Mnohí ho považujú za najlepšieho hráča všetkých čias. Trojnásobný majster sveta, perfektný v zálohe aj v útoku. Meno Pelé sa stalo synonymom futbalu.
Pelé, vlastným menom Edson Arantes Do Nascimento, sa narodil 23. októbra 1940. Rodičia mu sľubnú kariéru predpovedali už v kolíske.
„Z neho bude veľký futbalista. Má to v nohách,“ vraveli.
I was named Edson, after Thomas Edison, because electricity had just been introduced to my hometown in Brazil when I was born.
— Pelé (@Pele) september 12, 2014
Pelého rodina patrila do najchudobnejšej vrstvy vtedajšej brazílskej spoločnosti. Často nemali čo jesť - a tak bol mladík nútený pracovať ako čistič topánok. Napriek tomu stále žil futbalom. Do školy začal chodiť len preto, aby sa naučil čítať a mohol sledovať futbalové úspechy Brazílie v novinách.
Jeho otec – tiež futbalista – neskôr dostal ponuku od veľkoklubu, no svojou hrou vedenie elitného mužstva nepresvedčil. João Ramos do Nascimento potom nastupoval len v niekoľkých miestnych družstvách.
Podľa neho mladý Edson nezdedil futbalový talent po ňom, ale po svojom strýkovi, ktorý bol takisto výnimočným futbalistom. V mladom veku ale tragicky zahynul.
V rodine ho volali Dico. Na prezývke, pod ktorou ho dnes pozná celý svet, má však sám značný podiel. Nikdy nevedel správne vysloviť meno svojho obľúbeného brankára Bileho z tímu Vasco de Sao Lourenco.
Keď počas hry vykrikoval „Bile“, znelo to skôr ako „Pile“ či „Pele“. Tieto skomoleniny boli impulzom pre jeho spolužiakov, ktorí ho začali volať Pelé.
Prezývku Pelé dostal Brazílčan od spolužiakov. FOTO - TASR/AP.
Mal len jedenásť rokov, keď si ho všimol bývalý brazílsky reprezentant Waldemar de Brito. Ten ho priviedol na skúšku do FC Santos, kde si mladý talent okamžite získal uznanie trénera a podpísal s klubom svoju prvú profesionálnu zmluvu.
Jeho debut prišiel v septembri, kedy skóroval vo víťaznom zápase Santosu.
Nenastúpil vo všetkých zápasoch a aj napriek tomu sa držal na čele streleckej tabuľky s najvyšším počtom presných zásahov.
Len desať mesiacov trvalo, kým Pelé dostal pozvanie do národného tímu. Ako obvykle, počúval vtedy športové správy, keď začul moderátora vymenúvať hráčov. Išlo o mená tých, ktorí sa dostali do širšieho výberu brazílskeho národného mužstva. A Pelé bol medzi nimi.
V roku 2008 si Pelé prevzal ocenenie za celoživotnú kariéru. FOTO - TASR/AP.
Nemohol tomu uveriť, no bol ochotný urobiť čokoľvek, aby reprezentoval krajinu. Tréningov sa zúčastňoval s oveľa väčším nadšením než jeho spoluhráči.
V prvom zápase proti Argentíne síce skóroval, Brazília ale napokon prehrala 1:2. Netrápil sa, jeho meno už rezonovalo aj na medzinárodnej scéne.
V klubovom dueli s Corinthians Pelého fauloval protihráč a vážne mu poranil koleno. Vedenie mužstva ho upokojovalo. Podľa hlavného kouča mal pred sebou dosť času na rekonvalescenciu.
Majstrovstvá sa však blížili a bolesť neustupovala. Pelé chvíľu zvažoval, že prenechá svoje miesto inému hráčovi, len aby neoslabil tím. Tréner ale nesúhlasil a zranený rodák z Minas Gerais cestoval s mančaftom do Švédska.
Pelé (vľavo) získal prvý titul majstra sveta už ako sedemnásťročný. FOTO - TASR/AP.
Kým jeho spoluhráči trénovali, on trávil čas na ošetrovni. Lekárom sa našťastie podarilo dať jeho koleno znovu do poriadku. To už bol šampionát v plnom prúde.
V poslednom zápase skupinovej časti Pelé asistoval dvojgólovému Netovi, prezývanému Vavá. V štvrťfinálovom stretnutí s Walesom strelil jediný gól duelu, v zápase s Francúzskom sa mu už podarilo zamiesiť na hetrik.
Ani domáce Švédsko neprekazilo spanilú jazdu Brazílie. Tá napokon i vďaka dvom zásahom Pelého vo finále zvíťazila 5:2.
Pelého debut na svetovom šampionáte priniesol Brazílii prvý titul z majstrovstiev.
Pelé už ako sedemnásťročný skóroval aj vo finále.
Takmer celé rodné mesto vyčkávalo Pelého triumfálny návrat. Na uliciach postávali davy a skandovali jeho meno. Od mesta Baurú dostal dar – auto. Osobný automobil si vtedy v Južnej Amerike mohli dovoliť len tí najzámožnejší.
