FINTICE. „Rád by som Vám dal do povedomia klub OŠK Fintice. Tím, ktorý sa roky zachraňoval v štvrtej lige, vypadol do piatej ligy a hrá s vyložene domácimi hráčmi, ktorí sú diametrálne vekovo odlišní. Stálice ako Gmitro (43 rokov) Lukošík (41) a Žemlička (40) sú len vrchol ľadovca. Sú vhodne doplnení mladými, dravými a na svoj vek rozumnými hráčmi,“ napísal nám čitateľ do redakcie.
OŠK Fintice je po piatich kolách na štvrtom mieste Šarišskej skupiny V. ligy VsFZ. Na domácej pôde vyhrali všetky tri stretnutia, z dvoch zápasov na ihriskách súperov však zatiaľ nemajú ani bod.
„Nepoznáme ešte túto súťaž, nevieme, aké sú šance. Keď bude šanca postúpiť, tak sa tomu nebudeme brániť, ale keď nie, nič sa nestane. Budeme ďalej robiť a tešiť sa z toho, že môžeme hrať futbal,“ uviedol pre Sportnet predseda klubu Martin Gmitro.
Klub pôsobil od roku 2003 nepretržite v štvrtej lige, no po minulej neúplnej sezóne padol o súťaž nižšie.
S vlastnými hráčmi
„Pravdepodobne sme neboli konkurencieschopní s vlastnými hráčmi. Preto sme boli posledné roky v tabuľke vždy vzadu. Teraz sme už nemali šancu to zachrániť. Boli sme predposlední a poslední traja vypadávali. Berieme to ako nový začiatok a veríme, že časom sa vrátime do štvrtej ligy,“ zdôraznil Gmitro.
V dedine so 2200 obyvateľmi pri Prešove sa spoliehajú na miestnych futbalistov. „Snažíme sa pracovať s vlastnými hráčmi. Tí cudzí, ktorí u nás hrajú, sa sem presťahovali, lebo sme prímestská obec. Stavajú tu domy, už ich berieme za vlastných. Ak by som to chcel vyjadriť percentuálne, tak u mužov je možno 80 percent domácich hráčov. V doraste a u žiakov robíme so svojimi,“ prezradil zanietený funkcionár.
Vplýva na nich otcovsky
Pandémia ovplyvnila aj tento klub. „Trošku je problém s mládežou. Niektoré deti si odvykli od futbalu a už sa nechcú vrátiť. Bol som z toho prekvapený, ale asi u nich to ešte nie je také zakorenené. U starších, u dorastencov a u mužov nie je problém, oni sú už zvyknutí na športový život,“ podčiarkol Martin Gmitro.
V klube má veľa funkcií, je aj ISSF manažérom, trénuje dorast a stále aj hráva. Vo veku 43 rokov je najstarším členom kádra.
„Najmladší hráči majú osemnásť rokov. Môžem na nich vplývať tak otcovsky,“ smial sa Gmitro. Dodal, že všetci mu tykajú, ale niektorí sú z toho trošku v rozpakoch a „vyhýbajú sa osloveniu“.
Hrá na poste stopéra. Ako väčšina hráčov po štyridsiatke, aj on sa časom posúval dozadu. Teraz si už musí dať pred stretnutím prášky a neraz pôjde aj cez bolesť. „Niekedy sa na ihrisku trápim. Štyridsaťročný človek nemôže stíhať pri osemnásťročnom,“ hovorí.
Verný svojej dedine
Počas celej svojej kariéry pôsobil vo Finticiach. Od roku 2003, keď sa vrátil zo základnej vojenskej služby, je aj funkcionárom, vtedy z neho spravili tajomníka klubu.
Nad odchodom nikdy nerozmýšľal. „Aj keď ma lákali, ja som nikdy nehral futbal preto, aby som hral inde. Hral som pre radosť a keď zo mňa spravili funkcionára, tak už som to bral ako vec cti: nemôžem odísť z klubu, ktorému funkcionárčim,“ uviedol.
Dedinský futbal je aj podľa neho fenomén, ktorý robia ľudia zadarmo, na úkor svojej rodiny, svojho voľného času, svojich peňazí. Vidí však, že hráčov ubúda. Majú viac možností venovať sa iným športom, navyše mnohí mladí odchádzajú študovať či pracovať do zahraničia.
„Možno sa dediny budú spájať a nebude v každej obci futbal. Možno sa bude hrať aj na striedačku, pol roka v jednej dedine, pol roka v druhej,“ zamyslel sa nad budúcnosťou nižších súťaží Gmitro.
Želá si, aby vo Finticiach futbal fungoval aj naďalej. „Také ciele, aby sa tu hrala tretia či štvrtá liga, si nedávame. Futbal nehráme preto, aby tu bola vyššia súťaž. Futbal je tu preto, aby tešil domácich hráčov a fanúšikov, aby bol funkčný. Bol by som rád, ak by sa našiel nejaký nástupca, ktorému by som to mohol plynule predať a všetko by fungovalo ako má,“ uzavrel Martin Gmitro.
