Je to úkaz v najlepšom zmysle slova, hovorí o džokejovi dostihový riaditeľ Marián Šurda. V deväťdesiatom štvrtom prežil po páde z koňa klinickú smrť. Párkrát jazdil Veľkú pardubickú na reverz. Josef Váňa vyhral najťažšie prekážkové dostihy na kontinente pred vyše týždňom šiesty raz. Džokej bude mať v utorok päťdesiatsedem rokov.
BRATISLAVA. Josef Váňa vyhral Veľkú pardubickú v 135-ročnej histórii týchto dostihov šesťkrát, najviac zo všetkých.
Najväčšia hviezda legendárneho podujatia pochádza z Valašska, kraja humoru i nepokojných duší. Tam, kde sa pije vínečko a jazdí na koni.
Mal šestnásť, keď ho vyhodili z poľnohospodárskeho učilišťa (odbor ošetrovateľ a chovateľ koní), lebo sa pobil o frajerku. Bol murárom a obsluhoval lyžiarsky vlek. Pred pätnástimi rokmi spadol z koňa, ktorý ho privalil. Pár dní ležal v kóme.
Zlomené kosti hrudníka mu odrezali kus pľúc. Dolámané mal azda všetky kosti, jazdí s umelým bedrovým kĺbom.
Búrlivák prestal po tejto skúsenosti piť, fajčiť, úplne zmenil životosprávu.
Váňov pri Karlových Varoch
S manželkou Pavlou (41) podniká. Obaja sa starajú o jednu stajňu pri Karlových Varoch. On v Mlýnci, ona v Bohuslavi, susediacich obciach. Minulý pondelok pripli na cestnej tabuli oznamujúcej, tu sa začína Bohuslav, informačný nápis rovnakej veľkosti: Váňov.
Behať mu lekár zakázal, preto sa stal rekreačným plavcom. Jeho syn, jeden z troch, už jazdí. Predpokladalo sa, že čerstvého víťaza z najťažších prekážkových dostihov Tiumena bude sedlať skôr Josef Váňa mladší než starší.
Trať Pardubickej meria 6900 metrov. Otec vyzval syna, aby si dva dni pred najťažším stíplom dali plavecké preteky na 690 metrov. Výsledok nevyzradili, Josef mladší naznačil: „Tatko si trúfa." V dostihovom športe je dosť príkladov starých majstrov.
Najväčšie rovinové dostihy Európy Cenu Víťazného oblúka v Paríži vyhral nedávno päťdesiatročný Ír Michael Kinane. Angličan Lester Piggott s neuveriteľným počtom 4493 víťazstiev v rovinových dostihoch triumfoval aj po šesťdesiatke.
Kapitán džokejov
„To je pravda, ale je rozdiel medzi rovinou a prekážkovými dostihmi. Najmä takými extrémne náročnými, aké sú v Pardubiciach. Josef Váňa je úkaz, anomália v dobrom zmysle slova. Ten človek nemá na sebe azda jedinú nezlomenú kosť. Dravec i umelec," charakterizoval českého jazdca riaditeľ bratislavského dostihového Závodiska Marián Šurda.
„Váňa je rešpektovaným kapitánom českých i slovenských džokejov, hoci sa takýto post nevolí. Zaslúžil si ho svojou kariérou i prístupom k dostihovému športu. Prináša mu to i isté výhody. Má právo prvého výberu, koho osedlá. Je mužom Pardubíc. Geniálny majster s tachometrom v hlave. V prenesenom zmysle slova, vyhral by náročnú rely trebárs v trabante nad bavorákom. Tiumen nebol ani zďaleka favoritom. Váňa však vedel, na koho sadá, a využil všetky prednosti koňa," opisoval nedávny Váňov triumf Šurda.
Veľká pardubická vznikla z tradície módnych anglických lovov v polovici 19. storočia. České lesné trate nie sú prirodzene na krásnych trávnikoch ako na ostrovoch.
Najťažšie dostihy kontinentu nerobí z Pardubickej predovšetkým extrémne náročná prekážka Taxisova priekopa, ale rôznorodý terén s mimoriadne náročným úsekom na oráčine. Taxis sa však skáče hneď v úvode dostihov. Kôň je stádové zviera, každý jazdec má čo robiť, aby sa nedostal do kolízie.
Má rád neposlušných
Prekážka sa najlepšie prekonáva úplne spredu alebo zozadu. Boli aj zlé časy, keď napríklad sovietske stajne vyslali štyri kone, aby napálili tempo. Dvaja z nich spadli aj s húfom ďalších, ostatné v riedkom poli išli na víťazstvo. „Pardubická si vyžaduje špeciálne pripravené kone. Tam nie je jedno, či sa cvála a skáče na suchu, alebo v daždi. Práve Váňa má úžasný cit pre momentálnu situáciu," vysvetľoval Šurda.
Váňa nie je najjemnejší jazdec, tak akurát. Nie je precitlivelý ani surový. Trénuje i vlaňajšiu víťazku Sixteen. „Tú by som za ťažkých okolností, ako boli, teraz nemohol jazdiť. Je to príliš rozmaznaná kráľovná." Prvé štyri víťazstvá dosiahol Váňa v sedle Železníka. To je rekord. „Mám rád nepoddajné povahy, skrátka ,hajzlíkov'. Železník bol taký. Lenivec. Povedal by som, dobre vedel, že naveky bude cválať so zranením. A občas to zneužíval. Musel dostať zopár výchovných lekcií. Kôň nie je zviera ako pes, aby si ho pán vychoval na svoj obraz. Každý je iný."
Víťaz je truhlík
Tiumena český džokej opísal ako truhlíka, mumáka. „Môžu na ňom rajtovať aj deti. Treba ho popchnúť, aby sa rozbehol. Potom je to paráda. Je ako stvorený na prekvapujúcu taktiku. Preto som si ho vybral."
Osemročný hnedý valach poľského pôvodu vyhral pre majiteľa Iva Köhlera zo stajne Köi Dent sídliacej v Prahe 2 250 000 českých korún. Váňa má z toho päť percent.
„Pán Köhler má dvadsať koní. Na prevádzku doplácal. Z tejto sumy môže zaplátať nejakú tú dieru." Váňa dostane 120-tisíc a nepovažuje to za nespravodlivé trebárs v porovnaní s priemerným futbalistom.
„V Anglicku alebo Írsku by som sa rozčúlil. Na ostrovoch chovajú plnokrvníky tristo rokov, v Česku začíname. Za sto rokov sa pomer medzi futbalom a dostihmi možno vyrovná," povedal džokej.
Manželia Váňovci hovoria, že výhra je tak práve na peknú dovolenku. Pôjdu na ňu osve. Niekto sa v Mlýnci a Bohuslavi (Váňove) musí postarať o kone.
