Martin Štrbák si v Minsku hneď spomenul na Vancouver

KOŠICE. Martin Štrbák, člen zlatej slovenskej hokejovej generácie z úvodnej dekády tohto milénia, zostal pri milovanom odvetví aj po skončení hráčskej kariéry. Najprv v trocha nenápadnej úlohe pri mládežníckej reprezentácii.

V uplynulých dňoch ale jeho meno znova zarezonovalo naplno. Stal sa totiž manažérom olympijského výberu Slovenska na blížiacom sa turnaji Euro Ice Hockey Challenge v rakúskom Grazi (9. – 11. február, súperi Slovenska budú Rakúsko, Francúzsko a Nórsko).

Denník Korzár vyspovedal bývalého výborného obrancu v súvislosti s rôznymi témami, týkajúcimi sa jeho hokejovej i mimohokejovej súčasnosti.

Na post generálneho manažéra zatiaľ nemyslí

Ako sa zrodilo vaše menovanie do funkcie manažéra olympijského výberu Slovenska? Ako vnímate tento post?

„Začalo sa to mojou výpomocou v pozícii konzultanta pri reprezentácii Slovenska do 17 rokov. Túto pozíciu mi Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) ponúkol už skôr. Na vyhodnotení reprezentačných akcií v Bratislave som bol oboznámený s ponukou na iný post, manažér olympijského výberu. Po krátkom zvážení som túto ponuku prijal. Následne ma do nej zvolil Výkonný výbor SZĽH.“

Spomenuli ste pozíciu konzultanta pri sedemnástke. V čom pozostáva gro tejto vašej práce?

„Oslovil ma nový prezident SZĽH Martin Kohút a celkom ma to zaujalo. Snažím sa byť nápomocný trénerom. Sledujem hráčov, najmä ročník 2000, ale i mladších, to, ako sa javia na domácej i medzinárodnej úrovni. Svoje poznatky a postrehy posúvam trénerskému štábu.“

Dajú sa súčasné aktivity chápať ako váš prechod na funkcionársku stoličku?

„Zatiaľ nie som v dennodennom funkcionárskom dianí. Ako hráč som sa vždy náramne tešil do reprezentácie a preto som prijal aj súčasnú funkciu manažéra. Prvotná úloha bolo zloženie realizačného tímu, v týchto dňoch pracujeme na vytvorení záverečného 22-členného hráčskeho kádra. Je to niečo diametrálne odlišné v porovnaní s tým, keď som bol hráč. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.“

Vedeli by ste si sám seba raz predstaviť v pozícii generálneho manažéra slovenskej reprezentácie?

„To sú zatiaľ veľmi predčasné úvahy. Celý doterajší hokejový život som strávil v pozícii hráča, na akúkoľvek inú funkciu musím predovšetkým nazbierať potrebné skúsenosti. Pred sebou mám prvú výzvu, turnaj v Grazi. Verím, že v Rakúsku dosiahneme dobré výsledky.“

Neporaziteľní Bielorusi, autogram od Lukašenka

V úvode roka ste v pozícii kapitána viedli slovenský tím na Vianočnom pohári v bieloruskom Minsku. Podujatí, ktoré je považované za neoficiálne majstrovstvá sveta veteránov. Ako hodnotíte túto skúsenosť?

„Po minuloročnom úspechu, keď Slovensko siahlo vôbec prvýkrát za zhruba desaťročnú éru účinkovania na tomto turnaji na medailu, boli ambície opäť vysoké. Chceli sme minimálne zopakovať vlaňajšok. Nepodarilo sa, skončili sme nakoniec štvrtí. Po vysokých víťazstvách s Ruskom a Nemeckom by nás do finále posunul akýkoľvek bodový zisk s Fínmi. Žiaľ, ten zápas nám vôbec nevyšiel. V zápase o 3. miesto sme nastúpili proti mužstvu Spojených arabských emirátov. V úvodzovkách. Hráči súpera boli rôznorodej, len nie arabskej národnosti. Fíni, Švédi, tuším i Lotyši či Bielorusi, navyše mladí chlapci. To sa v zápase naplno prejavilo a hoci sme rýchlo viedli 2:0, prehrali sme 3:4. Priznám sa, že som bol sklamaný z toho, že sme nesiahli na medailu. Manažér nášho tímu Štefan Pjontek hovoril, že do ďalších rokov sa bude snažiť zložiť ešte silnejší tím.“

Podľa toho, čo hovoríte, sa zdá, že ide o dosť vážny turnaj.