O slovenských tínedžeroch hovorí ich tréner v TPS Turku.
Pre väčšinu slovenských hokejových fanúšikov sú to nové tváre, on ich však dôverne pozná. Denne ich vídava na tréningoch či v kabíne, chodieva ich vyzdvihnúť na letisko, keď sa vracajú z reprezentačných kempov.
HERMANNI VIDMAN je trénerom juniorského tímu TPS Turku, v ktorom predchádzajúce sezóny strávili dvaja tínedžeri hrajúci momentálne za slovenskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta v Rige.
Osemnásťročný obranca Samuel Kňažko sa už posunul do prvej obrannej dvojice a čoraz výraznejší je aj o viac ako rok a pol mladší útočník Juraj Slafkovský. „Obaja sú na dobrej ceste dostať sa do NHL,“ tvrdí Vidman.
Kňažko aj Slafkovský hrali dosiaľ v TPS Turku iba medzi juniormi, teda v tíme do 20 rokov. Nemali na konte ani jeden súťažný zápas medzi mužmi. Prekvapilo vás, že ich zavolali rovno do seniorskej reprezentácie?
Samozrejme, je to trochu prekvapenie. Ale videl som ich v prípravných zápasoch, dostávali veľa priestoru a hrali dobre, preto si myslím, že si nomináciu zaslúžili. Obaja sú veľmi talentovaní a hrajú lepšie, keď sú na ľade s kvalitnejšími hokejistami.
Ale aj tak to bolo prekvapenie. Keď odchádzali z Fínska najskôr do reprezentačnej dvadsiatky, trochu sa hovorilo o tom, že ak sa ukážu dobre, dostanú pozvánku aj do seniorskej reprezentácie. Ale v tom čase nikto nečakal, že sa napokon dostanú až na majstrovstvá sveta.
Samuel Kňažko v zápase Slovensko - Švajčiarsko na MS v hokeji 2021. (Autor: TASR)
Nie je pre nich priskoro skočiť rovno na takýto vrcholný turnaj?
Samuel je v situácii, že už potrebuje hrať mužský hokej. Tri roky hral v juniorke a je prirodzené, že sa potrebuje posunúť vyššie k seniorom. Ale je prekvapenie, že s tým začína rovno v reprezentácii či dokonca na majstrovstvách sveta.
Juri má veľké telo, je silný, ale ešte nedávno mal len šestnásť rokov. Je veľmi, veľmi talentovaný, ale stále vidím aj veci, ktoré musí zlepšiť, aby bol top hráčom.
Čo musí z vášho pohľadu zlepšiť a aké sú jeho najsilnejšie stránky?
Juri musí dospieť a rovnako aj jeho hra. Ešte hrá trochu detský hokej, potrebuje lepšie rozpoznať, kedy je čas ísť do súboja či zaviesť puk do pásma. Aj defenzívna časť systému je pre neho ešte výzva. Je veľký, a keď dostane puk, trochu spomalí hru, nekorčuľuje dostatočne.
Je zvyknutý na to, že je ťažké mu zobrať puk, lebo je skrátka taký veľký. Keď sa naučí, že musí stále hýbať nohami, bude nezastaviteľný. Ale to prichádza aj s vekom, je stále veľmi mladý. Možno o dva roky bude jeho hra dospelá. Teraz je ešte trochu detská.
Ako je na tom z hokejovej stránky Kňažko?
Samuel zosilnieva, je stále fyzickejší, vďaka tomu sa zlepšuje pri bránení. Veľmi dobre rozumie hre, dokáže robiť kúsky vhodné do highlightov, je veľmi šikovný, zručný. Jediné, čo mu zatiaľ chýba k top úrovni, je trochu viac rýchlosti a trochu viac sily v obrannom pásme.
Pripomínajú vám nejakých známych hokejistov? Ku komu by ste ich prirovnali?
S Jurim sme počas zimy pozerali zostrihy hry Mariána Hossu. On je jedným z najlepších slovenských hráčov všetkých čias. Juri by o pár rokov mohol byť rovnakým typom hráča ako Jaromír Jágr alebo ďalší robustní útočníci. Ale Hossa je hráčom, ku ktorému by som ho chcel prirovnať a motivovať ho, aby bol ako on.
Samo k nám prišiel, keď mal šestnásť. Videli sme v ňom niečo, čo nám pripomínalo Romana Josiho z Nashville (skvelý švajčiarsky obranca – pozn. red.). Dobré korčuľovanie, pohyb, prehľad.
Dali ste im nejakú radu, keď odchádzali z Fínska do reprezentácie?
Nie, nič výnimočné, len nech si užijú zápasy a dajú na stôl všetko, čo v nich je.
Kňažko je v TPS Turku tri roky, Slafkovský dva. Ako v klube zapadli?
Mali by ste sa opýtať ich, ale myslím, že s nimi máme dobrý vzťah. Pre Samuela to bolo ťažké, keď prišiel. Mal šestnásť, bol tu jediný zo Slovenska, býval sám. Minulý rok sme tu mali Dávida Mudráka, ktorý tento rok hral v Michalovciach.
Teraz bývali Juri a Samuel spolu v byte, mali niekoho, s kým sa mohli porozprávať v rodnom jazyku. Ale majú dobrý vzťah aj s ostatnými hráčmi, trávia s nimi voľný čas, nie sú tu osamotení či bokom. Myslím, že sa tu cítia dobre.
Juri by o pár rokov mohol byť rovnakým typom hráča ako Jaromír Jágr. Ale Marián Hossa je hráčom, ku ktorému by som ho chcel prirovnať a motivovať ho, aby bol ako on.
