Futbalistky znesú na ihrisku viac než muži. Ženský futbal na Slovensku napreduje

Futbal dlho považovali za výlučne mužský šport, hoci prvý ženský klub bol v Anglicku založený už v roku 1894. Počas prvej svetovej vojny sa futbal žien na britských ostrovoch stal veľmi populárny a po vojne niekedy lákal väčšie publikum, ako zápasy mužov.

V roku 1921 však anglický zväz vylúčil ženské tímy z ihrísk klubov registrovaných na zväze a ženský futbal postihol útlm. Trvalo dlho, kým sa znova dostal na výslnie.

Futbalnet sa v nasledujúcich dňoch bude venovať ženskému futbalu na Slovensku – o jeho súčasnom stave i vyhliadkach do budúcnosti porozprávala NATÁLIA LÁTAL-MACKOVIČOVÁ, pracovníčka SFZ pre rozvoj ženského futbalu.

Koľko žien hrá v súčasnosti na Slovensku futbal?

Momentálne máme na Slovensku spolu 3 183 aktívnych hráčok. Z toho 441 je nad 18 rokov a 2 741 hráčok do 18 rokov. V súčasnosti je 51 klubov, ktoré majú minimálne jedno dievčenské alebo ženské družstvo. Spolu máme 112 družstiev, ktoré sú zapojené do súťaží riadených Slovenským futbalovým zväzom, regionálnymi alebo oblastnými futbalovými zväzmi. Existujú aj dievčenské družstvá, ktoré zatiaľ ešte len trénujú, ale nehrávajú súťaže a máme aj kluby, ktoré sa venujú čisto dievčenskému či ženskému futbalu.

Aký je trend, stúpa počet futbalistiek?

Pred 9 rokmi, keď som začala pracovať na Slovenskom futbalovom zväze, bolo registrovaných okolo 700 hráčok, čiže počet sa zvýšil. Môžeme rozprávať aj o zvýšení kvality.

V poslednom čase obidve mládežnícke reprezentačné kategórie WU17 a WU19 postupujú z kvalifikačných turnajov do elite round, o čom sme v minulosti mohli len snívať. Keď som nastúpila na SFZ, mali sme len jedno mládežnícke reprezentačné družstvo WU19 a ženské seniorské reprezentačné družstvo. Ženská devätnástka vo svojich začiatkoch nemávala žiadne reprezentačné zrazy ani medzinárodné zápasy so zahraničnými súpermi pred kvalifikačným turnajom. Momentálne máme tri mládežnícke družstvá WU15, WU17 a WU19, ktoré majú pravidelné reprezentačné zrazy so zápasmi s inými reprezentačnými tímami.

Aké je podľa vás postavenie ženského futbalu na Slovensku?

V prvom rade musím podotknúť, že ženský futbal na Slovensku je amatérsky šport. Vieme, že amatérsky šport má ťažšiu pozíciu ako profesionálny a nie vždy sú v ňom ideálne podmienky. Týka sa to aj ženského futbalu na Slovensku, ktorý

nie je braný ako tradičný ženský šport, ako napríklad hádzaná, volejbal alebo basketbal. Keď sa rodič rozhoduje, na aký kolektívny šport dá svoju dcéru, väčšinou to nie je futbal.

Považuje sa ženský futbal stále za nejakú kuriozitu?

Zaujímavá otázka. Nakoľko sa pohybujem v ženskom futbale už skoro 27 rokov, neviem sa odosobniť, či sa ešte ženský futbal chápe ako kuriozita. Podľa môjho názoru už nie.

Čo by mohlo pomôcť napredovaniu ženskému futbalu na Slovensku?

Propagácia. Zlepšenie podmienok vo futbale a jeho postavenia v spoločnosti. Financovanie športu na Slovensku a podobne. Pomohlo by aj to, keby sa najvyššia ženská súťaž sprofesionalizovala, ako je to v zahraničí.

Vo väčšine klubov v prípravkách a u mladších žiakov sú dievčatá a chlapci spolu. Je to podľa vás dobrá prax, alebo by bolo treba od najmenšieho veku spraviť čisto dievčenské družstvá?

Je v poriadku, že dievčatá trénujú a hrajú spolu s chlapcami v jednom družstve, pre ich rozvoj a futbalový rast je to výborný spôsob napredovania. Avšak určite odporúčam zakladať aj čisto dievčenské družstvá prípraviek, kde najideálnejším spôsobom dievčatá získavajú celoživotný pozitívny vzťah k futbalu založený na zábave a na nových kamarátstvach.

Aká je situácia so ženami-trénerkami?

Momentálne určite lepšia ako v minulosti. Pred troma rokmi sme začali s projektom vzdelávania tréneriek na úrovni UEFA Grassroots C licencie čisto len pre ženy. Na spomínané vzdelávanie sa prihlásil vysoký počet žien, preto sme otvorili aj druhý ročník. Týmto projektom sme zistili, že o pozíciu tréneriek vo futbale je záujem.

Veľmi ma teší, že futbalistky, či už aktívne, ale aj tie, ktoré skončili futbalovú kariéru, majú záujem pokračovať na tejto pozícii. Dokonca pre niektoré ženy to znamená splnený sen. Zaujímavé bolo, že na vzdelávanie sa prihlásili aj ženy, ktoré nikdy nehrali futbal. S týmto projektom budeme chcieť pokračovať aj naďalej.

