Sú ako Real Madrid vo futbale? Skúsenosti im pomáhajú, blížia sa k rekordu

PREŠOV. Vo finále volejbalovej Niké extraligy na seba narazili momentálne dva najlepšie tímy na Slovensku. Ich filozofia je rozdielna.

Komárno disponuje extrémne skúseným kádrom. Čo meno, to na slovenské pomery pojem. Hráči majú na konte stovky štartov v reprezentácii. Emanuel Kohút je štvornásobným najlepším volejbalistom Slovenska, František Ogurčák vyhral anketu dvakrát.

Prešov sa spolieha na nadštandardnú volejbalovú kvalitu, ktorú tvoria predovšetkým hráči mladších ročníkov. Ťaží aj zo spolupráce s univerzitou.

V základnej časti mala miernu prevahu mlaď nad skúsenosťou. Prešovčania vyhrali dva z troch vzájomných zápasov a do play off šli z prvého miesta.

Vo finále však zatiaľ dominuje obhajca titulu. Komárno vyhralo úvodné dva zápasy na palubovke súpera a sériu hranú na štyri víťazstvá má výborne rozohranú.

Robia minimum chýb

„Vedeli sme, že to bude náročné, ale verili sme si. Je super, že sme zvládli oba zápasy,“ pochvaľoval si Matej Kubš, jeden z plejády mimoriadne skúsených hráčov Komárna.

„Ani Prešov nie je neskúseným družstvom, ale viac skúsenosti je určite na našej strane. Vo finále zavážia viac ako v základnej časti,“ poznamenal.

Z radov Komárna zaznievali hlasy o tom, že to bude dlhá finálová séria. Dokonca aj po prvom vyhratom zápase. Druhý ich ešte viac priblížil k vytúženému koncu.

„Tak sme si to možno ani nepredstavovali. Odohrali sme dva dobré zápasy a preto ideme domov s vedením 2:0,“ vravel univerzál Peter Mlynarčík, ktorý bol zakaždým ústrednou postavou duelu.

Predovšetkým v druhom stretnutí žiaril. Bodoval 28-krát, deň predtým 18-krát. Svojimi bodmi získal Komárnu takmer dva celé sety.

Okrem obrovských emócií zaihral na jeho tvári neraz úsmev. A to aj vo vypätých chvíľach. Bolo vidieť, že si finále užíva.

„Cítil som, že zápas dokážeme doviesť do víťazného konca. Veril som nášmu tímu, robíme minimum chýb,“ tvrdil Mlynarčík, ktorý mal dôvod na úsmev aj po zápase.

Pobavila ho otázka, či vidí podobnosť s futbalistami Realu Madrid. Skúsení hráči španielskeho giganta ako Modrič, Kroos či Benzema sa dokážu dokonale pripraviť na najdôležitejšie zápasy sezóny.

„To si netrúfam povedať,“ rozosmial sa. „V Lige majstrov sme určite nehrali tak dobre, ako hrá túto sezónu Real Madrid. Ale skúsenosti nám pomáhajú. Najmä v takýchto zápasoch, kedy na lavičke nie je tréner a vieme si pomôcť jeden druhému,“ priznal Mlynarčík.

Tréner Komárna Gabriel Chochoľak síce s mužstvom do Prešova pricestoval, ale pre vysoké horúčky zostal v hoteli.

Srdce bolo, ale bezpulzové

Prešovčania pred začiatkom finále avizovali veľký divácky záujem. Napriek Veľkonočným sviatkom sledovala oba úvodné zápasy plná hala. Okrem skupiny hosťujúcich priaznivcov veľa dôvodov na radosť nemala.

„Naša hra momentálne nie je hodná finále a nie sme dôstojným súperom pre Komárno. Je mi to trocha ľúto, pretože prišla plná hala, diváci boli skvelí,“ vravel na rovinu kapitán Šarišanov Martin Sopko st.

„V základnej časti sme boli mierne nad Komárnom, momentálne sme hlboko pod ním. Potrebujeme sa pozviechať najmä mentálne a dobre potrénovať, aby séria neskončila už o týždeň,“ zamyslel sa najskúsenejší hráč Prešova.