V tejto sezóne boli jedinými cudzincami v juniorskom tíme TPS Turku. Prečo ste si vybrali práve ich dvoch?
V prvom rade si vyberáme fínskych hráčov, ale keď u niekoho zo zahraničia vidíme potenciál dostať sa do NHL, zvažujeme to. Juri aj Samuel sa k nám dostali na základe toho, že sme ich predtým skautovali. Videli sme v nich talent a potenciál na NHL.
Ale neberieme len tak hocikoho. Minulý mesiac sme dostali 30 či 40 emailov od mladých hokejistov alebo ich zástupcov, či k nám môžu prísť hrať. Ale musí to byť dobrý hráč, aby nás to zaujímalo.
Prečo je pre klub dôležité zobrať iba hráčov s potenciálom pre NHL?
Máme dosť svojich fínskych hráčov vychádzajúcich z nášho systému a chceme pracovať hlavne na ich rozvoji. Ale keď môžeme získať niekoho, kto je naozaj dobrý a môže pomôcť tímu, je to iný príbeh.
Majú slovenskí mladíci vo vašom klube nejakú špeciálnu opateru?
Samozrejme, vždy sa niekto z trénerov alebo zamestnancov klubu stará o to, či sú v poriadku, či majú všetko, čo potrebujú. Majú zabezpečené raňajky a obed na štadióne. Dbáme, aby sa vedeli o seba postarať, aj čo sa týka bežných vecí ako trebárs pranie.
Ja si ani nepamätám, koľkokrát som ich čakal na letisku, aby som ich vyzdvihol, keď sa vracali z reprezentačných akcií, alebo som ich viezol na letisko, keď na ne šli. Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách, aby sa tu cítili príjemne.
Zľava Šimon Nemec, Juraj Slafkovský a Samuel Kňažko počas tréningu slovenskej hokejovej reprezentácie. (Autor: TASR)
Sú iní ako fínski hráči, ktorých máte v tíme?
Nie, nie je medzi nimi veľký rozdiel. Sú super motivovaní, majú veľké ciele a sú pripravení pracovať ako všetci ostatní. Myslím, že zo začiatku boli prekvapení, ako veľa trénujeme a ako skoro ráno začíname. To bol pre nich trochu šok. Ale zvykli si na to.
Zo zápasov na šampionáte v Rige sa zdá, že Slafkovský dáva viac najavo svoje pocity a to, ako rôzne situácie prežíva. Naopak, Kňažko emócie príliš neukazuje. Sedí to s tým, ako ich poznáte z klubu?
Áno, majú úplne iné povahy. Juri je plný energie, žartuje, smeje sa, stále mu niečo víri v hlave, vymýšľa žartíky. Je stále trochu ako dieťa. Samo je pokojný, bezproblémový, neukazuje toľko emócií. Je tichší.
Dohovoria sa po fínsky, alebo s nimi komunikujete po anglicky?
Nehovoria po fínsky. Keď sme na ľade a napríklad kreslím nejaké cvičenie, hovorím najskôr po fínsky. Potom sa spýtam, či to treba preložiť. Často povedia - netreba, rozumieme.
Niečo z fínčiny rozumejú, ovládajú hokejový jazyk. Inak s nimi hovorím po anglicky. A naučil som sa aj pár slovenských slov, napríklad – strieľaj (povie po slovensky). Takže na nich niekedy zakričím aj po slovensky.
Mali ste s nimi za tie roky nejaké problémy?
Nie, nič veľké. Niekedy vznikli nedorozumenia vyplývajúce z toho, že hovoríme inými jazykmi. Ale nebolo to nič vážne. Myslím, že najhoršie bolo obdobie, keď sem Samuel prišiel prvýkrát. Mal šestnásť, bol tu sám, všetko bolo preňho nové.
Spočiatku bol smutný, chýbal mu domov, čakal od seba viac. Bolo to náročné obdobie, ale to je prirodzené. Okolo Vianoc sa z toho dostal a nemali sme s ním žiadne problémy.
Kňažko je už po drafte, vlani si ho v treťom kole zo 78. miesta vybral Columbus. Slafkovský pôjde do výberu nováčikov až o rok a odborníci mu v drafte predpovedajú miesto v elitnej desiatke. Myslíte si, že je to reálne?
Áno. Má všetko potrebné na to, aby z neho bol dobrý hokejista v NHL. Nevidel som veľa hráčov narodených v roku 2004 na jeho úrovni. Určite je v top tri či štyri, keď vezmeme všetkých hráčov tu vo Fínsku, proti ktorým hrá.
Neviem, ako je to v iných krajinách, ale nepochybne má potenciál skončiť v drafte veľmi vysoko. Samozrejme, zostáva dovtedy ešte rok, ale mám z toho dobrý pocit, že to bude v drafte dobré číslo.
Hermanni Vidman, tréner juniorského tímu TPS Turku (Autor: TPS TURKU)
Kňažko pred pár týždňami podpísal s TPS Turku svoju prvú profesionálnu zmluvu a prejde do seniorského tímu. Myslíte, že miesto v áčku si môže vybojovať aj Slafkovský?
Určite dostane šancu aj v seniorskom tíme, ale neznamená to, že mu to miesto len tak dajú. Musí si ho vybojovať. Šancu však dostane.
Čo bude pre oboch dôležité, aby naplnili potenciál a stali sa z nich výnimoční hráči aj na seniorskej úrovni?
Tvrdá práca každý deň. Obaja majú stále slabiny vo fyzickej kondícii, potrebujú viac sily, musia ešte popracovať na korčuľovaní a zručnostiach. Sú na dobrej ceste dostať sa do NHL, ale stále sú veci, ktoré musia zlepšiť. A to nepríde za noc, chce to ešte nejaký čas.