Z ruín sú moderné arény. Ako sa na Slovensku rekonštruujú futbalové štadióny

BRATISLAVA. Na začiatku bolo aj video, ktoré ponúkalo pohľad na slovenské futbalové štadióny. Miestami pripomínali ruiny. Zničené tribúny, popraskané omietky, pleseň, hrdza, vysoká tráva.

„Väčšina z nich je v hroznom stave. Dvadsať rokov sa do infraštruktúry neinvestovalo,“ hovoril pred troma rokmi Ján Kováčik, šéf Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

Vtedy zväz schválil rozdelenie 45 miliónov eur zo štátnej dotácie na projekt rekonštrukcie, modernizácie a výstavby 21 futbalových štadiónov. Najväčšiu sumu prisúdili Trnave – trinásť miliónov eur.

Podmienkou účasti na projekte bola finančná spoluúčasť mesta alebo súkromného investora na úrovni 40 percent.

Ak teda zväz pridelí dotáciu napríklad 750-tisíc eur, klub, mesto alebo súkromný investor musia zaplatiť z vlastných zdrojov aspoň pol milióna eur.

Aj preto z projektu neskôr odstúpili Levice, Dolný Kubín a Topoľčany. Nahradili ich Skalica, Sereď a Žiar nad Hronom.

„V úvode sme si predstavovali, že to pôjde trošku rýchlejšie. Najmä čo sa týka samotnej výstavby,“ priznáva projektový manažér SFZ Peter Dedík.

Osem štadiónov je hotových

Celý projekt má byť stavebne dokončený do 30. júna 2018, hoci je naplánovaný až do roku 2022. Ministerstvo školstva posiela každý rok po štyri a pol milióna eur.

Dosiaľ teda štát poskytol osemnásť miliónov, zvyšných 27 uvoľní v priebehu ďalších šiestich rokov. Sklz sa vykrýva z úverov, ktoré sa potom refundujú.

„V zmysle memoranda medzi vládou, SFZ a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, máme možnosť čerpať úvery na prefinancovanie projektu. Tým pádom vieme štadióny financovať skôr, ako nám bude chodiť dotácia,“ vysvetľuje Dedík.

V nadväznosti na projekt schválil zväz smernicu, podľa ktorej musia štadióny spĺňať určité normy. Pre kluby v najvyššej súťaži to od sezóny 2017/2018 bude minimálne kategória UEFA 2. Musia mať teda napríklad vyhrievaný trávnik a umelé osvetlenie.

S prispením projektu sa zatiaľ postavil nový štadión v Trnave a zrekonštruovali sa stánky v Myjave, Poprade, Senici, Zlatých Moravciach, Podbrezovej, Žiline a Ružomberku.

Vo väčšine prípadov sa modernizácia týkala výstavby alebo rekonštrukcie tribún, zlepšenia sociálneho zázemia pre divákov, vybudovania vyhrievania hracej plochy, umelého osvetlenia či turniketového systému. V Žiline je ešte v pláne výstavba parkovísk.

Postavia tri nové štadióny

Vo fáze pokročilej výstavby sú štadióny vo Zvolene, Bardejove a v Skalici. Vo Zvolene sú takmer kompletné tribúny, v Bardejove momentálne robia vyhrievaný trávnik.

V Skalici dokončili nové šatne a vybavujú povolenie na vybudovanie osvetlenia. Vo všetkých týchto mestách by mali rekonštrukciu stihnúť ešte v tomto roku. Veľká časť búracích prác sa už realizovala v Humennom, ďalšie prebehnú tento rok.

V Dunajskej Strede a v Trenčíne vyrastú úplne nové štadióny. V Trenčíne časť búracích prác prebiehala už v roku 2014, v Dunajskej Strede zbúrali jednu tribúnu a klub pred týždňom odohral na starom štadióne svoj posledný ligový zápas.

Výstavba novej arény by sa mala začať už v polovici mája a mužstvo by sa do nej malo vrátiť v septembri (celá stavba má byť hotová v roku 2018).

„Kto si postaví nový štadión a kto zrekonštruuje starý, bolo na rozhodnutí klubov. Ale všetky kroky sú racionálne. Napríklad Dunajská Streda bude vedieť zápasy vypredať. Nielen na reprezentáciu, ale aj na ligu,“ myslí si Dedík.

Nový štadión vznikne aj v Košiciach, kde však najskôr musí prebehnúť verejná súťaž na výber zhotoviteľa stavby. Projekt má byť ukončený do júna 2018.

Chýbajú ešte tri zmluvy

Futbalový zväz zatiaľ podpísal zmluvy na výstavbu alebo rekonštrukciu 17 štadiónov (Národné tréningové centrum v Poprade zväz vlastní). Zmluvy zatiaľ nie sú podpísané s Banskou Bystricou, Prešovom a Sereďou.

„Zmluvy s Prešovom a Sereďou by mali byť podpísané v priebehu mája,“ hovorí Dedík. Špecifickým prípadom je Banská Bystrica, kde je majiteľom štadióna ministerstvo obrany.

„Dostaneme od štátu dotáciu na štadión, pri ktorého modernizácii bude našim partnerom opäť štát. Musíme nájsť model, ako to zrealizovať,“ priznáva Dedík.