Aj keď od zápasu Tomáša Možného už uplynulo pár dní, jeho prehra stále rezonuje. Dôvodom sú komentáre fanúšikov, ktoré tentokrát zašli príliš ďaleko.
„Teraz, po prehratom zápase, som dostal naozaj veľa sprav, či už kladných alebo záporných. Môžem povedať, že ani negatívna správa od ľudí ma nikdy tak nerozhodila ako tentokrát. Strašne nemám rád, keď ľudia, ktorí v živote ani len neprešli okolo boxerského ringu, či boxerského vreca, mi idú písať ako som mal boxovať, čo som mal urobiť, čo som urobil zle. Myslím, že po mojich skúsenostiach veľmi dobre viem, čo bolo zlé a na čom mám popracovať. Momentálne to beriem tak, že proste stalo sa, prehral som, nedá sa v živote len vyhrávať,“ napísal Možný na sociálnej sieti.
Aj keď si Tomáš naplánoval zápas na iný termín, prišla ponuka, ktorá sa neodmieta.
„Môjmu manažérovi som vravel, že by som prijal zápas buď v decembri alebo vo februári, keďže na január mám naplánovaný tréningový kemp v Thajsku. Prišla však ponuka, že počas môjho pobytu v Thajsku je možnosť ísť boxovať na Glory 37. Myslím, že žiaden kickboxer by túto ponuku neodmietol, veď je to predsa sen každého fightera. Samozrejme som to prijal. Po príchode do Thajska som tu zarezával každý deň 2-fázové tréningy, makal som naplno, robil som čo sa dalo.“
Už samotný príchod do USA nebol naozaj ľahký. Veď hneď v prvý deň musel slovenský reprezentant absolvovať zdravotné prehliadky, ktoré trvali až do večera. Samozrejme svoju rolu zohral aj časový posun, ktorý činil 15 hodín.
„Keďže som letel do USA z Thajska cez pol zemegule, tak som mal neskutočný časový posun, čo je na organizmus naozaj veľa. Každý deň som bol unavený už okolo 16-tej, úplne pripravený na spánok. Ráno som sa budil skoro a celkovo som sa vôbec nevedel nastaviť na režim. V deň zápasu som už o 19:00 bol hotový a zápas som mal približne o 22:00.“
Aby toho nebolo málo, Tomáš stratil aj chuť do jedla. Jedálničiek v Amerike je totiž zložený z iných pokrmov, na ktoré bol zvyknutý. Z toho potom pramenili problémy s energiou, ktorá nebola čerpaná v dostatočnom množstve. A na zápase sa to potom aj patrične prejavilo.
„Už pred zápasom, ako som sa s trénerom rozcvičoval, som cítil, že niečo nie je v poriadku, ťažko sa mi dýchalo, bol som málo ohybný, no proste ´prúser´. Hneď, keď sme začali zápasiť, súper bol dosť nepríjemný, nonstop na mňa tlačil a bomboval ma, ako sa na Glory patrí. Už v prvej minúte som absolútne nevládal, bol som z toho hotový, čo sa to so mnou deje, veď som bol naozaj kondičné veľmi dobre pripravený. Súper ma celý zápas tlačil, preboxovával ma, ale nejako som to ustál. Nevedel som robiť absolútne nič, čo som mal natrénované.“
Aj keď do hry zasiahlo skutočne veľa aspektov, samotný Možný berie prehru s pokorou a tvrdí, že to nie je žiadne ospravedlnenie a prehru nepripísal tomu, že bol hladný, nevyspatý, či unavený. Pred súperom sa sklonil a uznal, že bol proste lepší.