Druhá strana mince je, kde budú môcť vyškolené trénerky pôsobiť? Mnoho klubov má problém, že ich malé futbalistky nemá kto trénovať, a práve to by bol výborný začiatok pre tieto trénerky. Niektoré vyškolené trénerky fungujú v už existujúcich družstvách, iné zas založili svoje vlastné družstvá, poniektoré fungujú v rámci projektu SFZ – Dajme spolu gól.

Momentálne máme vyškolených deväť tréneriek s trénerskou licenciou UEFA A, tridsať s licenciou UEFA B a 182 s licenciou UEFA Grassroots C.

Je dôležité, či futbalistky trénuje žena alebo muž?

Nikdy ako hráčka som nezažila ženu ako trénerku. V tom čase to bola skôr rarita. Myslím si však, že v rámci realizačného tímu je veľmi dobré spojenie muž ako hlavný tréner a žena ako asistentka trénera, alebo naopak. Takto sa to napríklad osvedčilo v jednom nemeckom klube, kde v jednom družstve pôsobili hlavný tréner a asistentka trénera. Takéto spojenie sa im zapáčilo a aplikovali to aj do ostatných družstiev v rámci klubu.

Vy ste hrali aj v zahraničí. V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi ženským futbalom na Slovensku a v Anglicku či v Rakúsku?

Hráčsku kariéru som skončila už dávnejšie, medzitým sa situácia mierne zmenila. Čo však viem povedať, veľký rozdiel je v členskej základni, ktorá je u nás nižšia, ako v iných okolitých krajinách. Najväčší rozdiel vidím na klubovej úrovni, kde ženské družstvá majú neporovnateľne lepšie podmienky ako u nás Slovensku. Najmä tie družstvá, ktoré hrajú na najvyššej úrovni a sú účastníčkami ženskej Ligy majstrov. Tieto družstvá sú minimálne poloprofesionálne až profesionálne.

Čo by potreboval ešte ženský futbal na Slovensku, aby sa mohol rozvíjať?

Najmä financie, ale ako som už spomínala, financovanie športu je celoslovenský problém. A väčšiu podporu ľudí v jednotlivých kluboch, kde fungujú dievčenské a ženské družstvá. Česť výnimkám.

Plánuje zväz nejaké programy zamerané na ženský futbal pre školy? 

Slovenský futbalový zväz realizuje už niekoľko rokov úžasný projekt „Dajme spolu gól“.

Tento projekt začal v materských škôlkach, kde raz týždenne licencovaný tréner/ka realizuje zábavnou formou tréningy pre malých škôlkarov, dievčatá aj chlapcov. Touto formou sa snažíme už v skorom veku detičky zapáliť pre futbal, aby v ňom pokračovali neskôr aj na klubovej úrovni.

Minulý rok sa prvýkrát realizoval aj v rámci prvého stupňa základnej školy. Vďaka tomuto projektu zapájame a dávame možnosť malým dievčatkám vyskúšať si a zamilovať futbal, bez rozdielu či hrá futbal dievča alebo chlapec. Už v ranom veku sa učia všetky deti aj dospelí chápať, že futbal je hra pre všetkých. Okrem projektu Dajme spolu gól sa dievčatá zapájajú aj do iných projektov v rámci škôl a to sú školský pohár SFZ, McDonald Cup a podobne.

Aké boli vaše skúsenosti z hráčskych čias, cítili ste sa niekedy podceňovaná preto, že ste žena?

Moje hráčske skúsenosti vnímam už len ako spomienky, už je to dlhší čas. Moje spomienky sú len pozitívne. Futbal mi veľmi veľa dal. Určite boli situácie, keď som bola podceňovaná len preto, že som bola žena, ale nakoniec sa to otočilo a ľudia boli milo prekvapení, že aj žena dokáže hrať futbal a dobre.

Ale pamätám si, že som nemala rada, a nemám to rada ani dodnes, keď súper, muž, nehrá naplno, lebo som žena. Takéto podceňovanie som určite zažila, ale vždy to trvalo len chvíľu.

V čom je podľa vás ženský futbal iný ako mužský? 

Najväčší rozdiel vidím v prístupe dievčat a žien k futbalu. Vo väčšine prípadov sú veľmi zodpovedné a zanietené. Nieže by muži neboli, ale u chlapcov či mužov je väčšia možnosť sa uplatniť a živiť sa ním, čo je pre nich najväčší hnací motor.

Pre dievčatá je hnacím motor kolektív, láska a radosť z futbalu a tvrdá práca. Ďalším rozdielom, že ženy sú viac emocionálne, čo je asi prirodzené, ale na ihrisku futbalistky znesú viac ako futbalisti. Rozdiel vidím aj v interakcii hráčka–tréner. Futbalistky potrebujú väčšiu spätnú väzbu od trénera ako hráči.

Čo je podľa vás najväčší mýtus alebo mylný predsudok o ženskom futbale?

Je len mýtus, že ženy nevedia hrať futbal. Ak si niekto zamiluje ženský futbal, tak je to láska na celý život. Znamená to, že ten daný človek pochopil podstatu a krásu ženského futbalu. Čo znamená podstata? Spojenie ženskej krásy a futbalu. Dôkazom je môj manžel.