Životná sezóna? Bez Paríža, ale s tromi medailami. Dlho som na ne čakala, tešila sa Michaličková

O triatlonistoch sa hovorí, že si nevedia vybrať šport, preto musia súťažiť v troch. Jeden sa im totiž máli. ZUZANE MICHALIČKOVEJ (22r) sa mália aj tieto tri. Je to multitalent a pravý nadšenec. Robí vyše desiatky disciplín. Táto sezóna však pre ňu bola životná práve v jej hlavnom športe - triatlone. Hoci jej tesne ušla účasť na olympijských hrách v Paríži, dokázala vybojovať až tri medaily na dvoch šampionátoch.

"Vždy som bola dobrá, ale chýbala mi medaila. Moje rovesníčky ich mali, či už z európskych pohárov alebo z juniorských kategórií. Jediná som ju nemala. Veľmi ma potešilo, keď som získala prvú," vraví slovenská triatlonistka.

Ste veľký športový fanatik. Bolo to tak vždy? 

Odmalička. Pri športe som aj vďaka starším súrodencom. Keď išli na cyklistické preteky, ja som musela ísť s nimi. Nemala som na výber. 

Vaša cesta k športu viedla cez súrodencov? 

Rodičia nás viedli k športu. Mám troch starších súrodencov a mladšiu sestru a všetci boli pri športe. 

Vaše športové nasadenie akoby rokmi stále gradovalo. Tento rok to na prvý pohľad vyzerá, že takmer nemáte voľno. Koľko víkendov z roka máte súťaže? 

Mávam veľa súťaží, ale mnoho z nich absolvujem tréningovo. Najmä tie, ktoré absolvujem na Slovensku. Väčšinou sa pripravujem na nejaký vrchol a potom absolvujem viacero pretekov. Celý súťažný plán má hlavu a pätu, hoci mnohí tomu nerozumejú.

S mojim tímom však pracujeme na súťažnom programe tak, aby mi to vyhovovalo. Veľakrát si poviem, na ktoré preteky chcem ísť, a na ktoré nechcem ísť, a mnohé absolvujem z plného tréningu, pretože najlepší tréning sú preteky. 

Celú štatistiku nemám šancu obsiahnuť. Zbežne som zachytil, že ste absolvovali 17 medzinárodných triatlonov, k tomu štarty na plaveckých pretekoch, na atletických majstrovstvách Slovenska, k tomu preteky v horskej cyklistike, cyklokros. Vy sa prakticky nezastavíte.

Všetci to berú, že nie je v poriadku, keď idem na atletickom šampionáte Slovenska 3000 metrov cez prekážky a v ten istý deň aj 5000 metrov aj štyristovku. Je to nezvyčajné, ale chodím to len tréningovo. Aj teraz sa chystám na majstrovstvá Slovenska v krátkom bazéne.

Snažím sa podporiť kluby, v ktorých odmalička fungujem. Účasťou na týchto súťažiach pre ne získam nejaké body do hodnotenia sezóny. Plus pre mňa je to ďalšia skúsenosť a ďalší tréning. Každé preteky beriem ako kvalitný tréning. Naopak keď idem na preteky do zahraničia, tam vylaďujem formu.

Na Slovensku sa porovnávam s najlepšími, lebo chcem byť najlepšia na Slovensku, aby som mohla v zahraničí súperkám konkurovať. 

Ako to berú atléti, plavci, keď prídete na ich šampionát a bojujete o najvyššie priečky, hoci pre vás je o len tréning?

Zo začiatku to mnohých veľmi ‚žralo‘. Nevravím, že dnes sa z toho tešia, že keď ich zdolám. (úsmev) Ale ja sa už na cyklistickú alebo plaveckú partiu teším. Odmalička na tých súťažiach fungujem a teším sa na ten kolektív. Je to pre mňa zábava. Oveľa radšej súťažím ako trénujem, preto mám oveľa viac súťažných štartov ako niekto, kto trénuje a absolvuje jeden štart za mesiac. Som súťažný typ. 

Motivácia vychádza z vášne pre šport? 

Je to moja srdcovka súťažiť a porovnávať sa s najlepšími. Odmalička som bola zvyknutá, že ideme na preteky. Niekedy som ani nevedela kam idem a aké preteky to vlastne sú. Rodičia ma zbalili, prišli sme niekam a až tam som zistila, že napríklad dnes ideme cyklistiku. Odmalička to beriem ako rutinu.

Ak sme nemali v pláne žiadne preteky, tak sme šli aspoň na túru. Aj teraz uplynulý víkend sme boli na turistike na návšteve u brata. Každý víkend sa snažím tráviť aktívne, ale preteky sú moja srdcovka a napĺňa ma to. 

Nebojíte sa vyhorenia, že by mohol prísť bod, kedy toho bude príliš? 

To ani nie. Všetko sa snažím robiť hravou formou. Nerobím od januára do decembra len letný triatlon. Keď vidím triatlonistov, ako robia dokola to isté, je mi z toho zle. A som šťastná, že môžem robiť cyklokros, horské bicykle, behy do vrchov, plavecké preteky, bežecké lyžovanie, skialpy.

Je to obrovská všestrannosť. Neviem si predstaviť robiť ako ostatní triatlonisti stále to isté dokola. Ja mám ten šport pestrý. To platí a v posilňovni alebo v bazéne. Snažím sa stále obmieňať tréning. V bazéne robím polohovky, striedam plavecké štýly. Na bicykli mám veľmi rada horskú cyklistiku a cyklokros. 

Keď máte taký široký záber, máte v rámci tých športov aj svoju srdcovku? 

Obľúbila som si cyklokros. Veľmi ma baví. Ale celkovo mám rada rýchle veci. V plávaní päťdesiatky, stovky, dvojstovky. V cyklistike je to adrenalín, teda horská cyklistika a cyklokros. Ale o to je náročnejšie skladať tréningové plány. (úsmev) Snažíme sa, aby to bolo pestré a je náročné to skladať. Často to riešime s tímom a plán stále upravujeme. Preteky meníme aj podľa toho, ako sa cítim. 

Nestane sa vám, že nemáte chuť v daný deň na súťaž, ktorú máte naplánovanú? 

Veľakrát, nebudem klamať. To sa stáva aj na tréningoch. Nie vždy mám chuť trénovať alebo súťažiť. Ale aj vtedy sa snažím dať do toho sto percent. 

Aj v lete sa mi stalo, že som mala veľa súťaží kvôli olympijskej kvalifikácii v triatlone. Bola som z toho psychicky aj fyzicky unavená. Potrebovala som si oddýchnuť. Vrátila som sa na Slovensko a šla som na preteky, na ktoré som sa tešila. Kvalifikácia bola dosť náročná. Teraz cez sviatky budem mať koniec sezóny a oddýchnem si. 

Ako vyzerá váš oddych cez sviatky? 

Teraz sa naplno venujem vysokej škole a nestíham toľko trénovať. Vyhovuje mi to, ale zase snažím sa plniť aspoň nejaké základné ciele. Napríklad spraviť denne 10-tisíc krokov. Alebo sa aspoň ísť prejsť. Každý deň sa snažím robiť niečo aktívne. Cez sviatky možno pôjdem na turistiku alebo si zaliezť na lezeckú stenu. Ale viacmenej aj cez sviatky si doprajem oddych. Po celom roku si telo žiada. 

Vašou trénerkou je vaša mama. Ako vychádzate, keďže ste v kontakte stále?