Vůjtek: Petrovický má predpoklady, aby bol skvelý tréner

TRENČÍN. Pôsobí trochu ako deduško z rozprávky. A keď sa postavil na striedačku slovenskej hokejovej reprezentácie, pričaroval jej hneď medailu. Doteraz poslednú.

Bolo to pred siedmimi rokmi, na svetovom šampionáte v Helsinkách 2012. Podceňovaný tím, ktorí v príprave pred turnajom nevyhral žiadny zápas, získal striebro.

O rok neskôr Slováci pod jeho vedením postúpili na majstrovstvách sveta do štvrťfinále. Zatiaľ naposledy.

Na ďalších dvoch šampionátoch pod vedením trénera Vladimíra Vůjtka skončili na deviatom mieste.

„Bol to vrchol mojej kariéry. Mal som už určitý vek a chcel som skončiť v klubovom hokeji. Zrazu prišla ponuka zo slovenskej reprezentácie,“ načrtol Vůjtek.

Starším trénerom utiekol vlak

Hoci po prvom stretnutí s vtedajším šéfom hokejového zväzu Igorom Nemečkom a generálnym manažérom reprezentácie Ottom Sýkorom si zobral čas na rozmyslenie, hneď vedel, že ponuku stať sa koučom slovenskej reprezentácie prijme.

„V prvej sezóne sme dosiahli viac, ako sme čakali. Aj v ďalších rokoch sme odohrali kvalitné šampionáty. Nevyšla nám olympiáda v Soči. Bolo tam veľa vecí, ktoré sme nezvládli,“ hovorí 72-ročný rodák z Klimkovíc.

Po konci na slovenskej striedačke sa stal na rok trénerom českej reprezentácie, s ktorou na majstrovstvách sveta vypadol vo štvrťfinále s Američanmi.

Ďalšie dva roky bol asistentom trénera vo Vítkoviciach. Teraz v klube pracuje ako konzultant.

„Debatujeme s trénermi o hráčoch, systéme a hernom štýle. Keď majú záujem, poviem im svoj názor,“ naznačil Vůjtek.

Vrcholový hokej mu už nechýba. Viacerí jeho trénerskí rovesníci nemajú radi, keď sa o nich rozpráva či píše, že majú zastarané metódy. Cítia sa stále dôležito.