Tréner Erik Digaňa apeloval po prvom zápase na svojich zverencov. Chcel, aby ukázali väčšie srdce a zápal pre hru.

Druhé stretnutie začali Prešovčania výborne. Vyhrali prvý set, v druhom viedli 15:11. Potom už ale mal jasne navrch súper.

„Srdce tam bolo, ale rýchlo sa opäť znížilo na bezpulzové. Začiatok bol fajn, avšak potom prišiel výpadok. Asi sme sa spoliehali na to, že Komárno bude odovzdané a jeho hráči nebudú vládať,“ zamýšľal sa Digaňa.

Okrem skúsenosti poukázal aj na ďalší dôvod, prečo sa karta otočila.

„Hráme s diametrálne odlišným tímom než v základnej časti. Bez Lamanca, Ščerba nastupuje pár dní po výrone členka. V druhom zápase nám zo zostavy vypadol aj Mikovčík. Nejdeme zo seba robiť martýrov, ale sú to fakty. Súper cíti, že sme trochu oslabení a využil to,“ hovoril Digaňa.

Od realít do volejbalovej histórie?

Tretí a štvrtý zápas finálovej série volejbalistov je na programe budúci víkend v Komárne. Ak ich domáci tím zvládne, do klubovej vitríny pridá po roku ďalšiu trofej. 

„Určite sa o to pokúsime, ale nemôžeme si to nejako extra pripúšťať. Budeme sa naďalej snažiť hrať našu hru,“ tlmí eufóriu Kubš, ktorý sa v prípade úspechu zapíše do histórie slovenského volejbalu.

A nielen on, ale aj jeho spoluhráč Peter Kašper. Obaja majú na konte už sedem titulov, vlani vyrovnali rekord súčasného reprezentačného trénera Mareka Kardoša a Mariána Vavreka. Kubš s Kašperom sa teraz môžu v tejto bilancii osamostatniť.

„Vraveli sme si aj pred finálovou sériou, že ak sa naskytla táto šanca, bolo by pekné ju využiť. Je to jeden z motivačných faktorov pre nás,“ netají 33-ročný rodák z Banskej Bystrice, ktorý sa okrem volejbalu venuje aj práci s realitami.

„Fungujem v poloprofesionálnom režime, snažím sa čo najrozumnejšie skĺbiť volejbal s prácou. Je to náročné, ale dá sa to,“ tvrdí Kubš.

„Veci, ktoré mám rozrobené, nemôžem nechať len tak, prioritou je však teraz volejbal. Hráme síce cez víkendy, ale počas finále je dôležitá mentálna stránka,“ zdôraznil.

Sopko: Nie také stavy sa už zvrátili

Prešovčania sú rozhodnutí bojovať ďalej. Hlavy ešte nevešajú. „Budem sa ich chlapcom snažiť päť dní masírovať. Fyzicky a herne sme na tom dobre, len to musíme prezentovať na ihrisku,“ skonštatoval Digaňa.

„Viem, že je to ťažké, oproti nám sú viacnásobní majstri Slovenska. Avšak keď sa chcú naši hráči zaradiť k tým, ktorí niečo získali, musia o to bojovať,“ uvedomuje si Digaňa, ktorý sa pred siedmimi rokmi tešil z titulu ako hráč. Odvtedy Prešov na majstrovskú trofej čaká, o rok neskôr skončil druhý.

„Musíme si to rozanalyzovať a prísť do Komárna s tým, že ideme sériu zvrátiť. Nie také stavy sa už dokázali zvrátiť,“ burcuje Sopko St. Ten sa z majstrovského titulu s rodným mestom tešil aj v roku 2005.

„Nemáme dôvod si myslieť, že už je koniec série. Chceme priniesť rozhodujúce zápasy späť do Prešova. Či sú to len veľkohubé vyjadrenia alebo nie, to ukáže budúci víkend,“ dodal bývalý reprezentačný kapitán, ktorý v úvode tohto roka oslávil štyridsiatku.