Streda, 22. septembra, 2021Meniny má Móric

Tréneri jej nedávali šancu. Žihadlo však nezastavili ani chýbajúce centimetre

Cibulková postupuje aj napriek zraneniu. (Autor: TASR/AP)
Prémiový obsah
Ondrej Gajdoš|4. nov 2016 o 20:22

Ako sa z Dominiky Cibulkovej stala jedna z najlepších tenistiek na svete.

BRATISLAVA. Žihadlo. To bolo prvé slovo, ktoré prišlo na um tenisovému trénerovi Petrovi Hrunčákovi, keď videl na kurte Dominiku Cibulkovú.

Vtedy mala jedenásť rokov a na tréning na dvorcoch Slovana ju priviedol kondičný kouč Dominika Hrbatého Ivan Gabovič.

„V tom čase som trénoval juniorku Katarínu Czafikovú, ale Ivan ma presvedčil, aby som sa aspoň na krátky úsek venoval aj Dominike,“ spomínal Hrunčák.

„Bol som uchvátený, ako sa na kurte hýbala. Pohyb mala v krvi – ale taký svojský, tak som ju na začiatku učil techniku šprintu. Mala frekvenciu, no v práci nôh sa všeličo dalo zlepšiť. Potom sme prešli na tenisové údery. Rodičom som odporučil, aby jej našli stáleho trénera, prevzal ju Leo Majerník.“

Hrunčák je jediným trénerom v kariére Cibulkovej, ktorý ju zažil najprv ako žiačku, potom ako juniorku na prvých ženských turnajoch a neskôr aj ako hráčku svetovej špičky.

„Vždy mala obrovskú vnútornú energiu, silu, húževnatosť. To som počas mojej trénerskej dráhy u žiadneho tenistu nevidel,“ vyhlásil rodák z Košíc.

„Od prvej do poslednej loptičky išla v tréningu ako motorová píla, a až keď sa skončil, tak sa vypla. Nechala na seba naložiť a nikdy nereptala. Nebola vyloženým tenisovým talentom, no tréningovou usilovnosťou sa dostala medzi medzi najlepšie hráčky sveta,“ doplnil tréner.

Skúšala plávanie aj krasokorčuľovanie

Cibulková si tenis prvý raz vyskúšala ako sedemročná na dvojtýždňovom kurze v Piešťanoch. Ako píše v biografii na svojej webovej stránke, potom celý rok nehrala.g

Rodičia Milan a Katarína chceli, aby sa venovala športu, ale nemali v úmysle, aby to viedlo až k profesionálnej kariére. Ich dcéra vystriedala viacero športov.

„Skúšala som plávanie. Veľmi som túžila robiť aj vodné lyžovanie, stále som chcela jazdiť. No tatino, ktorý ho trénoval, povedal, že na Slovensku na to nie sú podmienky,“ spomínala.

„Jeden čas som skúšala aj krasokorčuľovanie, ale odrádzalo ma, že som musela na tréning vstávať o šiestej ráno. Všade navôkol bola ešte tma. Povedala som si, že toto nemôžem robiť.“

K prvým tenisovým krokom ju priviedol otec slovenského daviscupového reprezentanta Lukáša Lacka – Ladislav. Na sídlisku v Piešťanoch viedol tenisové kurzy a keďže poznal Cibulkovej otca, oslovil ho, aby ju prihlásili.

Dominika Cibulková v roku 2004. (Autor: ČTK)

„Bol pohodový človek, vedel pracovať s deťmi. Trénovala som pravidelne raz aj dva razy v týždni, cez letné prázdniny už každý deň,“ priblížila Cibulková.

Ako deväťročná prestúpila do tenisového klubu v Piešťanoch. Začala sa súťaž Hľadáme tenisových olympionikov a ak ju chcela hrať, musela byť oficiálne zaregistrovaná.

Tréneri jej nedávali šancu

Mala veľký tenisový apetít, ale v ročníku patrila v klube medzi najslabšie. Iné dievčatá hrali od štyroch-piatich rokov a ona začala o dva roky neskôr.

Ani prehry na nulu ju však neodrádzali. Naopak. Uvedomila si, že musí ešte viac trénovať.

„Brali ma tak, že som malá a celé to nemá budúcnosť,“ napísala na svojom portáli. „Vôbec som neriešila, že by som raz mohla byť dobrá. Neplakala som pre to. Hrala som a veľmi ma to bavilo.“

V klube trénovala v najslabšej štvrtej skupine. Neskôr jej rodičia vybavili trénera, aby jej dával súkromné lekcie. Aj preto ako jedenásťročná v Piešťanoch skončila.

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa

Súvisiace články