Takto vytrhol Pelé svoju rodinu z biedy a definitívne vykročil cestou legiend. Kým prišli ďalšie majstrovstvá, stihol s FC Santos získať sedem titulov a zozbieral ďalších osem individuálnych ocenení. Na konto si pripísal 475 gólov.
S prichádzajúcim šampionátom v Čile bol Pelé považovaný za najžiarivejšiu hviezdu. Konfrontovaný s veľkými očakávaniami sa snažil nesklamať. Avšak gól a asistencia zo stretnutia s Mexikom boli jeho jediným prínosom.
V zápase s Československom sa zranil a cestu spoluhráčov za druhým titulom sledoval len z tribúny.
"Success is no accident. It is hard work, perseverance, learning, studying, sacrifice..." #MotivationalMonday #Pele pic.twitter.com/TFgVWE3MoX
— GreatSportsTeams (@Gr8SportsTeams) január 18, 2016
Sezónna bilancia pre neho napriek tomu zostávala pomerne pozitívna. Blysol sa v rozhodujúcich zápasoch Pohára osloboditeľov (Copa Libertadores) a začali o neho prejavovať záujem Európske veľkokluby.
Bolo len otázkou času, kedy Brazílčan prijme jednu z množstva lukratívnych ponúk. Pelého hodnotu okrem majiteľov Santosu brala na zreteľ aj brazílska vláda. Jeho odchodom do Európy by stratili príliš veľa.
Označenie Edsona Arantesa za Oficiálny národný poklad bol vyslovene vypočítavý akt, ktorý mal zabrániť jeho odletu z kontinentu.
Dvadsať vybraných Pelého gólov.
V roku 1966 bol opäť nominovaný do reprezentačného výberu Brazílie. V jej vedení vtedy došlo k výrazným zmenám a sám Pelé ich hodnotil veľmi negatívne.
Majstrovstvá v Anglicku sa pre neho opäť skončili predčasne. Tentokrát sa pod jeho odchod nepodpísalo zranenie. Bulharsko, Maďarsko aj Portugalsko vtedy našli spôsob, akým rozbiť mužstvo Vicenteho Feolu už v skupinovej fáze.
V roku 1969 ho vyzvali, aby sa zúčastnil prípravy pred nadchádzajúcimi majstrovstvami v Mexiku. Sprvoti odmietal, no neskôr pozvanie prijal.
Ešte v tom roku sa mu podarilo dosiahnuť míľnik, ktorý vo futbale doposiaľ nik neprekonal - strelil svoj tisíci gól. V zápase s klubom Vasco da Gama stanovil rekord, ktorým sa nezmazateľne zapísal do histórie.
On this day in 1969, I dedicated my 1000th goal to the children of Brazil. #PeleDay pic.twitter.com/NMtPM8sMJC
— Pelé (@Pele) November 19, 2015
Posilnený triumfom nastúpil na svoje štvrté majstrovstvá, ktoré boli zároveň jeho poslednými. Pelého odchod z medzinárodnej scény bol rovnako veľkolepý, ako štart. Nepokorená Brazília tretíkrát získala pohár Julesa Rimeta.
Fráza „Brazília 1970“ sa stala synonymom športového úspechu a zdatnosti. V šiestich stretnutiach skórovala devätnásťkrát, na štrnástich góloch mal podiel Pelé.
Po devätnástich sezónach v Santose plánoval oficiálne ukončenie kariéry. Trávniku sa však vyhýbal len krátko. Z času na čas ešte nastúpil v ligových zápasoch a v roku 1975 sa stal hráčom New Yorku Cosmos. Jeho tretia a zároveň posledná aktívna sezóna bola pre Cosmos víťazná.
Na archívnej snímke z 21. júna 1970 brazílski futbalisti nesú svojho spoluhráča Pelého po zisku majstrovského titulu v Mexico City. Vo finále Brazília zdolala Taliansko 4:1. FOTO - TASR/AP.
Posledný zápas Pelého kariéry bol priateľským duelom medzi N. Y. Cosmos a Santos FC, pričom Brazílčan hral za obe strany.
Edson Arantes do Nascimento je s 1283 gólmi, tromi majstrovskými titulmi a množstvom individuálnych ocenení považovaný za najtalentovanejšieho futbalistu. Najviac obdivovateľov mal, paradoxne, v radoch súperov.
„Občas mám pocit, že futbal vymysleli len pre tohto čarovného hráča,“ vyhlásil o ňom Sir Bobby Charlton.
„Po tom piatom góle som už aj ja mal chuť volať na jeho slávu,“ reagoval švédsky hráč Sigge Parling po finálovom zápase v roku 1958.
„Keď som uvidel Pelého v akcii, mal som chuť zavesiť kopačky na klinec,“ tvrdila francúzska legenda Just Fontaine.
„Pelé je jediný futbalista, ktorý prekonal hranice logiky,“ charakterizoval Brazílčana Johan Cruyff.
Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk
Tréner Slovenska dbá na výkonnosť.