V tridsaťpäťke skončil, o štyri roky začal znova hrať. Odvtedy neprestal

Stretnutie 7. ligy ObFZ Dunajská Streda ŠK Čakany–DSC Orechová Potôň B sa začalo milou slávnosťou, tréner a zároveň stále aktívny hráč domácich Ľubor Tanáč totiž v týchto dňoch dovŕšil šesťdesiatku.

„Čo je moje tajomstvo? Odmalička hrávam futbal, a hrám ho doteraz,” smial sa oslávenec po otázke, ako sa udržiava vo forme. V mladosti robil aj atletiku, je teda zvyknutý trénovať individuálne, čo mu pomohlo aj počas jarnej koronavírusovej prestávky.

Tréner, ktorý môže stále hrať

Do tridsaťpäťky hral v Rapide Bratislava, za ktorý nastupoval aj v druhej Slovenskej národnej lige v posledných dvoch rokoch federálneho štátu. „Potom som sa rozhodol skončiť s futbalom, tri roky som vôbec nehral, venoval som sa robote. Chlapci, čo ma poznali z Rapidu, ma však prehovorili, tak som v 39 rokoch znovu začal hrať, tentoraz za Vrakuňu. Ešte ako 44-ročný som hral v tretej lige,” priblížil svoju kariéru Tanáč. Nastupuje v obrane, buď ako stopér, alebo ako krajný obranca.

Keď s ním už vo Vrakuni nepočítali, dostal ponuku robiť trénera v Čakanoch. „No a zistili, že ešte môžem pokojne hrávať!” dodáva so smiechom.

Narážky na vek si nevšíma. Ešte bol hráčom Rapidu, keď naňho v Nových Zámkoch vykrikovali: „Čo to hráš, ty sopliak?”

„Aký sopliak?! Mám 34, som najstarší na ihrisku,” odvetil vtedy Tanáč, ktorému nechýba zmysel pre humor a dobrá nálada.

Noví spoluhráči mu zvyčajne automaticky začnú vykať, ale hneď ich usmerní: „Žiadne vykanie!”

Aj v 7. lige sa hrá na maximum

V Čakanoch sa trénuje dvakrát týždenne, on však chodí len raz, lebo hráva aj za starých pánov Vrakune. „V pondelky mám zápas starých pánov, ak by som mal aj v utorok tréning, to by už bolo moc,” vyhlásil Tanáč, ktorému pri mužstve v Čakanoch pomáhajú aj iní, ale predzápasovú taktiku určí on. „Samozrejme, v šatni si vždy povieme, ako chceme hrať. Lenže niektorí na to potom veľmi rýchlo zabudnú,” vyhlásil energický hrajúci tréner. Jeho tím je momentálne na ôsmom mieste 16-člennej 7. ligy, béčko Orechovej Potône zdolali 3:1.

Tanáčovi sa dlho vyhýbali vážnejšie zranenia, hoci ako 34-ročný mal zlomený lakeť. Pred dvomi rokmi však mal natrhnuté krížne väzy v kolene. Desať mesiacov si nekopol do lopty, ale definitívny koniec neprichádzal do úvahy. „Aj keby mi to lekári nariadili, aj tak by som to robil po svojom. Dokiaľ budem môcť svojimi výkonmi pomôcť mužstvu, tak by som rád hrával. Ale už to asi nebude dlho, lebo predsa, rýchlosť už chýba. Pritom obranca musí byť rýchly, lebo do útoku sa dávajú najrýchlejší hráči,” konštatuje.

Hoci dedinský futbal má svoje špecifiká, Tanáč sa domnieva, že jedna zásada platí pre všetky úrovne. „Je jedno, či to je najnižšia súťaž alebo prvá liga, pokiaľ človek nevydá zo seba všetko, neuplatní sa. Futbalista buď ten zápas odohrá na maximum, alebo to odflákne, a potom to nemá zmysel,” zdôraznil.

Boli ste svedkami zaujímavého futbalového momentu, videli ste parádny gól, akciu, alebo inú nezvyčajnú situáciu v zápase? Dajte nám o tom vedieť na futbalnet@sportnet.sk

Aj vy tvoríte obsah futbalnetu! Ďakujeme!