Najmladší Slovák na olympiáde? Ako dieťa hral hokej aj v Chicagu či Quebecu

KOŠICE. Bol typický septembrový deň. Práve vrcholilo babie leto. Juraj Slafkovský mal päť rokov a bicykloval sa s mamou v parku neďaleko starého zimného štadióna na Kavečianskej.

Na prvý hokejový tréning prišiel náhodou. Keď sa zrazu ocitol pri ľadovej ploche, niečo sa v ňom zmenilo.

„Bol to záblesk radosti. Odvtedy to trvá až dodnes,“ spomína Jurajova mama Gabriela Slafkovská.

Predtým verila, že by sa jej syn mohol venovať plávaniu, ktoré sama profesionálne robila osemnásť rokov. Napokon si však zvolil iný šport.

Aká bola Slafkovského cesta až k vysnívanej účasti na svetovom šampionáte, na ktorom si zahrá ako najmladší hráč v histórii Slovenska?

Hokejovú budúcnosť mu neplánovali

Športové vlohy sa uňho nedali prehliadnuť už od útleho detstva. Bol aktívny, neustále trávil čas vonku.

Na ihrisku pred bytovkami v uzavretom komplexe domov hral s rovesníkmi najčastejšie hokej.

„Neplánovali sme mu hokejovú budúcnosť. Videli sme však, že ho hokej baví. Mali sme radosť z toho, že sa hýbe a športuje,“ vraví Slafkovská.

Do štrnástich rokov bol talentovaný chlapec v materskom klube HC Košice. Na tréningy ho rodičia vozili striedavo. Skoré ranné vstávanie im nerobilo problémy. Aj preto, že bývali neďaleko štadióna. Autom im cesta trvala päť minút.

Slafkovský sa okrem hokeja venoval aj florbalu. S tímom Florko Košice získal päť majstrovských titulov v mládežníckych kategóriách.

Nestačí pracovať od septembra do marca

Zručnosti si cibril aj na hokejových kempoch, na ktoré s ním v lete pravidelne chodievali rodičia.

„Každý, kto nechce hokej robiť len pre zábavu, musí na sebe pracovať viac ako iba od septembra do marca,“ vraví Juraj Slafkovský starší, otec nádejného hokejistu.

V rámci projektu HMS Select (Hokejová mládež Slovenska) sa zúčastňoval mládežníckych turnajov v zahraničí i v zámorí.

Ide o iniciatívu rodičov mladých hokejistov. Cieľom je, aby najlepší jednotlivci v rámci svojich vekových kategórií mali možnosť kvalitnej konfrontácie.

„Chlapci si zahrali aj v Quebecu alebo Chicagu. Bola to pre nich obrovská dávka motivácie,“ hovorí Slafkovský st.

Nemuseli mu siahnuť na to, čo mal najradšej

Rodičia trvali na tom, aby ich syn dbal aj na štúdium. V škole sa mu darilo. Nemal predmet, ktorý by mu robil väčšie problémy.

„Vedel, že sa musí učiť, pretože inak mu siahneme na to, čo má najradšej. Na hokej. So školou však problém nikdy nemal,“ vraví mama.

Oproti rovesníkom bol Slafkovský vyšší a mohutnejší. Tréneri ho preto posúvali do kategórií so staršími chlapcami. Rodičia sa oňho, prirodzene, báli.

„Starší hráč vidí, že na ľade je košikár. Pri hre si to ani nemusí uvedomiť, ale v súboji pri mantineli ho môže kedykoľvek trafiť lakťom. Hoci aj mimovoľne. To môže byť veľmi nebezpečné,“ naznačil Slafkovský senior.

V Rakúsku chýbala väčšia konkurencia

Zlom v živote talentovaného Košičana nastal, keď mal štrnásť rokov. S rodičmi sa rozhodol, že za hokejom odíde do zahraničia.

„Prišiel moment, keď sme sa pýtali, či mu naše podmienky dávajú to, čo potrebuje. Keďže bol zodpovedný a mal záujem na sebe pracovať, mohol sa posunúť ďalej,“ vysvetľuje Slafkovského otec.

Prvou zastávkou bola hokejová akadémia v Salzburgu. Mladík sa najskôr musel prísť ukázať. Skúška sa vydarila a odštartovala nová etapa nielen hokejového života.

Tréningové podmienky a zázemie boli v Salzburgu na vynikajúcej úrovni. To sa však nedalo povedať o kvalite rakúsko-maďarskej ligy, ktorú tím hral.

