Holanďanka Monique van der Vorstová minulý týždeň oslávila dvadsiate siedme narodeniny a podpísala zmluvu s cyklistickým tímom Rabobank. Žiari od šťastia. Pred rokom a pol bola na vozíčku. Súťažila s hendikepovanými športovcami. Dnes chodí a pripravuje sa na cyklistický debut medzi profesionálmi.
BRATISLAVA. Lekársky je to vraj veľmi zložité vysvetliť. Ako môže človek, ktorý mal nehybné nohy takmer desať rokov a poškodenú miechu, opäť začať chodiť.
„Lekári boli úplne šokovaní. Mysleli, že to je nemožné, pretože roky nedošlo k nijakému zlepšeniu. Nedávali mi žiadnu nádej,“ hovorí Monique van der Vorstová pre velonation.com.
Monique bola zdravé dieťa. V trinástich rokoch si podvrtla členok. Po banálnom zranení sa jej hromadila v chodidle tekutina a jej stav sa zhoršoval. Nič nepomáhalo. Lekári jej nohu chceli amputovať, pretože to začalo ohrozovať jej zdravie. Postupne strácala v nohách cit, až úplne ochrnula.
Na bicykli sa cítila voľná
„Pre trinásťročné dievča je to obrovský šok, keď ostane na vozíčku. Dlho mi trvalo, kým som sa s tým vyrovnala. Pomohol mi šport. Na upravenom bicykli som sa cítila voľná.“
Handbike ju uchvátil. Jazdila aj tridsať hodín týždenne a stala sa svetovou pretekárkou. Má tri tituly majstra sveta a dve strieborné medaily z paralympiády.
Pred hrami ju však pri tréningu zrazilo auto. Upadla do kómy, mala poškodenú miechu. Tu podľa lekárov stratila možnosť, že bude chodiť.
„Zotavovanie bolo veľmi ťažké. Túžila som však po paralympiáde. Robila som všetko naplno a v Pekingu som štartovala, hoci som musela súťažiť s ochranným golierom na krku.“
(video je v holandštine, ale s obrazovými ukážkami)
Pomohla jej ďalšia nehoda
Dnes opäť chodí a naplno športuje. Nečakaný zvrat nastal po tom, čo ju v roku 2010 v tréningu zrazil iný cyklista. Vypadla zo svojho handbiku a zranila sa. Jej stav sa najskôr výrazne zhoršil.
„Do svalov som dostávala bolestivé kŕče. Bolo to neustále. Do nôh i do chrbta. Nemohla som preto spávať. Lekári mi nevedeli pomôcť. Trvalo to vyše troch mesiacov. Paralýza navyše postupovala do hornej časti tela.“
Jedného dňa sa preľakla, keď pocítila v ľavej nohe svrbenie. „Robili mi všetky možné testy a nič nepotvrdili. Stále som sa nemohla hýbať. Ale postupne sa to začalo meniť.“
Vlani v júli urobila prvé kroky. Prešli mesiace, kým sa jej podarilo kráčať päť minút v kuse. „Nik mi nevie povedať, čím to je. Možno tomu napomohli spazmy (kŕče), ktoré boli bolestivé, akoby vám niekto dával elektrošoky.”
Za pol roka desaťtisíc km
Odkedy sa hýbe, denne jazdí na cestnom bicykli. Od mája tohto roka už zvládla vyše desaťtisíc kilometrov.
S tímom Rabobank sa spojila prostredníctvom fyzioterapeuta. O týždeň dostala ročnú zmluvu.
„Čaká ju veľa práce, ale Monique má veľmi silnú vôľu, čo ukázala viackrát počas kariéry. V tom sa od nej môžu ostatné dievčatá veľa naučiť,“ hovorí šéf ženského tímu Rabobank Jeroen Blijlevens.
„Mojím cieľom bude nabrať čo najviac skúseností, zosilnieť a udržať sa v pelotóne počas celých pretekov. Najskôr však musím byť fyzicky pripravená, aby som sa vôbec mohla postaviť na štart. V tíme je nás jedenásť. Budem musieť bojovať o svoju pozíciu,“ dodáva Holanďanka.
