to skvelý úspech, hoci na Remca Evenepoela nemal.

Pódium síce nezískal domáci Francúz Paul Seixas, ale byť v 19 rokoch štvrtý na najslávnejších pretekoch sveta, je niečo úžasné.

Presne tak. Ja som ako 19-ročný išiel bicyklovať niekam do Afriky a tento chalan je štvrtý na Tour de France. Bol veľmi konštantný a stabilný. 

Ešte nemá tú úroveň, aby bol na pódiu, ale raz tam bude. Aj preto sú z neho Francúzi "roztrasení", pretože sa im konečne rysuje niekto, kto o štyri-päť rokov vyhrá Tour a ukončí francúzske čakanie.

Etapy na Alpe d’Huez sa nezaobišli bez problémov s divákmi. Tadej Pogačar ich odháňal, Einer Rubio skončil s dvadsiatimi stehmi na tvári. Mala by sa účasť fanúšikov obmedziť? 

Rozumiem ľuďom, ktorí to vidia v televízii a hovoria, že by to diváci nemali robiť. Ak by sa však postavili na ten kopec, som presvedčený, že by ich ten dav strhol a nikto by nestál na okraji cesty.

Cyklistika je jediný šport, kde máte možnosť prísť k superstar tohto športu, akou je Tadej Pogačar a tľapnúť ho po zadku, keď ide hore kopcom.

Na druhej strane, a to hovorím z vlastnej skúsenosti, ľudia vytvoria takú atmosféru, že zrazu necítite nohy alebo že vám "horia" pľúca. Aj to robí cyklistiku peknou a nič by som na tom nemenil.

Samozrejme, nechceme vidieť zábery ako na Rubia. Bolo to nepríjemné, ale v tom momente mal hlavu dole a bez brzdenia narazil do auta. Nechcem povedať, že to bola jeho chyba, skôr súhra okolností.

Už pomerne dlho sa vedú diskusie o tom, kto je najlepším cyklistom všetkých čias. Ste na strane Tadeja Pogačara alebo Eddyho Merckxa?

Často sa pozerá na výsledky, ale každá doba bola iná a mala svoju hviezdu. Ak by sme ich všetkých postavili v nejakej inej realite na štartovú čiaru, neviem, kto by z nich bol tým najlepším. 

Áno, zrejme Pogačar prekoná Merckxa v počte titulov na Tour aj víťazných etáp - verím tomu. Navyše, vytvára atmosféru, že pre neho je radosť jazdiť. Je lídrom, ktorý si váži, čo tím pre neho robí.

Určite je tam aj nejaké finančné vyrovnanie. Napríklad, Mark Cavendish nám kupoval hodinky a Tadej je určite typ človeka, ktorý to nenechá len tak.

Čo musia súperi urobiť, aby sa k nemu aspoň priblížili?

Na toto nie je recept. Jonas Vingegaard si nepovie, že zmením prípravu a budem ako Pogačar. Nefunguje to tak, že cez zimu vymení Malorku za Alicante, lebo tam sú kopce, a potom bude lepší.

Aj Tadejovi súperi robia všetko na 110 percent. Sú to profíci. Nepovedia si, že dnes namiesto tréningu pôjdem na kávičku alebo si zahrám PlayStation. 

Pogačar je však zjav, ktorý sa narodil s takými dispozíciami, že iní nemajú nárok. Našiel si šport, v ktorom ich vie prejaviť. Tento rok nemal na Tour rovnocenného súpera a išiel si svoju ligu.

Lance Armstrong v podcaste TheMove poznamenal, že Tadej vie, aký je rekord Tour de France, čím myslel svojich sedem titulov. Majú jeho slová po dopingovej minulosti váhu?

Treba si uvedomiť, kto je Lance Armstrong. Kým Jan Ullrich by takto nehovoril, on s tým nemá problém. Má trošku pravdu, že v tej dobe dopovali všetci a myslím si, že výsledky by bez dopingu boli podobné.

Verím, že by Armstrong niekoľko Tour vyhral, možno nie sedem. Samozrejme, nebolo to správne a cyklistike to veľmi uškodilo. Pogačar určite vie, že tu bol niekto, kto vyhral sedemkrát, ale podvádzal.

V septembri bude mať 28 rokov. Ako dlho sa udrží v takejto forme? 

To závisí od viacerých aspektov. Vidíme, že Vingegaard spadol, zlomil si kľúčnu kosť a rok je stratený. Práve preto je také hodnotné, keď niekto dokáže vyhrávať Tour de France niekoľkokrát po sebe.

Tento rok uspel s obrovským prehľadom. Od štartu v Barcelone až po dojazd v Paríži nešliapol vedľa a myslím si, že výkonnosť si ešte pár rokov udrží. Otázne je, či bude vedieť nájsť motiváciu. 

Cieľ o piatich žltých dresoch splnil a povedal, že bude hľadať nové ciele. Čo nimi môže byť? Vuelta, hetrik na MS či ME v Ľubľane?

Keď bude chcieť, tak všetko stihne do konca sezóny. Myslím si, že domáce ME budú pre neho niečo špeciálne. Organizátori určite postavili trať pre neho a verím, že tam bude chcieť ísť a zvíťaziť. 

Pri Vuelte je otázne, či bude chcieť ísť ďalšie tri týždne, alebo sa radšej zameria na majstrovstvá sveta. To si musia povedať v tíme podľa toho, ako sa bude cítiť. Na Tour to nebolo najhoršie (smiech).  

A či vyrovná rekord Petra Sagana? Je to veľmi reálne. Takticky vie zvládať jednodňové preteky veľmi dobre, a čím sú ťažšie, tým je to preňho lepšie. S trochou zveličenia sa Tadej môže zdolať iba sám.