„Dvojciferné výsledky v nej neboli žiadnym prekvapením. Chýbala väčšia konkurencia. Úroveň súťaže bola slabá,“ vraví Slafkovský st.

Po troch mesiacoch sa teda pokúsili o presun inam. Nebolo to však jednoduché, keďže sezóna bola v plnom prúde.

Napokon mladík zaujal mládežníckych trénerov Hradca Králové. V Česku hral náročnejšiu súťaž, dokončil si tam aj posledný ročník základnej školy.

„Ľudia z klubu a školy boli veľmi ústretoví. Mal tam skvelé zázemie po všetkých stránkach,“ pochvaľuje si Gabriela Slafkovská.

Fínsko ho naučilo samostatnosti

V Hradci sa talentovanému mladíkovi darilo aj po individuálnej stránke. V dorasteneckom tíme, s ktorým získal bronzové medaily, získal v 29 zápasoch 56 bodov.

Po vydarenej sezóne zamieril do fínskeho TPS Turku - klubu, ktorý je zázemím a podmienkami jedným z najlepších v Škandinávii.

„Už to nebolo len o našom rozhodovaní. Postupne sa začali objavovať ľudia, ktorí mladých hráčov dôkladne sledujú – skauti a agenti. Na základe ich odporúčania dostal Juraj ponuku z Fínska, ktorú prijal. Zatiaľ sa to javí ako dobré rozhodnutie,“ opisuje Slafkovský st.

Pre rodičov nebolo jednoduché pustiť len 16-ročného chlapca tak ďaleko. Prvú návštevu Fínska absolvoval spolu s otcom. Klub mu však zabezpečil veľmi dobré podmienky.

Slafkovský sa postupne naučil veci, o ktoré by sa doma starať nemusel. Sám si vypral, nakúpil aj navaril. Dokázal sa o seba postarať.

Na život vo Fínsku si zvykol veľmi rýchlo. V Turku navyše pôsobili aj ďalší Slováci.

Jeho spoluhráčom v tíme U20 bol aj Samuel Kňažko, ktorý sa takisto dostal do nominácie na majstrovstvá sveta v Lotyšsku. Od novej sezóny budú dokonca bývať spolu v jednom byte.

Rodičia ho chodia občas navštíviť. Otec ho už viackrát prekvapil, keď mu zrazu po zápase zavolal, že je v hľadisku.

„Stále je rád, keď nás vidí. Takmer každý deň si napíšeme alebo zavoláme. Je pre nás dôležité vedieť, ako sa má a ako sa mu darí,“ približuje Slafkovského mama.

O účasti na MS sa im ani nesnívalo

Šikovný útočník si pred pár mesiacmi zahral na majstrovstvách sveta do 20 rokov a teraz ho čaká ďalší významný krok, ktorý ho môže posunúť bližšie k naplneniu sna – zahrať si raz v NHL.

V sedemnástich rokoch si zahrá aj na seniorskom šampionáte v Lotyšsku. V slovenskom tíme je najmladším hráčom.

„Už to, že sa dostal na šampionát dvadsiatok, bol obrovský úspech. Bol to jeho hlavný cieľ a tvrdo na ňom pracoval. Ani vo sne by nám však nenapadlo, že by sa v takom mladom veku mohol dostať aj na seniorské majstrovstvá,“ zhodli sa rodičia.

Intenzívne prežívali už obdobie prípravy na šampionát. V zápase proti Lotyšsku prekonal ich syn hneď dva rekordy. Stal sa najmladším hráčom v histórii, ktorý nastúpil za seniorské áčko, a zároveň aj najmladším strelcom.

„Zápas sme sledovali doma. Spočiatku prevládala nervozita, potom ju vystriedali slzy radosti,“ priznali rodičia.

Talentovanému Košičanovi sa darilo aj na klubovej úrovni. Juniori TPS Turku sa dostali do semifinále súťaže, ale pre zhoršenú situáciu s covidom v meste boli nútení play off predčasne skončiť.

Pre Slafkovského je účasť na svetovom šampionáte zadosťučinením. Dostal šancu ukázať, čo v ňom je. Jeho rodičia z toho majú ohromnú radosť. 

A či si ich syn o pár rokov zahrá v NHL? To zatiaľ neriešia. Veria však, že sa mu to podarí.

„Celý život chcete plniť sny svojich detí. Pomáhate im, aby sa dostali na dobrú školu a následne mali úspešnú kariéru. Akurát v Jurajovom prípade to vďaka hokeju prišlo o čosi skôr,“ pousmiala sa Slafkovská.