Nikdy ho nedobehnú, tušili legendy a tlieskali Saganovi

BRATISLAVA. Rovno zopár metrov od tribúny pre čestných hostí je cieľová čiara. Na druhej strany cesty je bariéra, kde sa tlačia tisícky ľudí.

Okrem výborného výhľadu na cieľovú rovinku majú prominenti aj perfektný výhľad na veľkú obrazovku, kde môžu sledovať preteky.

Lepšie ako doma pred televízorom. V prvom rade sedia bok po boku legendy a víťazi – Eddy Merckx, Johan Museeuw aj najstarší žijúci víťaz pretekov Okolo Flámska Roger Decock.

Pozorne sledujú, čo sa deje na trati.

Kým hlásateľ tvrdí, že náskok vedúceho pretekára klesol a Fabian Cancellara so Sepom Vanmarckom sa približujú, Decock, víťaz z roku 1952, krúti hlavou. Starý pán si je istý.

„Nikdy ho nedobehnú,“ vraví.

„Dobehnúť Sagana? To bude veľmi ťažké,“ odvetí mu Merckx

„Skutočne skvelý pretekár,“ pridá sa aj trojnásobný víťaz slávneho Ronde Musseuw.

Vo Flámsku chcel vyhrať

Legendy si užívajú napínavý záver stého ročníka klasiky Okolo Flámska. Keď okolo so zdvihnutými rukami prefrčí Sagan, stoja a tlieskajú mu.

Práve v nedeľu 5. apríla sa mal konať 104. ročník slávnej klasiky. Pre pandémiu vírusu SARS-CoV-2 ju ako väčšinu športových podujatí organizátori museli zrušiť.

Petrovi Saganovi Okolo Flámska prirástla k srdcu a už po prvých štartoch si ju obľúbil pre búrlivú atmosféru aj náročnú trasu.

„Veľmi rád by som tu niekedy vyhral,“ vravel, keď mal 22 rokov. Sen sa mu splnil v roku 2016. Vo flámskom mestečku Oudenaarde vybojoval prvé víťazstvo na klasike, ktorá patrí medzi najslávnejšie.

Záznam klasiky Okolo Flámska 2016

Majster sveta už vtedy patril do okruhu favoritov, hoci na flámskych klasikách bol stále až za dvojicou legiend Fabian Cancellara – Tom Boonen.

Cancellara svoj moment premeškal

Práve Švajčiar sa v roku 2016 lúčil s kariérou. Už na štarte vedel, že sa na klasiku nevráti ako pretekár, o to viac túžil po triumfe. Bol by preňho rekordný štvrtý.

„Vedel som, že to bude poslednýkrát a cítil som to, ale od rána som tušil, že toto nebude môj deň, hoci som sa snažil myslieť len na preteky a urobiť maximum,“ opisoval Cancellara.

Priebeh bol napínavý. Od štartu sa neustále pelotón delil a spájal na menšie skupinky. Situácia sa často menila. Favoriti sa však viac-menej držali pri sebe. Akoby čakali na záver.

Keď sa 32 kilometrov pred cieľom pustil do úniku Michal Kwiatkowski, Sagan neváhal a hnal sa za Poliakom. K nim sa do partie pridal Belgičan Vanmarcke. Ďalší cyklisti zaváhali.

Cancellara to vnímal tak, že na útok je priskoro.

„V takýchto momentoch sa buď rozhodnete okamžite zareagovať alebo vyčkať a Fabian čakal. Snažili sme sa trojicu dobehnúť,“ opisoval pre Cyclingnews športový riaditeľ Cancellarovho tímu Trek Dirk Demol.

Trojica nemala veľký náskok, spojila sa s ďalšou skupinou, no aj tak ich odstup postupne klesal a dostal sa na 20 sekúnd. Nič nenasvedčovalo tomu, že víťaz musí byť z vedúcej skupinky.

„Útok s Kviatkowským bol veľmi dobrý ťah. Bol som práve za ním, tak som sa chytil. Stavil som všetko na útok už viac ako 30 km pred cieľom,“ opisoval Sagan pre televíziu Sporza.

Napínavý záver na plný plyn

Keď sa Švajčiar o desať kilometrov neskôr zozadu pustil do útoku na Oude Kwaremonte, posunul sa za pár chvíľ takmer za vedúcu dvojicu Sagana s Vanmarckom.

Súperi akoby stáli, keď popri nich preletel akoby nič. Lenže Sagan s Belgičanom boli stále na čele. Hoci ich náskok bol už len kozmetický.

Sagan však nečakal, kým ich Cancellara dostihne. O niekoľko kilometrov ďalej na Paterbergu ušiel všetkým.

„Za to, ako zaútočil na Paterbergu, si zaslúži veľký rešpekt,“ chválil ho neskôr Tom Boonen.

Do cieľa ostávalo 13 kilometrov po rovine. Lenže za chrbtom mal štvornásobného majstra sveta v časovke – Cancellaru.

„Zaber, zaber. Saganovi sa viackrát stalo, že mu došli sily,“ kričal Cancellarovi do vysielačky z tímového auta Dirk Demol. Švajčiar mal smolu, že Vanmarcke sa s ním už nedokázal striedať, pretože mu došli sily, a tak sa vlastne preťahoval len so Saganom.

Hoci dokázal náskok skresať, nikdy sa k majstrovi sveta nepriblížil na viac ako na 17 sekúnd. Na cieľovej rovinke zozadu spoločne s Vanmarckom sledoval ako Sagan oslavuje víťazstvo. Prvé na monumentálnej klasike.

Najskôr zdvihol obe ruky nad hlavu a za cieľom fanúšikov potešil aj jazdou na zadnom kolese.

„Som šťastný, že som zvíťazil. Preteky boli veľmi náročné, celý deň sme šli na plný plyn,“ hovoril Slovák v cieli.

Hoci vedel, že v šprintérskom súboji by mal obstáť aj proti Cancellarovi a Vanmarckovi, neriskoval to. Šliapal ako o život, aby mal prvú priečku istú.

„Keď sme v skupine, nik so mnou nechce spolupracovať. Je lepšie prísť do cieľa sám. No nie nič ľahké ujsť všetkým súperom,“ dodal.

Sagan bol príliš silný

Víťazstvo Sagana v roku 2016 bolo symbolické v tom, že ďalšie roky má byť favoritom na klasikách on, kým kariéra Švajčiara sa končí.

„Nie som šťastný. Súťažím, aby som vyhrával. Lenže nebol som v správnej chvíli vpredu a musel som naháňať súperov. Robil som, čo sa dalo, no nie som superman. Peter bol dnes príliš silný. Vyhral zaslúžene,“ hovoril Cancellara pre televíziu Sporza.

Víťaz bol po náročných pretekoch šťastný a ešte na tlačovej konferencii sa aj usmial a pridal žart. Vraj možno víťazstvá prichádzajú vďaka zostave jeho tímu.

„Posledné tri víťazstvá som dosiahol, keď sme boli na štarte traja Slováci – ja s bratom Jurajom a Michael Kolář,“ hovoril s úsmevom.

No únava z pretekov akoby Sagana obrala aj o sily na to, aby si prvý triumf na monumente vychutnal. Po rozhovoroch s médiami nastúpil do auta organizátorov, kde bola aj kamera, ktorá mala zachytiť vzácne momenty jeho radosti.

„Povedz niečo do kamery. Ahojte, ja som Peter Sagan,“ povzbudzoval ho manažér Gabriele Uboldi.

„Každý ma pozná...“ odvetil s unaveným výrazom Sagan a kameru vypol.